TRNAVA – Prvý rozsudok v kauze známej ako turecký kamión vynesie v pondelok Okresný súd v Trnave.
Vypočujú si ho Slovinci Alen Ž. a Sebastjan M., ktorí mali podľa obžaloby organizačne a finančne zabezpečiť koncom roku 2010 prepravu anhydridu kyseliny octovej zo Slovenska do Turecka. Látka sa potom mala dostať do Afganistanu ako materiál na výrobu heroínu. Za drogovú trestnú činnosť, ktorú mali spáchať ako členovia organizovanej skupiny, im hrozí 20 až 25 rokov väzenia, prípadne až doživotie.
Z hlavného pojednávania vyplynulo, že polícia o pripravovanom obchode vďaka kľúčovému svedkovi vedela dlho dopredu. Hlavných aktérov dlhodobo sledovala, získala aj obrazové a zvukové záznamy. Polícia mala pod kontrolou aj samotnú prepravu anhydridu kyseliny octovej v decembri 2010 s cieľom dostať sa k objednávateľovi. Na akcii sa podieľalo sedem krajín, turecká polícia však kamión aj s vodičom predčasne zadržala. Vodič českého kamióna Zdeněk Pekara nemal o náklade ani tušenia, napriek tomu strávil Vianoce v tureckom väzení. Slovenské ministerstvo vnútra ho neskôr odškodnilo sumou 25 tisíc eur.
Obžalovaní svoju vinu odmietajú, ich obhajcovia poukazujú na to, že celý obchod v skutočnosti organizoval korunný svedok, ktorý konal podľa pokynov polície. Podľa obhajcov neexistujú ani žiadne dôkazy o tom, že chemická látka mala smerovať do Afganistanu na výrobu heroínu, spochybnili aj jej vyrátanú cenu. Podľa prokuratúry malo 10 tisíc litrov anhydridu hodnotu 300 tisíc eur, český dodávateľ ho však dodal dvadsaťnásobne lacnejšie.
Obhajcovia v rozsiahlych záverečných rečiach spochybnili aj zákonnosť dôkazov získaných obhliadkou miesta činu. Na policajnej akcii sa podieľala aj Slovenská informačná služba. Aby neboli prezradené utajované skutočnosti, bola v niektorých častiach z pojednávania vylúčená verejnosť. Celé pojednávanie bolo vzhľadom na národnosť obžalovaných tlmočené do slovinského jazyka.
Na Okresnom súde v Trnave prebiehajú v súvislosti s kauzou turecký kamión aj ďalšie tri konania, obvinených je spolu až osem ľudí. Bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak v apríli 2011 tvrdil, že peniaze získané z predaja heroínu mali slúžiť na zabezpečenie zbraní pre teroristické organizácie IRA a ETA.
