TRNAVA – Na doživotie odsúdený vrah Ján Molnár chce ísť po takmer troch desaťročiach za mrežami na slobodu. Okresný súd v Trnave bude o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie rozhodovať 9. januára 2020. Molnár bol spoločne s Ľuborom Masárom odsúdený za vraždu Holanďanky Gabrielly Widdershovenovej – Groenovej z augusta 1990. K udalosti došlo v Rakúsku, jej manžela zviazali, ťažko zranili a vyhodili z auta. Molnár a Masár boli prvými odsúdenými na doživotie na Slovensku po roku 1989.
Dnes 77-ročný Ján Molnár žiadal o podmienečné prepustenie už pred tromi rokmi. Súd mal rozhodovať v prísne stráženom väzení v Leopoldove, na začiatku verejného zasadnutia však odsúdený svoju žiadosť stiahol. Ďalšej jeho žiadosti súd nevyhovel, lebo neboli splnené materiálne podmienky pre jeho podmienečné prepustenie.
Trestný zákon po 25 rokoch za mrežami a po splnení stanovených podmienok pripúšťa možnosť prepustenia na slobodu aj v prípade odsúdených na doživotie. Súdy v prípade žiadostí odsúdených o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody posudzujú splnenie formálnych a materiálnych podmienok. Splnenie materiálnych podmienok znamená, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností preukázal polepšenie a dá sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Brutálni vrahovia mladej ženy
Molnár aj Masár sa dostali na slobodu vďaka celoplošnej amnestii udelenej Václavom Havlom v roku 1990. Iba pár mesiacov na to už však brutálne vraždili. V auguste 1990 na parkovisku diaľnice A-25 zvanom "Pucking" v smere Wales-Linz v Rakúsku sa stala ich obeťou nič netušiaca 27-ročná Holanďanka Gabrielle Widdershovenová-Groenová a jej manžel René.
Vrahovia si v osudný deň vyhliadli na parkovisku stojaci Ford Tranzit s holandským evidenčným číslom. Podarilo sa im prilákať vodiča Reného Widdershovena. Udreli ho, čo mu spôsobilo bezvedomie, zviazali ho, zapchali mu ústa a zalepili oči. Takto ho hodili do auta. Jeho žene Gabrielle na hlavu natiahli vrece a zviazali jej ruky.
V aute bol aj psík, ktorého vrahovia vyhodili na parkovisku. Bezmocná a vydesená žena ponúkala násilníkom peniaze. Molnár ju však podľa svedectva manžela prinútil piť z fľaše slivovicu, potom ju bezcitne znásilnil a brutálne zaškrtil jej opaskom. Bezvládneho tela sa po beštiálnom skutku zbavili. Našlo sa až po takmer dvoch mesiacoch od hrozivého dňa zahrabané v kope sena.
Omráčeného a dobitého muža nechali v aute. Peniaze, ktoré boli v príručnom sejfe si vrahovia rozdelili. S obidvoma autami - so svojim a s holandským tranzitom išli niekoľko kilometrov. Potom zastali a Reného, ktorý bol v bezvedomí, odvliekli do húštiny. Tam ho našli dvaja okoloidúci po niekoľkých dňoch. Vrahom však desivý plán nevyšiel. Holanďan zázrakom prežil a neskôr mužov z beštiálneho činu usvedčil.
Masára sa podarilo policajtom dolapiť po 10tich dňoch od brutálneho útoku. Dňa 17. januára 1991 Mestský súd v Bratislave odsúdil Jána Molnára (1942) z Bratislavy a Ľubora Masára (1959) z Trnavy na doživotný trest odňatia slobody. Pri dokazovaní viny vyšetrovatelia váhali, či bola Gabrielle znásilnená. Jej telo totiž našli až po dvoch mesiacoch od brutálneho útoku a bolo v značnom štádiu rozkladu.
Nakoniec sa vrahovia usvedčili navzájom, lebo vinu zvaľovali jeden na druhého. Rozhodujúce slovo, ktoré zavážilo pri verdikte, mal aj svedok beštiálneho činu manžel nebohej Gabrielly. Vrahovia však neboli žiadni začiatočníci. V čase spáchania tohto brutálneho skutku mali za sebou bohatú kriminálnu minulosť. Obidvaja sa v roku 1990 spoza mreží väznice v Leopoldove dostali na amnestiu vtedajšieho prezidenta Václava Havla. Vo väzení boli obidvaja viackrát, okrem iných aj kvôli trestným činom majetkovej povahy. Molnár mal v tom čase v registri deväť záznamov. Ako posledné tam figurovalo odsúdenie na 15 rokov za vraždu priateľky.
