TRNAVA – Senát Okresného súdu v Trnave v stredu rozhodol, že na doživotie odsúdený Ľubor Masár nebude podmienečne prepustený na slobodu. Podľa súdu odsúdený Masár nepreukázal vo väzení polepšenie a nie je predpoklad, že by v prípade prepustenia na slobodu viedol riadny život
Na doživotie odsúdený Ľubor Masár zostáva naďalej za mrežami, kde žije už 28 rokov. Okresný súd v Trnave dnes zamietol jeho žiadosť o podmienečné prepustenie.
Podľa názoru súdu Masár nesplnil ani jednu z dvoch zákonom stanovených materiálnych podmienok na prepustenie, ktorými sú preukázateľné polepšenie vo výkone trestu a šanca, že v budúcnosti povedie riadny život. Proti uzneseniu súdu podal nespokojný Masár sťažnosť. Ľubora Masára odsúdili spolu s Jánom Molnárom za lúpežnú vraždu Holanďanky Gabrielly Widdershovenovej – Groenovej a dokaličenie jej manžela z augusta 1990, brutálny čin spáchali v Rakúsku.
V base robil zlobu, chcel bývať v Trnave
Sám Masár tvrdí, že aj vrah sa môže polepšiť a on sa polepšil. Deklaroval, že v prípade prepustenia bude bývať v byte svojej 82-ročnej matky v Trnave. Tvrdil tiež, že má zabezpečené zamestnanie vo veľkosklade známeho obchodného reťazca. Cestu za slobodou mu prekazil nepriaznivý posudok z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Ilave, v ktorom sú spomenuté aj také výčiny ako pílenie mreže, založenie ohňa či držanie nepovolených predmetov, vrátane noža. V jeho neprospech bol aj psychiatrický posudok, Masár však namietal zaujatosť znalkyne, ktorá je zároveň príslušníčkou Zboru väzenskej a justičnej stráže a pracuje v leopoldovskej väznici. Podľa psychologického posudku je u Masára zistená absencia vyšších citov, neschopnosť poučiť sa z trestu a bagatelizácia predchádzajúcej trestnej činnosti.
O podmienečné prepustenie požiadal Masár Okresný súd v Trnave ešte na jar minulého roku, vtedy bol umiestnený v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove. Krátko nato ho premiestnili do ústavu v Ilave, trnavský súd tak zaslal spis Okresnému súdu v Trenčíne. Oba súdy sa potom sporili o to, kto má o podmienečnom prepustení rozhodovať, Najvyšší súd napokon rozhodol, že to bude súd v Trnave.
Prví vrahovia po amnestii
Masár a Molnár boli po Nežnej revolúcii prví, ktorých odsúdili na doživotie za vraždu. Predtým, za bývalého režimu, boli súdení za rozličné trestné činy. Boli však prepustení na slobodu, keďže sa na nich vzťahovala rozsiahla amnestia vtedajšieho prezidenta Václava Havla. Masár už raz, v roku 2014, o podmienečné prepustenie požiadal, nespĺňal však zákonné dôvody - nemal odsedených 25 rokov.
Brutálna vražda mladej ženy
Molnár aj Masár sa dostali na slobodu vďaka celoplošnej amnestii udelenej Václavom Havlom v roku 1990. Iba pár mesiacov na to už však brutálne vraždili.
V auguste 1990 na parkovisku diaľnice A-25 zvanom "Pucking" v smere Wales-Linz v Rakúsku sa stala ich obeťou nič netušiaca 27-ročná Holanďanka Gabrielle Widdershovenová-Groenová a jej manžel René.
Vrahovia si v osudný deň vyhliadli na parkovisku stojaci Ford Tranzit s holandským evidenčným číslom. Podarilo sa im prilákať vodiča Reného Widdershovena. Udreli ho, čo mu spôsobilo bezvedomie, zviazali ho, zapchali mu ústa a zalepili oči. Takto ho hodili do auta. Jeho žene Gabrielle na hlavu natiahli vrece a zviazali jej ruky. V aute bol aj psík, ktorého vrahovia vyhodili na parkovisku.
Bezmocná a vydesená žena ponúkala násilníkom peniaze. Molnár ju však podľa svedectva manžela prinútil piť z fľaše slivovicu, potom ju bezcitne znásilnil a brutálne zaškrtil jej opaskom. Bezvládneho tela sa po beštiálnom skutku zbavili. Našlo sa až po takmer dvoch mesiacoch od hrozivého dňa zahrabané v kope sena.
Omráčeného a dobitého muža nechali v aute. Peniaze, ktoré boli v príručnom sejfe si vrahovia rozdelili. S obidvoma autami - so svojim a s holandským tranzitom išli niekoľko kilometrov. Potom zastali a Reného, ktorý bol v bezvedomí, odvliekli do húštiny. Tam ho našli dvaja okoloidúci po niekoľkých dňoch.
Vrahom však desivý plán nevyšiel. Holanďan zázrakom prežil a neskôr mužov z beštiálneho činu usvedčil.
Masára sa podarilo policajtom dolapiť po 10tich dňoch od brutálneho útoku. Dňa 17. januára 1991 Mestský súd v Bratislave odsúdil Jána Molnára (1942) z Bratislavy a Ľubora Masára (1959) z Trnavy na doživotný trest odňatia slobody.
Pri dokazovaní viny vyšetrovatelia váhali, či bola Gabrielle znásilnená. Jej telo totiž našli až po dvoch mesiacoch od brutálneho útoku a bolo v značnom štádiu rozkladu. Nakoniec sa vrahovia usvedčili navzájom, lebo vinu zvaľovali jeden na druhého. Rozhodujúce slovo, ktoré zavážilo pri verdikte, mal aj svedok beštiálneho činu manžel nebohej Gabrielly.
Vrahovia však neboli žiadni začiatočníci. V čase spáchania tohto brutálneho skutku mali za sebou bohatú kriminálnu minulosť. Obidvaja sa v roku 1990 spoza mreží väznice v Leopoldove dostali na amnestiu vtedajšieho prezidenta Václava Havla. Vo väzení boli obidvaja viackrát, okrem iných aj kvôli trestným činom majetkovej povahy. Molnár mal v tom čase v registri deväť záznamov. Ako posledné tam figurovalo odsúdenie na 15 rokov za vraždu priateľky.
Doživotný trest odňatia slobody v súčasnosti vykonáva v slovenských väzeniach viac ako 43 odsúdených. Deväťnásobný vrah Ondrej Rigo môže požiadať o podmienečné prepustenie v roku 2018. Za viacero vrážd odsúdený banskobystrický boss Mikuláš Černák sa takto môže teoreticky dostať na slobodu v roku 2023.
