BRATISLAVA - Podnet na prešetrenie podozrenia zo spáchania trestných činov podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov a výroby, rozširovania a prechovávania extrémistických materiálov dnes doručili v súvislosti s bustou Vasila Biľaka na Generálnu prokuratúru SR. Autormi podnetu sú Peter Osuský, Ondrej Dostál, Juraj Petrovič a Ivan Kuhn.
"Vasil Biľak bol popredným predstaviteľom Komunistickej strany Československa v období komunistického režimu do novembra 1989. Komunistický režim porušoval a potláčal základné práva a slobody. KSČ bola hnutím smerujúcim k potlačeniu základných práv a slobôd," upozorňujú autori podnetu v stanovisku, ktoré poskytol Dostál.
Štvorica žiada v trestnom oznámení prešetriť aj to, či niektorí z účastníkov slávnostného odhalenia pamätnej tabule v Krajnej Bystrej nespáchali tento trestný čin aj ako členovia extrémistickej skupiny. Tou sa podľa Trestného zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu extrémizmu. "Na tento účel by bolo potrebné preveriť, či KSS svojou činnosťou nenapĺňa skutkovú podstatu uvedených trestných činov, a teda či jej predstaviteľov a členov nemožno považovať za členov extrémistickej skupiny spolčených za účelom spáchania trestných činov extrémizmu," dodal Dostál.
Hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Andrea Predajňová už skôr povedala, že orgány činné v trestnom konaní sa budú zaoberať okolnosťami pomníka Vasila Biľaka. Podľa jej slov polícia pod dozorom prokuratúry vec preverí komplexne. Posúdia nielen závažnosť poškodenia pomníka, ale aj dôvody jeho vytvorenia a umiestnenia. "V tejto veci bude činný prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník," spresnila, kto za prokuratúru bude vyšetrovanie dozorovať.
Pomník venovaný bývalému komunistickému funkcionárovi Vasilovi Biľakovi odhalila v sobotu (21.2.) obec pri príležitosti prvého výročia jeho úmrtia. O niekoľko hodín bol natretý červenou farbou. K protestnému činu sa prihlásili výtvarníci Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz.
Stavať busty takým ako Biľak nie je správne, tvrdí ministerstvo
Ministerstvo kultúry “nepovažuje za správne stavať busty takým ľuďom ako Vasil Biľak“, uviedol hovorca Ministerstva kultúry (MK) SR Jozef Bednár. Pripomenul, že o postavení pamätníka v obci či meste rozhoduje výlučne obecné či mestské zastupiteľstvo, to znamená samospráva. Platí to aj pre pamätník Biľakovi, ktorý odhalili v Krajnom Bystrom. “Ministerstvo kultúry na základe zákona musí odsúhlasiť len umiestnenie pamätníka v pamiatkovej zóne, respektíve na pamiatkovom objekte, a to z dôvodu ochrany a zachovania pamiatkového fondu,“ dodal Jozef Bednár.
Pamätník Vasilovi Biľakovi (1917 – 2014), ktorý bol jedným zo signatárov tzv. pozývacieho listu, na základe ktorého vstúpili vojská Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 do Československa, odhalili 21. februára v jeho rodnej obci Krajné Bystré. Pamätník bývalému čelnému predstaviteľovi Komunistickej strany Československa nasledujúcu noc výtvarníci Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz postriekali na protest červenou farbou.
Biľak za tzv. pozývací list nebol nikdy odsúdený ani potrestaný. V januári 2011 prokuratúra zastavila trestné stíhanie, odôvodnila to tým, že nie je možné zohnať dôležitých svedkov z Českej republiky. Okrem Biľakovho mena sa na list podpísali aj Alois Indra, Drahomír Kolder, Antonín Kapek a Oldřich Švestka.
Odmietavé stanovisko k odhaleniu pamätníka Biľakovi dnes vyjadrili pracovníci Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) ako vedci, aj ako občania. K stanovisku Historického ústavu SAV sa pripojili aj riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev, riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič a riaditeľ Ústavu politických vied SAV Miroslav Pekník. “Rozhodne protestujeme proti tomu, aby sa u nás pod rúškom práva na vyjadrenie názoru oslavoval a legendarizoval človek, ktorý celou svojou politickou činnosťou v rôznych a najmä v najvyšších funkciách v štruktúrach komunistickej diktatúry toto právo hrubo, cynicky porušoval a bol spoluzodpovedný za prenasledovanie tisícov osôb a ich rodín iba preto, že chceli právo na slobodu slova využiť,“ uvádza vo vyhlásení riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek. Iniciátori a aktéri odhalenia Biľakovho pomníka podľa neho na túto skutočnosť zámerne zabúdajú. “Znova sa pokúšajú deformovať dejiny podľa svojich úzkych politických a ideologických cieľov, zbabelo sa skrývajúc za naivné či demagogické vyjadrenia falošného lokálpatriotizmu. Ich postoje sú nielen v diametrálnom rozpore s výsledkami odborného bádania historikov, ale aj hrubo ignorujú a podceňujú historické skúsenosti a vedomie spoločnosti,“ konštatuje Michálek.
S odhalením pamätníka poprednému predstaviteľovi bývalého komunistického režimu Vasiľovi Biľakovi v Krajnej Bystrej nesúhlasí ani OZ Svetové združenie bývalých československých politických väzňov v Poprade. Protestom sa pridalo k Ústavu pamäti národa. Podnet na prešetrenie podozrenia zo spáchania trestného činu v súvislosti s inštaláciou pamätnej tabule Vasilovi Biľakovi zaslali na Generálnu prokuratúru SR poslanec parlamentu Peter Osuský, predseda OKS Ondrej Dostál spolu s podpredsedami Občianskej konzervatívnej strany (OKS) Jurajom Petrovičom a Ivanom Kuhnom. Politici zaslali podnet na prešetrenie podozrenia zo spáchania trestných činov podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov, výroby extrémistických materiálov, rozširovania extrémistických materiálov a prechovávania extrémistických materiálov.