KOŠICE – Bývalý prezident SR Ivan Gašparovič porušil nevymenovaním Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora v decembri 2012 jeho základné práva zaručené ústavou – prístup k voleným a verejným funkciám za rovnakých podmienok, ako aj práva na vstup verejnej služby štátu. Rozhodol o tom dnes senát ústavného súdu, ktorému predsedal Ladislav Orosz. ÚS zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta. Jozefovi Čentéšovi priznal primerané finančné zadosťučinenie 60 000 eur. Kancelária prezidenta SR je povinná uhradiť sťažovateľovi náklady právneho zastúpenia.
Právny zástupca Ivana Gašparoviča na dnešnom pojednávaní uviedol, že kritizujú doterajší postup druhého senátu ÚS v tejto kauze. Bývalý prezident Ivan Gašparovič vo svojom vyjadrení polemizuje s argumentmi Čentéša a spochybnil aj ústavnosť novely zákona o zmene voľby kandidáta na generálneho prokurátora. Zotrval na predchádzajúcej argumentácii, prečo nevymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Podľa jeho názoru bol okolo voľby kandidáta na post generálneho prokurátora taký politický cirkus, že by nevymenoval žiadneho kandidáta, ktorý by z takých volieb vzišiel. Ako druhý dôvod uviedol skartáciu spisu z výsluchu Igora Matoviča.
Právny zástupca Čentéša na margo Gašparovičovho zdôvodnenia uviedol, že je prekvapený, že bývalý prezident spochybňuje zákon, pretože už skôr ÚS rozhodol, že nie je v rozpore s ústavou. Pokiaľ ide o skartáciu spisu, poukázal na skutočnosť, že išlo o administratívnu chybu, ktorá bola napravená a Čentéš nebol za ňu disciplinárne, ani inak stíhaný.
Po prerušení pojednávania, ešte kým senát odišiel zo súdnej siene, Gašparovič namietal, že mal byť vypočutý aspoň ako svedok. „Tento senát nie je kompetentný rozhodovať v tejto veci, pretože som podal námietky zaujatosti voči dvom sudcom (pozn. red. - voči Ladislavovi Oroszovi a Ľudmile Gajdošíkovej)." Uviedol, že tento senát neodstránil pochybnosti o skartácii spisov, ani o priebehu voľby, ani sa nevysporiadal s námietkami.
Ako povedal po skončení pojednávania Jozef Čentéš, je s rozhodnutím ÚS spokojný. "Možno ani ja si dnes plne neuvedomujem význam tohto rozhodnutia pre ústavnú prax a dodržiavanie ľudských práv. Ústavný súd totiž prvý raz v histórii skonštatoval, že štátny orgán - prezident republiky - porušil ľudské práva občana." Ako uviedol Čentéš, priznanú sumu 60-tisíc eur venuje detskému hospicu Plamienok a menšiu časť pre organizáciu VIA IURIS, ktorá pomáha občanom pri ochrane ich základných práv a slobôd.
Pre námietky zaujatosti voči 12 ústavným sudcom, tak zo strany Ivana Gašparoviča, ako aj Jozefa Čentéša, nemohol ÚS o veci rozhodnúť už skôr. Patovú situáciu odblokoval až novozvolený prezident Andrej Kiska, ktorý stiahol všetky námietky voči sudcom ústavného súdu, ktoré podal jeho predchodca.
Jozefa Čentéša 17. júna 2011 zvolili poslanci NR SR za generálneho prokuratúra. Hlasovalo za neho 79 z 89 prítomných poslancov. Bývalý prezident Ivan Gašparovič bol najprv nečinný, neskôr odmietol Čentéša vymenovať do funkcie. Jozef Čentéš podal v súvislosti s nečinnosťou prezidenta Gašparoviča sťažnosť na ÚS SR ešte v roku 2011. Ďalšiu sťažnosť vo veci namietaného porušenia základných práv rozhodnutím prezidenta SR nevymenovať ho do funkcie generálneho prokurátora podal Čentéš 3. januára 2013.
Slovensko nemalo generálneho prokurátora až do 18. júna 2013, keď bol Jaromír Čižnár zvolený v NR SR za kandidáta na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora. V tajnej voľbe za neho hlasovalo 82 prítomných poslancov parlamentu - všetci zo strany Smer-SD. Opozícia sa na hlasovaní nezúčastnila. Vtedajší prezident Ivan Gašparovič vymenoval Čižnára za generálneho prokurátora 17. júla 2013. Opozícia vtedy prezidentovi vyčítala, že s vymenovaním nepočkal do rozhodnutia Ústavného súdu SR.
Rozhodnutie ÚS môže motivovať sudcov, hovorí Frešo
Dnešné rozhodnutie Ústavného súdu SR môže podľa predsedu strany SDKÚ-DS Pavla Freša motivovať sudcov k sebavedomému, nestrannému a objektívnemu rozhodovaniu, ktoré nebude podliehať svojvôli jednej strany. Vyjadrenie poskytla Tlačová služba SDKÚ-DS.
"Veríme, že sa už nikdy nezopakuje situácia, že by bol úrad prezidenta silne politicky zneužitý ako v tomto prípade," povedal Frešo. Funkcia prezidenta by podľa neho mala byť v slovenskom ústavnom systéme prvkom stability a nie naopak, ako to bolo za úradovania predchádzajúceho prezidenta.
SDKÚ: Kauza Čentéš potvrdila zneužitie úradu prezidenta
Kauza nevymenovaného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša potvrdila zneužitie úradu prezidenta. Tvrdí to líder opozičnej strany SDKÚ-DS Pavol Frešo s tým, že práve jeho strana iniciovala v roku 2012 petíciu za vymenovanie Jozefa Čentéša. "Aj týmto spôsobom sme upozorňovali na porušenie zákona zo strany najvyššieho ústavného činiteľa. Veríme, že sa už nikdy nezopakuje situácia, kedy by bol úrad prezidenta silne politicky zneužitý ako v tomto prípade," povedal Frešo. Funkcia prezidenta by podľa neho mala byť v slovenskom ústavnom systéme prvkom stability, a nie naopak, ako tomu bolo podľa jeho slov za úradovania predchádzajúceho prezidenta Ivana Gašparoviča.
Frešo vníma dnešné rozhodnutie Ústavného súdu ako možnosť motivovať sudcov k sebavedomému, nestrannému a objektívnemu rozhodovaniu, ktoré nebude podliehať svojvôli jednej politickej strany. Senát Ústavného súdu SR dnes zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča z 28. decembra 2012 nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Súd zároveň konštatoval, že nevymenovaním za generálneho prokurátora došlo k porušeniu základných práv Jozefa Čentéša. Čentéšovi I. senát ÚS SR pod vedením Ladislava Orosza zároveň priznal finančné odškodnenie vo výške 60.000 eur.
Napriek tomu, že Národná rada SR v roku 2011 zvolila Čentéša za generálneho prokurátora, vtedajší prezident Ivan Gašparovič ho odmietol vymenovať. Čentéš na súde namietal porušenie svojich základných práv, najmä na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Gašparovič ako prezident koncom roku 2012 zdôvodnil nevymenovanie Čentéša pochybnosťami, ktoré sprevádzali jeho voľbu v parlamente, ako aj to, že ako prokurátor v júli 2011 skartoval výpoveď poslanca Igora Matoviča (OĽaNO) o korupcii v politike. Čentéš sa obhajoval, že ku skartácii došlo omylom.
Kaliňák: Čižnár svoju legitimitu nestratil, bol riadne zvolený
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár nestratil po dnešnom rozhodnutí Ústavného súdu (ÚS) SR svoju legitimitu. Myslí si to minister vnútra a podpredseda Smeru-SD Robert Kaliňák s tým, že rozhodnutie ÚS ako vždy rešpektuje.
"Jaromír Čižnár bol riadne zvolený a jeho voľbu nikto nikdy nenapadol. Na generálnej prokuratúre (GP) bolo dvojročné vákuum a neviem si predstaviť, čo by bolo na GP dnes, keby nenastúpil Čižnár," zdôraznil Kaliňák. Minister je zároveň presvedčený, že ÚS by mal rozhodovať rovnako aj v budúcnosti, čo bude znamenať mnoho vecí. "Na stole máme rovnaký prípad, keď prezident Andrej Kiska odmietol vymenovať dvoch kandidátov na ústavných sudcov. Myslím si, že je to paralelný prípad a uvidíme, ako ÚS rozhodne," povedal.
"Generálny prokurátor Jaromír Čižnár sa najskôr musí oboznámiť s celým rozhodnutím Ústavného súdu SR. Doterajšie vyjadrenia generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, ktoré v tejto súvislosti verejne prezentoval, naďalej platia," sprostredkovala dnes reakciu Čižnára hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Andrea Predajňová.
Čižnár ešte deň pred svojím zvolením do funkcie uviedol, že ak ÚS potvrdí, že on svojou účasťou na voľbe porušil práva Jozefa Čentéša, odstúpi z funkcie generálneho prokurátora. Ak však ÚS povie, že Čentéšove práva porušil napr. prezident SR Ivan Gašparovič tým, že ho nevymenoval, Čižnár vo funkcii ostane. Senát Ústavného súdu SR dnes zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča z 28. decembra 2012 nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Súd zároveň konštatoval, že nevymenovaním za generálneho prokurátora došlo k porušeniu základných práv Jozefa Čentéša. Čentéšovi I. senát ÚS SR pod vedením Ladislava Orosza zároveň priznal finančné odškodnenie v sume 60.000 eur.
Napriek tomu, že Národná rada SR v roku 2011 zvolila Čentéša za generálneho prokurátora, vtedajší prezident Ivan Gašparovič ho odmietol vymenovať. Čentéš na súde namietal porušenie svojich základných práv, najmä na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok.
Gašparovič ako prezident koncom roku 2012 zdôvodnil nevymenovanie Čentéša pochybnosťami, ktoré sprevádzali jeho voľbu v parlamente, ako aj to, že ako prokurátor v júli 2011 skartoval výpoveď poslanca Igora Matoviča (OĽaNO) o korupcii v politike. Čentéš sa obhajoval, že ku skartácii došlo omylom.
Čižnár zostane prokurátorom, tvrdí ústavný právnik Bárány
Dnešné rozhodnutie ústavného súdu v prípade Jozefa Čentéša by nemalo mať žiadne bezprostredné dôsledky na personálnu situáciu na generálnej prokuratúre. Jaromír Čižnár by mal funkciu generálneho prokurátora vykonávať aj naďalej, povedal agentúre SITA bývalý podpredseda ústavného súdu Eduard Bárány.
"Ide len o zrušenie rozhodnutia bez vrátenia na ďalšie konanie," komentoval Bárány rozhodnutie ústavného súdu. Ten dnes konštatoval, že bývalý prezident Ivan Gašparovič porušil nevymenovaním Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora v decembri 2012 jeho základné práva zaručené ústavou – prístup k voleným a verejným funkciám za rovnakých podmienok ako aj práva na vstup do verejnej služby štátu. Ústavný súd zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta a Jozefovi Čentéšovi priznal primerané finančné zadosťučinenie 60-tisíc eur. Kancelária prezidenta SR je povinná uhradiť sťažovateľovi náklady právneho zastúpenia. Bárány sa domnieva, že kancelária hlavy štátu bude musieť Čentéšovi vyplatiť aj spomínaných 60-tisíc eur. Rozhodnutie ústavného súdu podľa Bárányho nebude mať nejaké zásadné dôsledky pre slovenskú ústavnú prax. "Ak áno, tak by to mohlo viesť k nejakému celkovému reštriktívnejšiemu prístupu k uplatňovaniu personálnych právomocí prezidenta," ukončil.
OĽaNO, SaS a NOVA chcú, aby Čižnár odstúpil a Gašparovič zaplatil Čentéšovi
OĽaNO, SaS a NOVA vyzývajú Jaromíra Čižnára, aby zvážil odchod z funkcie generálneho prokurátora a prenechal post Jozefovi Čentéšovi, ktorý mal byť podľa Ústavného súdu SR vymenovaný za šéfa prokuratúry. Zároveň vyzývajú bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča, aby zaplatil Čentéšovi 60.000 eur, ktoré mu súd prisúdil za to, že boli porušené jeho práva, keď ho Gašparovič nevymenoval za generálneho prokurátora.
"Verejne vyzývam Ivana Gašparoviča, aby uhradil sumu 60.000 eur, nie je morálne, aby sa na to skladali všetci slušní občania tejto krajiny," vyhlásil na tlačovej konferencii Daniel Lipšic (NOVA). Za jediné ústavné riešenie situácie, kedy má Slovensko v podstate dvoch generálnych prokurátorov, by považoval, keby Čižnár odstúpil. Podobný názor má aj Richard Sulík zo SaS. "Vyzývam pána Čižnára, aby zvážil odstúpenie z funkcie, lebo je tu iný, riadne zvolený kandidát, ktorému patrí pozícia generálneho prokurátora," povedal. Šéf liberálov je presvedčený, že Čentéš by bol o triedu lepší generálny prokurátor ako Čižnár. Podľa Sulíka by riešil kauzy aj súčasnej vlády, čo by kabinetu podľa Sulíka nebolo príjemné. Sulík sa pridal aj k výzve pre Ivana Gašparoviča. Platiť by mal preto on, lebo škoda vznikla jeho vinou. "Lebo si nesplnil svoje ústavné povinnosti," zdôraznil Sulík.
Igor Matovič z OĽaNO doplnil, že dnešné rozhodnutie Ústavného súdu SR potvrdzuje potrebu prijať zákon o hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov. "Teda zákon, vďaka ktorému by boli verejní činitelia zodpovední za ich nezákonné rozhodnutie," vysvetlil. Ak by takýto zákon dnes platil, Ivan Gašparovič by podľa Matoviča musel z vlastného zaplatiť ujmu Čentéšovi. "Lebo porušil zákon, ďalej klamal Ústavnému súdu a vedome spôsobil škodu 60.000 eur štátu," dodal Matovič.
Senát Ústavného súdu SR dnes zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča z 28. decembra 2012 nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Zároveň konštatoval, že nevymenovaním za generálneho prokurátora došlo k porušeniu základných práv Jozefa Čentéša na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok, ako aj na vstup do verejných služieb svojej krajiny. Na verejnom zasadnutí o tom rozhodol I. Senát Ústavného súdu SR pod vedením Ladislava Orosza.
Návrh sťažovateľa vrátiť vec prezidentovi SR na ďalšie konanie, súd zamietol. Čentéšovi však priznal finančné odškodnenie vo výške 60.000 eur. Kancelária prezidenta SR je mu povinná vyplatiť aj súdne trovy vo výške 2222 eur. "Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok," uviedol sudca Orosz.
Rozhodnutie ústavného súdu o Čentéšovi premiér rešpektuje
Premiér Robert Fico rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu SR, podľa ktorého bývalý prezident SR Ivan Gašparovič porušil nevymenovaním Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora v decembri 2012 jeho základné práva zaručené ústavou – prístup k voleným a verejným funkciám za rovnakých podmienok, ako aj práva na vstup do verejnej služby štátu.
„Vždy som držal zásadu rešpektovať rozhodnutia ústavného súdu. Ale nevidím, v čom sme urobili chybu. Pán prezident rozhodol o nevymenovaní pána Čentéša, potom bol legitímne zvolený ďalší kandidát za generálneho prokurátora a ten bol vymenovaný za generálneho prokurátora. Ja nevidím cestu naspäť. Ak boli porušené práva pána Čentéša, ja rešpektujem rozhodnutie ústavného súdu,“ povedal dnes novinárom Fico. Vysvetlil, že rozhodnutie ústavného súdu ešte nevidel a musí si ho pozrieť.
„Keby sme dodnes čakali na rozhodnutie ústavného súdu a na generálnej prokuratúre by bolo personálne vákuum, tak by sme nemohli dosiahnuť tie úspechy, ktoré sme dosiahli v boji s daňovými únikmi. Pretože od nástupu nového generálneho prokurátora došlo k zásadnej zmene spolupráce,“ vyslovil sa minister financií Peter Kažimír.
Jozefa Čentéša zvolil parlament za kandidáta na generálneho prokurátora 17. júna 2011. Ivan Gašparovič rok a pol čakal, aby 2. januára 2013 informoval verejnosť, že Čentéša do funkcie nevymenuje. Bývalý prezident namietal najmä politické rozbroje, ktoré voľby generálneho prokurátora vtedy sprevádzali a aj spôsob hlasovania v národnej rade. Ako druhý dôvod uviedol skartáciu spisu z výsluchu Igora Matoviča.
Matovič však na generálnej prokuratúre vypovedal poldruha mesiaca po zvolení Čentéša za kandidáta na generálneho prokurátora, ku skartácii spisu prišlo ešte neskôr. Slovensko nemalo generálneho prokurátora do 18. júna 2013, keď bol Jaromír Čižnár zvolený v NR SR za kandidáta na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora. V tajnej voľbe za neho hlasovalo 82 prítomných poslancov parlamentu - všetci zo strany Smer-SD. Opozícia sa na hlasovaní nezúčastnila. Vtedajší prezident Ivan Gašparovič vymenoval Čižnára za generálneho prokurátora 17. júla 2013.
ÚS dnes zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta. Jozefovi Čentéšovi priznal primerané finančné zadosťučinenie 60 000 eur. Kancelária prezidenta SR je povinná uhradiť sťažovateľovi náklady právneho zastúpenia.
Kiska privítal, že ústavný súd rozhodol o prípade Čentéša
Prezident Andrej Kiska privítal, že Ústavný súd SR dnes rozhodol o prípade Jozefa Čentéša. Kancelária prezidenta podľa šéfa tlačového oddelenia Romana Krpelana zatiaľ písomné rozhodnutie ústavného súdu nedostala.
Bývalý prezident SR Ivan Gašparovič porušil nevymenovaním Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora v decembri 2012 jeho základné práva zaručené ústavou – prístup k voleným a verejným funkciám za rovnakých podmienok ako aj práva na vstup do verejnej služby štátu. Rozhodol o tom dnes senát ústavného súdu, ktorému predsedal Ladislav Orosz. ÚS zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta. Jozefovi Čentéšovi priznal primerané finančné zadosťučinenie 60 000 eur. Kancelária prezidenta SR je povinná uhradiť sťažovateľovi náklady právneho zastúpenia.
Ak by sa Čižnár vzdal, bolo by to gesto, tvrdí Abrhan
Ak by sa Jaromír Čižnár po rozhodnutí Ústavného súdu SR vzdal postu generálneho prokurátora, bolo by to podľa predsedu poslaneckého klubu KDH Pavla Abrhana veľkorysé gesto. „Som rád, že ústavný súd dal za pravdu našim názorom, že Jozef Čentéš mal byť vymenovaný za generálneho prokurátora. Žiaľ, medzičasom bol vymenovaný iný generálny prokurátor,“ povedal dnes Abrhan. Obáva sa preto, že toto rozhodnutie prišlo neskoro. Čentéš by si mal podľa Abrhana svoje občianske právo uplatňovať na základe tohto rozhodnutia ústavného súdu.
Rozhodnutie súdu podľa predsedu strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richarda Sulíka ukazuje, že prezident SR Ivan Gašparovič si nesplnil svoje povinnosti. „Budeme rokovať s právnikmi, aby sme posúdili ďalšie možnosti. Ideálne by bolo, keby Čižnár akceptoval rozhodnutie ústavného súdu a opustil post generálneho prokurátora, pretože už dávno tam mal sedieť Čentéš,“ vyhlásil Sulík. Keby Čižnár odstúpil, odvrátil by podľa Sulíka ďalšie podania na ústavný súd. „Čentéš je tým, kto má byť generálnym prokurátorom,“ konštatoval predseda SaS.
Legitimita voľby Jaromíra Čižnára je podľa podpredsedníčky Mostu-Híd Lucie Žitňanskej spochybnená. Ako pripomenula, keď Smer volil generálneho prokurátora povedala, že pre opozíciu je legitímne zvoleným prokurátorom Jozef Čentéš a pokiaľ o jeho sťažnosti nerozhodne ústavný súd, na voľbe žiadneho generálneho prokurátora sa nebude podieľať. „Bol to správny postoj. Smer sa rozhodol mať vlastného generálneho prokurátora a presadzoval ho za každú cenu, aj za cenu porušovania práv iných,“ vyhlásila.
Bývalý prezident SR Ivan Gašparovič porušil nevymenovaním Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora v decembri 2012 jeho základné práva zaručené ústavou – prístup k voleným a verejným funkciám za rovnakých podmienok, ako aj práva na vstup do verejnej služby štátu. Rozhodol o tom dnes senát ústavného súdu, ktorému predsedal Ladislav Orosz. ÚS zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta. Jozefovi Čentéšovi priznal primerané finančné zadosťučinenie 60 000 eur. Kancelária prezidenta SR je povinná uhradiť sťažovateľovi náklady právneho zastúpenia.
Fico: Nevidím cestu späť
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) nevidí napriek dnešnému rozhodnutiu Ústavného súdu SR v otázke generálneho prokurátora cestu späť. Vyhlásil to na tlačovej konferencii s tým, že rešpektuje dnešný verdikt súdu, podľa ktorého bývalý prezident Ivan Gašparovič nevymenovaním Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora porušil jeho práva.
"Nepoznám rozhodnutie ústavného súdu, počujem to prvýkrát. Rešpektujem ho, ale neverím, že sme my urobili chybu. Prezident Ivan Gašparovič rozhodol o nevymenovaní pána Čentéša a bol potom legitímne zvolený za generálneho prokurátora Jaromír Čižnár. Nevidím cestu späť," zdôraznil Fico.
Predseda SaS Richard Sulík si myslí, že v ideálnom prípade by mal Čižnár po tomto verdikte odstúpiť a uvoľniť miesto Čentéšovi. "Od začiatku tvrdíme, že Ivan Gašparovič nesplnil svoje povinnosti a dnes to aj ústavný súd potvrdil. Sadneme si s našimi právnikmi a budeme skúmať, aké sú teraz možnosti," avizoval.
Senát Ústavného súdu SR dnes zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča z 28. decembra 2012 nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Súd zároveň konštatoval, že nevymenovaním za generálneho prokurátora došlo k porušeniu základných práv Jozefa Čentéša. Čentéšovi I. senát ÚS SR pod vedením Ladislava Orosza zároveň priznal finančné odškodnenie v sume 60.000 eur.
Chronológia kauzy týkajúcej sa volieb kandidáta Jozefa Čentéša na post šéfa GP
22. novembra 2010 - Spoločným kandidátom vládnych strán na post generálneho prokurátora SR sa stal Jozef Čentéš. Zástupcovia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd sa na tom dohodli na zasadnutí Koaličnej rady.
2. decembra 2010 - Poslanci NR SR kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora SR nezvolili ani v prvom kole druhej voľby. Na voľbe sa zúčastnilo 149 poslancov. Dobroslav Trnka získal 74 hlasov, koaličný nominant Jozef Čentéš 73. Dva hlasy boli neplatné. Na zvolenie šéfa prokurátorov bola potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.
5. decembra 2010 - Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová potvrdila, že pokiaľ na post generálneho prokurátora SR bude opätovne zvolený Dobroslav Trnka, odstúpi z funkcie.
7. decembra 2010 - Generálna prokuratúra (GP) SR nespoznala svojho nového šéfa ani po druhom kole druhej voľby na pôde NR SR. Podľa oficiálnych výsledkov ani jeden z dvojice kandidátov Jozef Čentéš a Dobroslav Trnka nezískal pre obštrukciu koaličných zákonodarcov nadpolovičnú väčšinu hlasov poslancov prítomných na voľbe.
13. mája 2011 - Kandidát na generálneho prokurátora SR Jozef Čentéš stiahol svoju kandidatúru. Ako hlavný dôvod uviedol, že nechce byť zvolený vo voľbe spojenej s údajným podplácaním a vydieraním poslancov NR SR.
17. mája 2011 - Kandidát na funkciu generálneho prokurátora SR sa bude v Národnej rade SR voliť verejne a nie tajne, ako to bolo doteraz. Koaliční poslanci prelomili veto prezidenta SR Ivana Gašparoviča a 79 hlasmi opätovne schválili novelu zákona o rokovacom poriadku.
18. mája 2011 - Bývalý kandidát na generálneho prokurátora SR Jozef Čentéš má naďalej dôveru lídrov vládnych strán. Po rokovaní Koaličnej rady to oznámil predseda SaS a šéf parlamentu Richard Sulík.
19. mája 2011 - Jozef Čentéš prijal opätovne kandidatúru na post generálneho prokurátora SR.
10. júna 2011 - Koaličné strany navrhli do verejnej voľby ako svojho kandidáta generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Predseda Smeru-SD Robert Fico potvrdil, že jeho strana navrhla do verejnej voľby ako svojho kandidáta opäť Dobroslava Trnku.
14. júna 2011 - Pred poslancami Ústavnoprávneho výboru NR SR sa uskutočnilo vypočutie oboch kandidátov na funkciu generálneho prokurátora SR - Jozefa Čentéša a Dobroslava Trnku. Podľa Jozefa Čentéša prokuratúra nie je a nemôže byť nezávislá, ale je samostatná a oddelená od výkonnej moci. Kandidát Smeru-SD D. Trnka svoje videnie prokuratúry neodprezentoval.
15. júna 2011 - Koaličný kandidát na post generálneho prokurátora Jozef Čentéš potvrdil, že bude kandidovať aj v prípade, ak by bola voľba tajná.
17. júna 2011 - Poslanci Národnej rady SR zvolili za generálneho prokurátora SR kandidáta koalície Jozefa Čentéša. Ten podľa oficiálnych výsledkov získal v tajnej voľbe 79 hlasov od 80 prítomných zákonodarcov, jeden sa zdržal. Opozičné strany sa voľby nezúčastnili. Čentéš mal pôvodne súperiť s nominantom Smeru-SD Dobroslavom Trnkom, ktorý sa krátko pred voľbou vzdal. V liste predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi (SaS) vyjadril presvedčenie, že teoreticky a prakticky je možné ignorovať hocičo, "ale taktiež som presvedčený, že akékoľvek rozhodnutie Ústavného súdu SR sa ignorovať nedá ani v teoretickej polohe. Vzhľadom na to, že som sa presvedčil, kam až ste schopný zájsť pri rešpektovaní rozhodnutí iných ústavných orgánov, nie som ochotný zúčastňovať sa ďalej na konaní, ktoré pro futuro môže opätovne vytvoriť priestor na zodpovedanie otázok možnej ústavnosti, respektíve zákonnosti voľby kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky".
21. októbra 2011 - Kandidát na post generálneho prokurátora Jozef Čentéš, ktorého zvolili poslanci Národnej rady SR v tajnej voľbe za generálneho prokurátora, požiadal 19. októbra 2011 o prijatie u prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Chcel ho informovať o svojich predstavách, zámeroch o ďalšom fungovaní nielen Generálnej prokuratúry, ale celkovo prokuratúry, ako aj o Novele zákona o prokuratúre. A bol ochotný odpovedať aj na ďalšie prípadné otázky.
27. októbra 2011 - Neúspešnú tajnú voľbu generálneho prokurátora zo 17. mája, v ktorej kandidoval Dobroslav Trnka a jeho protikandidát Jozef Čentéš odstúpil, riešili orgány činné v trestnom konaní. Trestný odbor Generálnej prokuratúry preveroval, či poslanci dostali pokyn, ako majú vyplniť hlasovací lístok, alebo či hlasovali naozaj podľa svojho svedomia. Všetci poslanci, ktorí sa na voľbe zúčastnili, museli vyšetrovateľom vysvetľovať, ako vypĺňali hlasovací lístok.
7. novembra 2011 - Prokurátor Jozef Čentéš podal na Ústavný súd (ÚS) SR sťažnosť, pretože ho prezident Ivan Gašparovič doteraz nevymenoval za generálneho prokurátora. Čentéš si myslí, že boli porušené jeho práva. Spolu so sťažnosťou na Ústavný súd poslal prokurátor Jozef Čentéš aj žiadosť o jej prednostné vybavenie.
5. januára 2012 - Signatári Výzvy prezidentovi SR ku Dňu ľudských práv mu opätovne poslali otvorený list, v ktorom žiadali okamžité vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora (GP).
10. januára 2012 - Kresťanskodemokratické hnutie žiadalo prezidenta SR Ivana Gašparoviča, aby bezodkladne vymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. "Slovensko to potrebuje. Potrebuje účinnú, dôslednú spravodlivosť a zákonnosť," zdôvodnil predseda hnutia Ján Figeľ.
30. januára 2012 - Pri voľbe generálneho prokurátora parlamentom hrozí riziko spolitizovania výberového konania. Na túto skutočnosť reagovala aj Benátska komisia a navrhla, aby mal prípravu volieb na starosti parlamentný výbor, ktorý by zohľadňoval odporúčania od odborníkov. Uviedol to prvý námestník generálneho prokurátora SR Ladislav Tichý.
31. januára 2012 - Ústavnoprávny výbor NR SR odporučil plénu, aby schválilo výzvu prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi na vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Pozmeňujúci návrh šéfa výboru Radoslava Procházku (KDH), na základe ktorého mal parlament apelovať na hlavu štátu, aby o Čentéšovi len rozhodla, či už kladne alebo záporne, neprešiel.
13. februára 2012 - Strana SDKÚ-DS spustila petíciu na podporu vymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Oznámil líder strany Mikuláš Dzurinda.
24. februára 2012 - Bývalí koaliční partneri začali zbierať poslanecké podpisy potrebné pod podanie na Ústavný súd z dôvodu nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Skupina poslancov žiada o všeobecne záväzný výklad ústavy v tej časti, ktorá sa týka voľby a menovania generálneho prokurátora. Podanie pripravil šéf ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka (KDH). Informáciu o podaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) na košický Ústavný súd SR (ÚS) k výkladu ústavy zobral prokurátor Jozef Čentéš na vedomie.
29. februára 2012 – Návrh podania skupiny poslancov NR SR zaregistrovali na Ústavnom súde.
21. marca 2012 – Návrh na začatie konania o výklad niektorých ustanovení Ústavy SR, ktorý podala skupina poslancov na Ústavný súd (ÚS) 29. februára, prijalo plénum ÚS na ďalšie konanie. V návrhu sa hovorí, že napriek zvoleniu Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora a návrhu NR SR prezidentovi SR na jeho vymenovanie, sa tak doteraz nestalo.
13. septembra 2012 - Ústavný súd SR prijal sťažnosť Jozefa Čentéša, ktorou namietal porušenie jeho práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám, na ďalšie konanie. Jozef Čentéš rozhodnutie akceptuje a bude čakať na ďalšie rozhodnutie v merite veci.
24. septembra 2012 - Poslankyňa za SDKÚ-DS Magdaléna Vášáryová a šéfka petičného výboru prosí všetkých, ktorí majú záujem, aby podpísali petíciu za vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Vyhlásila to na tlačovej konferencii s tým, že jej strana znovu spustila petíciu, pod ktorú sa doteraz podpísalo zhruba 25.000 ľudí.
24. októbra 2012 - Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. ÚS takto rozhodol po tom, čo ho prezident SR Ivan Gašparovič požiadal o výklad Ústavy k tomuto problému.
15. novembra 2012 - Prokurátor Jozef Čentéš podal na Ústavnom súde (ÚS) SR v Košiciach v prípade jeho zvolenia za generálneho prokurátora SR námietku predpojatosti voči dvom sudcom III. senátu ÚS SR návrhom na ich vylúčenie z rozhodovania o jeho sťažnosti na nečinnosť prezidenta Ivana Gašparoviča.
16. novembra 2012 - Ústavný súd (ÚS) SR odročil verejné ústne pojednávanie o sťažnosti Jozefa Čentéša. To bolo naplánované na 20. novembra. Dôvodom sú Čentéšove námietky predpojatosti voči dvom sudcom III. senátu ÚS SR návrhom na ich vylúčenie z rozhodovania o jeho sťažnosti na nečinnosť prezidenta Ivana Gašparoviča.
17. decembra 2012 – Na prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri rozhodovaní o vymenovaní alebo nevymenovaní Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora neplatí žiadny politický tlak, a to ani koaličný, ani opozičný. Vyhlásil to po rokovaní s predsedami strán Ľudovej platformy Jánom Figeľom (KDH), Bélom Bugárom (Most-Híd) a Pavlom Frešom (SDKÚ-DS).
14. decembra 2012 - O sťažnosti Jozefa Čentéša v súvislosti s jeho doterajším nevymenovaním za generálneho prokurátora SR prezidentom republiky bude rozhodovať senát Ústavného súdu SR v novom zložení. Pôvodne o tejto sťažnosti rozhodoval III. senát v zložení Rudolf Tkáčik – predseda, sudcovia Ján Auxt a Ľubomír Dobrík. Po novom bude o sťažnosti rozhodovať senát v obsadení Rudolf Tkáčik - predseda, sudcovia Juraj Horváth a Sergej Kohut, informovala dnes hovorkyňa ÚS SR Anna Pančurová. Na ústavný súd Čentéš podal v novembri námietky predpojatosti voči sudcom Auxtovi a Dobríkovi. O námietkach v zmysle Rozvrhu práce Ústavného súdu SR na rok 2012 rozhodol IV. senát v zložení Ľudmila Gajdošíková – predsedníčka senátu, sudcovia Ján Luby a Ladislav Orosz s tým, že sudcovia Dobrík a Auxt boli vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v danom konaní.
2. januára 2013 - Prezident SR Ivan Gašparovič nevymenuje zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora SR. Takéto rozhodnutie oznámil predsedovi Národnej rady SR Pavlovi Paškovi.
3. januára 2013 - Prokurátor Jozef Čentéš podal ústavnú sťažnosť na rozhodnutie prezidenta SR Ivana Gašparoviča, namietal ňou porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti prezidentom Slovenskej republiky.
9. januára 2013 - Prokurátor Jozef Čentéš podal večer na Ústavnom súde (ÚS) SR námietku predpojatosti voči dvom sudcom I. senátu ÚS s návrhom na ich vylúčenie z rozhodovania o jeho sťažnosti proti rozhodnutiu prezidenta SR o odmietnutí jeho vymenovania do funkcie generálneho prokurátora.
- ÚS SR na svojom neverejnom zasadnutí pléna rozhodoval o pridelení sťažností fyzických a právnických osôb a návrhov, ktoré mu boli doručené v poslednom období. Sudcom spravodajcom v tejto veci sa stal Peter Brňák, člen I. senátu, ktorý pracuje v zložení Marianna Mochnáčová, predsedníčka a sudcovia Peter Brňák a Milan Ľalík.
16. januára 2013 - Vypočuť si vysvetlenie od prezidenta SR Ivana Gašparoviča, prečo nevymenoval zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša do funkcie, bolo cieľom mimoriadnej schôdze NR SR, ktorú na podnet opozície zvolal predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD). Rokovanie sa skončilo hneď na začiatku, keďže poslanci vládneho Smeru-SD nepodporili jeho program.
17. januára 2013 - Opozícia podala návrh na obžalobu prezidenta SR Ivana Gašparoviča za úmyselné porušenie Ústavy SR. Parlament ho mal prerokovať do 30 dní. Na to, aby sa dostal na Ústavný súd SR, musel získať v pléne podporu minimálne 90 hlasov. Opozícia ich mala len 67, nie všetci opoziční poslanci pritom obžalobu podporujú. Opoziční predstavitelia sa v návrhu snažili dokázať, že hlava štátu úmyselne porušila ústavu, keď nevymenovala parlamentom zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša na generálneho prokurátora.
24. januára 2013 - Sudcovia Ústavného súdu (ÚS) Slovenskej republiky Peter Brňák a Milan Ľalík boli vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci sťažnosti Jozefa Čentéša. ÚS SR v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta na neverejnom zasadnutí senátu rozhodol o tomto podaní.
28. januára 2013 – ÚS SR bola doručená námietka predpojatosti prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, proti sudcom Jánovi Luby a Ladislavovi Oroszovi. Stalo sa tak len päť dní po tom, čo ÚS vyhovel námietke predpojatosti Jozefa Čentéša proti sudcom Petrovi Brňákovi a Milanovi Ľalikovi vo veci Čentéšovej sťažnosti, ktorou namietal svoje nevymenovanie do funkcie generálneho prokurátora SR prezidentom Ivanom Gašparovičom.
6. februára 2013 - Plénum ÚS SR rozhodlo v zmysle Rozvrhu práce na rok 2012 o zložení senátu, ktorý bude rozhodovať o námietke predpojatosti prezidenta Slovenskej republiky voči dvom sudcom ÚS v súvislosti so sťažnosťou prokurátora Jozefa Čentéša. O námietke predpojatosti proti sudcom Jánovi Lubymu a Ladislavovi Oroszovi bude rozhodovať senát v zložení Lajos Mészáros – predseda senátu a sudcovia Sergej Kohut a Juraj Horváth.
14. februára 2013 - Prezident SR Ivan Gašparovič podal námietku proti ďalším sudcom, ktorí by mali rozhodovať o kauze nevymenovania Jozefa Čentéša. Podal námietku zaujatosti proti senátu v zložení Lajos Mészáros, Juraj Horváth, Sergej Kohut, ktorí mali rozhodovať o jeho námietke proti sudcom Jánovi Lubymu a Ladislavovi Oroszovi.
13. marca 2013 - Plénum ÚS SR rozhodlo o zložení senátu, ktorý bude rozhodovať o námietke predpojatosti proti dvom sudcom III. senátu, ktorú predložil Jozef Čentéš v súvislosti s kauzou jeho nevymenovania za generálneho prokurátora. O Čentéšovej námietke voči sudcom Jánovi Auxtovi a Ľubomírovi Dobríkovi bude rozhodovať námietkový senát v zložení predseda Rudolf Tkáčik a sudcovia Ľudmila Gajdošíková a Ivetta Macejková.
18. marca 2013 - Prezident SR Ivan Gašparovič namietol ďalších dvoch sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR. Najnovšie videl zaujatosť pri sudkyni Ľudmile Gajdošíkovej a jej kolegovi Rudolfovi Tkáčikovi. Z trinástich sudcov Ústavného súdu tak ostali už len dve sudkyne, ktoré nenamietol prezident alebo neúspešný kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš. Predsedníčke ÚS SR Ivette Macejkovej a sudkyni Marianne Mochnáčovej tak chýbal aspoň jeden kolega do trojčlenného senátu, ktorý by o námietke prezidenta rozhodol.
18. marca 2013 - Predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková vydala vyhlásenie, podľa ktorého sa dá očakávať, že Ústavný súd SR pristúpi v mojej veci k uplatneniu tzv. doktríny nevyhnutnosti, podľa ktorej môžu byť k rozhodovaniu v predmetnej veci prizvaní aj dosiaľ namietnutí sudcovia.
19. marca 2013 - Na ÚS SR podal Jozef Čentéš námietku predpojatosti voči predsedníčke ÚS SR Ivette Macejkovej s návrhom na jej vylúčenie z rozhodovania v spore medzi ním a prezidentom SR Ivanom Gašparovičom v kauze nevymenovania Čentéša za generálneho prokurátora SR.
21. mája 2013 – Na ÚS SR bolo e-mailom doručené podanie skupiny poslancov Národnej rady SR, ktorí ním reagovali na skutočnosť, že NR SR 30. apríla 2013 schválila v zrýchlenom konaní vládny návrh zákona, ktorým sa menil a doplnil zákon o organizácii ÚS SR a ktorý 20. mája 2013 podpísal prezident republiky.
22. mája 2013 - Plénum ÚS SR oficiálne pridelilo sťažnosť Jozefa Čentéša týkajúcu sa jeho nevymenovania za generálneho prokurátora pôvodnému prvému senátu v zložení Milan Ľalík - predseda, Peter Brňák a Marianna Mochnáčová.
5. júna 2013 - Poslanci Národnej rady SR môžu svoje nominácie na kandidátov na vymenovanie za generálneho prokurátora SR podávať do 13. júna do 16. hodiny. Rozhodol o tom predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD). Premiér Robert Fico (Smer-SD) oznámil, že NR SR bude voliť nového kandidáta na generálneho prokurátora. Oznámil to po tom, ako Ústavný súd (ÚS) SR rozhodol o pozastavení účinnosti zákona o organizácii ÚS. Práve tento zákon mal vyriešiť patovú situáciu na Ústavnom súde, ktorá vznikla pri rozhodovaní o sťažnosti Jozefa Čentéša pre jeho nevymenovanie za generálneho prokurátora.
3. júla 2013 - Plénum ÚS SR prijalo na neverejnom zasadnutí dodatok k rozvrhu práce Ústavného súdu SR na obdobie do februára 2014. Zmeny sa týkajú riešenia problematiky súvisiacej s uplatňovaním námietok zaujatosti účastníkmi konania pred Ústavným súdom, vrátane kauzy nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora.
29. júla 2013 - Sudcovia ÚS SR Ján Auxt a Ľubomír Dobrík, ktorých predpojatosť namietal Jozef Čentéš v súvislosti s kauzou jeho nevymenovania za generálneho prokurátora, nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v danej veci. Rozhodol o tom na neverejnom zasadnutí nultý senát Ústavného súdu SR zložený z predsedu Rudolfa Tkáčika a sudkýň Ľudmily Gajdošíkovej a Ivetty Macejkovej.
7. októbra 2013 – ÚS SR bola doručená námietka zaujatosti voči sudcom III. senátu Jurajovi Horváthovi, Sergejovi Kohútovi a Rudolfovi Tkáčikovi od prezidenta SR Ivana Gašparoviča.
26. februára 2014 – ÚS SR nerozhodol o ústavnosti novely zákona o organizácii ÚS SR, ktorú 30. apríla 2013 v zrýchlenom konaní schválil vládny Smer-SD v súvislosti s kauzou nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Podľa uznesenia deviatich prítomných sudcov sa verejné zasadnutie pléna ÚS SR odročilo na neurčito.
9. júla 2014 - Plénum Ústavného súdu (ÚS) SR na svojom neverejnom zasadnutí prerokovalo ďalší postup vo veciach ústavných sťažností Jozefa Čentéša týkajúcich sa jeho nevymenovania za generálneho prokurátora. Prijali uznesenie, ktorým zobrali na vedomie list prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku z 2. júla toho roku. Prezident SR uviedol, že zložením sľubu pred Národnou radou SR do rúk predsedníčky ÚS sa ujal funkcie prezidenta SR a "stal sa aj osobou, ktorá reprezentuje účastníka" v konaniach o sťažnostiach Jozefa Čentéša. Ako účastník týchto konaní prezident SR Andrej Kiska vyhlásil, že nemá "žiadne námietky zaujatosti voči sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky a ani sa nestotožňuje s námietkami zaujatosti vznesenými bývalým prezidentom SR Ivanom Gašparovičom". Prezident Andrej Kiska zároveň navrhol, aby "Ústavný súd Slovenskej republiky v oboch konaniach bez zbytočného odkladu konal a rozhodol". Plénum ÚS tiež konštatovalo, že v zmysle platného rozvrhu práce budú o Čentéšových sťažnostiach teraz rozhodovať senáty sudcov Lajosa Mészarosa a Ladislava Orosza.
23. júla 2014 - ÚS SR v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a sudkýň Ľudmily Gajdošíkovej a Marianny Mochnáčovej na neverejnom zasadnutí rozhodol o sťažnosti Jozefa Čentéša, ktorou namietal porušenie jeho základných práv rozhodnutím prezidenta SR z 28. decembra 2012 o nevymenovaní do funkcie generálneho prokurátora SR. Oroszov senát prijíma Čentéšovu sťažnosť na ďalšie konanie po tom, čo došlo k zmenám v zložení senátov ÚS.
23. októbra 2014 – Senát Ústavného súdu SR odložil rozhodovanie v kauze nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora na 4. decembra 2014. Reagoval pritom na podanie bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča, ktoré súdu prišlo päť minút pred začiatkom verejného pojednávania. V podaní sa bývalá hlava štátu domáhala pozície priameho alebo vedľajšieho účastníka konania, a žiadala odročenie zasadnutia pre procesné nedostatky. Senát súdu síce konštatoval, že Ivan Gašparovič nie je účastníkom konania v danej veci, umožní mu však písomne sa vyjadriť k Čentéšovej sťažnosti a obsahu pojednávania.
