BRATISLAVA – Podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) je plánovaná vodná elektráreň Málinec najväčšia ekologická a ekonomická príležitosť pre stredné Slovensko, ktorá by z Podpoľania urobila jeden z najbohatších kútov Slovenska. S týmito tvrdeniami však nesúhlasí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster, ktorý varuje pred vysokými nákladmi a neefektívnosťou projektu.
archívne video
Podľa neho existujú vážne pochybnosti o tom, či je výstavba takejto veľkej prečerpávacej elektrárne skutočne ekonomicky opodstatnená. „Potrebuje Slovensko aj celá stredná Európa veľký zdroj na vyrovnávanie ponuky a dopytu po elektrine? Rýchly odhad je, že áno. Je správnym riešením prečerpávacia vodná elektráreň na Ipli? Rýchla odpoveď je, že nie,“ napísal v statuse na sociálnej sieti ekonomický expert Martin Šuster.
Ten súhlasí s tým, že produkcia elektriny sa stáva čoraz menej predvídateľnou, a to predovšetkým vďaka rastúcemu podielu slnečných a veterných elektrární. Je ťažké určiť, kedy bude slnko svietiť alebo vietor fúkať, čo spôsobuje veľké výkyvy v cenách elektriny. Preto je potrebné mať k dispozícii rýchle zdroje elektriny, ktoré pomôžu vyrovnávať tieto rozdiely.
Prečerpávacie vodné elektrárne, ako napríklad Čierny Váh, sú tradičným riešením na vyrovnávanie rozdielov medzi cenami elektriny v rôznych časoch dňa. Už pri stavbe Čierneho Váhu sa zvažovalo aj vybudovanie ďalšej prečerpávacej elektrárne na Ipli. Avšak, investičné náklady sa pohybovali v miliardách, pričom návratnosť bola nejasná, čo znamenalo, že projekt zostal len na papieri a nikdy sa nezrealizoval.
Ekonomická neefektívnosť prečerpávačky
Aj keď sa ceny elektriny výrazne menia, otázka podľa Šustera znie, či je naozaj efektívne stavať novú prečerpávaciu elektráreň a pri tejto príležitosti ponúkol dva pohľady. „Predpokladám, že prečerpávačka dokáže využiť maximálne 3 hodiny vysokých cien a 3 hodiny nízkych cien denne. Možno sa to zdá byť málo, ale napr. Čierny Váh ide na svoj maximálny výkon v priemere menej ako hodinu denne - takže s predpokladom 3 hodiny som skôr veľmi optimistický. Ak by teda elektráreň vedela 3 hodiny denne zarábať 125 eur na MWh a mala výkon 600MW, zarobí za rok 80 mil. eur. Pri investičných nákladoch 2 miliardy by však iba splátka úrokov bola 100 mil. eur ročne! A to sme nepočítali s údržbou, zamestnancami, inými prevádzkovými nákladmi ani splátkami istiny,“ uviedol.
Druhý pohľad ponúkol ekonóm cez alternatívu v podobe batériového úložiska. „Tesla megapack 2 XL, t.j. kontajnerové batériové úložisko, sa dá kúpiť za 1,4 mil. dolárov a má výkon 2 MW. Nevydrží síce s plným výkonom ani 6 hodín ako Čierny Váh, ani 24 hodín ako by potenciálne mohol vydržať Ipeľ - ale cca 2 až 3 hodiny vydrží, čo by malo na najväčšie vnútrodenné výkyvy stačiť. Keby sme veľmi optimisticky chceli postaviť batériové úložisko s výkonom až 600MW, potrebovali by sme 300 megapackov za asi 400 mil. eur (420 mil. dolárov). To je pätina nákladov na vybudovanie prečerpávačky,“ uvádza Šuster.
Pripomína však, že , po batériách je obrovský dopyt a nekúpime ich ani zajtra ani o rok. „Ale aj keby sme prišli na rad až o 5 rokov, bude to skôr, než sa stihne postaviť vodná elektráreň. Medzitým ceny batériových článkov pôjdu len dolu, kým cena veľkej stavby pôjde len nahor. Áno, vodná elektráreň vydrží aspoň 25 a možno aj 50 rokov do potreby zásadnej rekonštrukcie, kým batériové úložisko je možno na 15 rokov. Ale investícia, čo sa nevráti do 15 rokov, sa obvykle neoplatí vôbec,“ dodáva.
„Na prvý pohľad mi teda vychádza, že kým veľké batériové úložiská sa oplatia - a aj by sa nám zišli, prečerpávacie elektrárne sú ekonomicky neefektívne. Asi preto aj Slovenské elektrárne budujú viacero menších batériových úložísk a opakovane deklarujú, že na Ipli sa prečerpávačka neoplatí,“ skonštatoval ekonomický expert. Sám však podotýka, že vo svojom rýchlom zamyslení zrejme zanedbal mnoho dôležitých faktorov.
„Akýkoľvek podobný štátny investičný projekt musí dôkladne prepočítať Útvar hodnoty za peniaze - a že kým taká veľká investícia od nich nebude mať zelenú, nemal by do toho štát dať žiadne peniaze,“ uviedol na záver.