BRATISLAVA – Boss bratislavskej podskupiny sýkorovcov Ladislav Bališ, prezývaný Dlhý Laco, strávi vo väzení štvrťstoročie. Najvyšší súd mu dnes potvrdil pôvodný 25-ročný trest, ktorý mu vymeral Špecializovaný trestný súd pred rokom a on, ako aj zvyšní obžalovaní členovia skupiny, sa vtedy proti nemu odvolali. Najzávažnejším skutkom obžaloby v tejto kauze je príprava napokon neuskutočnenej vraždy člena sýkorovcov Martina H., prezývaného Rezeň.
Prokurátor ich žaloval dovedna za 11 skutkov, okrem založenia zločineckej skupiny to bolo za podpálenie áut, poškodenie domu na objednávku, poškodenie a zapálenie baru, vydieranie, vydieračský únos a nedovolené ozbrojovanie.
Dlhému Lacovi nemohli trest zdvihnúť na doživotie, lebo prokurátor napokon v jeho prípade stiahol odvolanie proti pôvodnej výške trestu. Rovnako to urobil prokurátor aj v prípade Filipa Neráda. Obaja totiž začali vypovedať v iných trestných veciach. Nerád sa v pondelok navyše na odvolacom súde priznal k väčšine skutkov, ktoré mu pripisuje obžaloba. Odmietol len účasť na príprave vraždy – cíti krivdu, že ho za tento skutok prvostupňový súd uznal vinným. Pôvodný trest 23 rokov mu teraz NS SR znížil na 20 rokov. S odvolaním uspeli aj Marek Študent a Roman Stojka. Študentovi trest znížili z 20 na 14 rokov a Stojkovi z 13 na 10 rokov. Stojka nebol členom skupiny.
Dvaja ďalší členovia skupiny Viliam Rafaj (alias Čierny Vilko) a Richard Šulka (alias Riki), ktorí pred rokom dostali rovnaký trest ako Dlhý Laco, s odvolaním neuspeli a majú tiež potvrdený trest 25 rokov. Najvyšší súd potvrdil vysoké tresty ďalšiemu obžalovanému Petrovi Distlerovi, ktorý si má odsedieť vo väzení 22 rokov. Prokurátorovo odvolanie zamietli, pritom pre dvoch členov skupiny Rafaja a Šulku žiadal naďalej doživotie. Už pred prvostupňovým súdom žiadal doživotie a to až v štyroch prípadoch doživotie. Špecializovanému súdu sa však v tejto kauze zdalo prísne uložiť doživotný trest. Ten by bol podľa predsedu senátu neprimerane prísny, pretože išlo o prípravu, nie dokonaný čin, preto vtedy použili zmierňujúcu úpravu.
Miernejší trest osem rokov väzenia už od Špecializovaného trestného súd dostal Juraj Bílik, alias Čapatý, ktorého v časti obžaloby, a to v príprave vraždy Rezňa, oslobodili. Čapatý sa pred koncom procesu rozhodol odkryť pozadie fungovania sýkorovcov. „Ja si myslím, že v rámci dokazovania urobil to, čo bolo potrebné," uviedol jeho obhajca. Sedí vo väzení so stredným stupňom stráženia. Bílik sa odvolania vzdal a v jeho prípade tak urobil aj prokurátor, takže pre neho je rozsudok právoplatný.
Juraj Bílik najprv všetko popieral, napokon zmenil názor, podľa vlastných slov „mení svoj život“. Dlhé obdobie bol blízko údajného hlavného bosa sýkorovcov po smrti Miroslava Sýkoru - políciou hľadaného Róberta L., prezývaného Kýbel. Vraj mu „slúžil“ 13 rokov, teraz má pocit, že sa na neho vykašľali. Bílik odmietol, že by sa osobne niekedy dopustil vrážd, ktorých vraj bolo dosť, ale on podľa vlastných slov robil maximálne sledovača. Na prvostupňovom súde vyhlásil, že chce hovoriť aj o vraždách, ktoré neboli predmetom aktuálnej obžaloby. „Je považovaný za spolupracujúceho obvineného aj v prípadoch iných trestných činov, a to starých vrážd, ktoré boli v bratislavskom podsvetí zhruba v rokoch 1997 a nasledujúcich,“ vysvetlil pred rokom prokurátor. Dokazovanie podľa neho zatiaľ nasvedčuje tomu, že Bílik hovorí pravdu.
Dve priznania a vzápätí aj dva odsudzujúce verdikty v tejto kauze zazneli už v auguste 2012. Miroslav Mladý a Marek Šarkózy sa vtedy rozhodli pre dohodu s prokurátorom, ktorú súd prijal, a pred senátom sa priznali k skutkom, ktoré im obžaloba pripisuje. Ani jeden z nich však nebol obžalovaný v hlavnom skutku obžaloby, teda príprave vraždy Martina H. Mladý v kauze figuroval iba okrajovo, nežalovali ho ako člena zločineckej skupiny. Podľa prokuratúry si objednal podpálenie dvoch áut. Dostal za to sedem mesiacov, tento trest si už odsedel vo väzbe. Šarkózymu vymeral senát šesť rokov a desať mesiacov vo väzení s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdili ho za členstvo v zločineckej skupine Dlhého Laca, okrem toho aj za ďalšie priznané skutky, teda jeho podiel na podpálení dvoch áut, domu a zničení interiéru a následného podpálenia baru.
Najzávažnejší skutok obžaloby spočíva v tom, že Dlhý Laco spolu s Bílikom, Rafajom, Študentom a Nerádom ako členovia zločineckej skupiny plánovali od 15. februára 2011 vraždu Martina H. Jeho telo vraj chceli zakopať. Proklamovaný bos údajne vydal pokyn Martinovi R., ktorému obeť dôverovala, aby s ňou dohodol fiktívne stretnutie pod zámienkou riešenia istého problému s vyšetrovateľom. Neskôr zabezpečil aj lopatu a krompáč a uložil ich vo svojom aute. Martin R. má v súčasnosti odložené obvinenie. Martina H. napokon vylákali na stretnutie, ale polícia urobila v marci 2011 raziu a mužov pozatýkala. Kukláči vtedy zadržali aj Martina H. Ten podľa vlastných slov nevedel vôbec nič o tom, že sa pripravuje jeho likvidácia. Pripustil však, že tušil, prečo sa to chystalo. „Bol som členom skupiny sýkorovcov od roku 2005, začal som ako vyhadzovač,“ uviedol s tým, že údajného šéfa skupiny Bališa alias Dlhého Laca, ani Bílika alias Čapatého veľmi nepozná. Postupne sa podľa vlastných slov dostal k jednotlivým osobám skupiny. „Páchali sme určitú trestnú činnosť, možno to bol motív plánovania mojej vraždy,“ povedal v minulosti na súde. Mal problémy, s ktorými mu nikto nechcel pomôcť. Tak sa ich asi rozhodli vyriešiť po svojom, myslí si. Problémy Martina H. súviseli s kauzou vydieračského únosu, pre ktorý po ňom pátrali. V inom prípade hrubého nátlaku bol na neho vydaný aj zatykač. Tvrdí, že už sa aj chcel vzdať polícii, ale ďalší človek z prípadu vydieračského únosu prišiel s iným riešením. Týmto človekom je Martin R., ktorý podľa Rezňa spomínal, že má vyšetrovateľa - stačí dať peniaze a on prípad zahladí.
Martin R. bol hlavným svedkom prípadu, ale obžalovaní spochybňovali jeho dôveryhodnosť. Rafaj poukazoval na jedno z odpočúvaní, z ktorého podľa neho vyplýva, že svedka riadila polícia. Skutok plánovania vraždy je podľa neho vykonštruovaný. Poukázal aj na rozpory vo výpovediach svedkov a znalecké posudky. V nich sa uvádza, že je ťažké hodnotiť hodnovernosť svedkov, ktorí sú zároveň obžalovaní v iných veciach. Majú totiž silnú motiváciu "vyviniť" sa zo skutkov, ktoré im pripisujú. Sudca v zdôvodnení prvostupňového rozsudku však povedal, že výpovede svedka zapadajú do mozaiky iných dôkazov.
