BRATISLAVA - Bývalý kapitán armády Slovenského štátu a jeden z veliteľov nemeckej protipartizánskej jednotky Edelweiss, ktorá stála údajne za masakrami civilného obyvateľstva v slovenských obciach Ostrý Grúň a Kľak, zomrel vo veku 94 rokov 23.decembra minulého roka. Potvrdila jeho manželka Edit Nižňanská.
Ako zdôraznila, jej zosnulý manžel do poslednej chvíle svojho života odmietal, žeby sa podieľal na masakroch v slovenských obciach. "Bol vojak, bojoval za armádu Slovenského štátu, za povstaleckú armádu a bojoval aj na druhej strane - bojoval aj v Rusku, zažil kdečo, ale verím, keďže som s ním prežila viac ako 50 rokov, že by sa podobného masakru nedopustil," povedala z bavorskej metropoly Mníchov Edit Nižňanská.
Ako doplnila, jej manžel zomrel na starobu, predtým bol hospitalizovaný v nemocnici, zomrel doma v byte v Mníchove, snažili sa ho oživiť, avšak už sa im to nepodarilo.
Nižňanského odmietol Krajinský súd v Mníchove vydať na Slovensko, keďže už nebola dostatočne preukázaná jeho vina na masakroch a už mal nemecké štátne občianstvo. Na začiatku 60. rokov, keď už Nižňanský žil v emigrácii v Nemecku, ho odsúdil súd v Banskej Bystrici na trest smrti za to, že sa podieľal na spomínaných masakroch. Po ukončení druhej svetovej vojny Nižňanský údajne spolupracoval s americkou tajnou službou CIC a pracoval ako redaktor pre zahraničné vysielania Hlasu Ameriky a Slobodnej Európy.
Oslobodzujúci rozsudok mníchovského Krajinského súdu nad bývalým veliteľom slovenskej časti protipartizánskej jednotky Edelweiss Ladislavom Nižňanským nadobudol právoplatnosť koncom júna 2006. Rozhodoval o tom vtedy päťčlenný senát Krajinského súdu pod vedením predsedajúceho sudcu Manfreda Götzla.
Prokuratúra koncom roka 2005 vyhlásila, že Nižňanský sa aktívne podieľal na vojnových zverstvách, vrátane zmasakrovania civilistov v januári 1945, po potlačení Slovenského národného povstania (SNP). V prípade uznania viny zo 164 vrážd spáchaných pri troch masakrách Nižňanskému hrozil trest doživotného väzenia. Nižňanský sa počas vojny pridal k jednotke SS Edelweiss, ktorá prenasledovala partizánov a židov, vyhlásil žalobca.
Napriek tomu, že obžalovaný vtedy tvrdil, že k vstupu do jednotky bol prinútený a aktívne sa nepodieľal na jej akciách, mníchovský prokurátor pred súdom pripomenul, že Nižňanský bol za svoju činnosť vyznamenaný Železným krížom prvej triedy. "To nedostanete za to, že nič nerobíte," povedal v novembri 2005 žalobca. "Edelweiss mal - v spolupráci s jednotkou SS a inou nemeckou jednotkou - za úlohu obkľúčiť dedinu, ktorá bola cieľom útoku a zabrániť, aby z nej niekto utiekol živý. Vojaci pred akciou nepodnikli žiadne kroky, aby zistili, či v dedine sú partizáni," vtedy dodal prokurátor.
"Nešlo o žiaden prieskum, od začiatku bolo plánom zlikvidovať dedinu. Išlo o likvidáciu - teror," vyhlásil v roku 2005 prokurátor, ktorý proces označil za "poslednú šancu na spravodlivosť pre mužov a ženy, starých a mladých", ktorí boli zabití. "Tiež ide o to, aby sa vyslal signál podobným alebo porovnateľným vinníkom," dodal. Podľa bavorskej prokuratúry Nižňanský nielenže nariadil popravy, ale aj okrádal obete a prispel k tomu, aby jednotka vydržala pohromade až do konca vojny. "Nebol pasívny, pripravoval operácie a aktívne ich vykonával," vyhlásil žalobca.
Nižňanský do Nemecka emigroval po druhej svetovej vojne. V Československu ho v roku 1962 v neprítomnosti odsúdili na smrť. V Mníchove pracoval pre Spojenými štátmi financované Rádio Slobodná Európa. Nemecké občianstvo získal v roku 1996. Nemecké úrady začali prípad vyšetrovať v roku 2001 na slovenskú žiadosť. Podľa informácií išlo o "veľmi oneskorenú žiadosť".
Sudcovia, ktorí navštívili Slovensko, aby vypočuli žijúcich svedkov, poukázali na komplikovanosť prípadu. Súd v októbri 2004 rozhodol o Nižňanského prepustení, pričom sa odvolal na protichodné svedectvo bývalého člena Edelweiss, ktorého výpoveď prispela k jeho odsúdeniu v roku 1962. Počas procesu Nižňanský priznal, že bol pri tom, keď v roku 1944 na Slovensku zajali amerických agentov a vojnového korešpondenta, ktorých neskôr popravili.
Medzi zadržanými boli členovia Úradu spravodajských služieb (OSS) na úteku počas tajnej misie medzi slovenskými partizánmi, ako aj korešpondent agentúry AP Joseph Morton. Američanov - 13 agentov a Mortona - zajali 26. decembra 1944 v horskej chate a previezli do nacistického koncentračného tábora v rakúskom Mauthausene, kde ich 24. januára 1945 popravili.
Morton (33) je z obdobia druhej svetovej vojny jediný korešpondent, o ktorom sa vie, že ho niektorá z bojujúcich strán popravila.
