PEZINOK – V minulosti sme priniesli spoveď človeka, ktorý sa rozhodol svedčiť proti údajnej zločineckej skupine piťovci. Viktor Maceják vystupuje vo viacerých kauzách členov údajnej skupiny. Pod policajnou ochranou sa však rozhodol prehovoriť. Pred sudcom opísal aj situáciu, ktorá ho motivovala zmeniť svoje rozhodnutie. Bola za tým láska?
Meno Viktora Macejáka sa s piťovcami spája od roku 2006, keď začal pracovať pre Miroslava Abraháma, ktorému robil ochranku a šoféra. Ako uviedol: „Pre skupinu som začal pracovať niekedy v roku 2006. Vtedy som robil biletára v istom klube Medúza, oproti ktorému bol klub Havana. Tam som spoznal Igora Dvorského, ktorý ma zoznámil s Miroslavom Abrahámom, tomu som neskôr robil šoféra a ochrankára.“
„Prostredníctvom Miroslava Abraháma som spoznal ďalších členov skupiny, v ktorej som aj ja sám pôsobil,“ objasňoval chránený svedok. Pred súdom ďalej bez okolkov opisoval ako fungovala a pracovala hierarchia v ich spoločenstve. Priznal, že sám bral peniaze od Abrahámových podriadených, ktoré následne odovzdával jemu a ten priamo Jurajovi Ondrejčákovi. Toho svedok označil, že v celej skupine figuroval najvyššie.
Viktor Maceják sa vo svojich výpovediach ako chránený svedok na súdoch priznáva k trestnej činnosti, tú, ako sám hovorí, páchal počas pôsobenia v skupine.
Zarábali z výpalníctva
„Každý človek, ktorý chcel podnikať napr. v Trnave, ktorú sme mali na starosti, nám musel platiť mesačne nejaký paušál za to, že mohol podnikať. Keď mal nejaký väčší podnik, tak sme mu tam robili biletárov, dávali sme tam cez víkendy pozor. Platil nám za to, že mal u nás ochranu. Nemohlo sa tam nič stať, bol zabezpečený výjazd,“ opisuje chránený svedok.
Stalo sa aj to, že podnikatelia platiť odmietli: „Keď to daný podnikateľ nechcel, tak sme mu podpálil napr. terasu, alebo sme mu niečo spravili a dali sme mu najavo, že nie je až tak v bezpečí, ako si myslí, až nakoniec sme sa dopracovali k tomu, aby tie peniaze dával,“ Maceják opisoval praktiky činnosti údajných piťovcov.
Výška peňazí, ako uviedol, bola určená podľa toho, ako ten podnik zarábal. Niekedy to bolo 3000 korún, niekedy 5000 alebo 10 tisíc korún. Sumu si dohodol vždy ten človek, ktorý daného podnikateľa vypaľoval, teda ten, ktorý si podnik zabezpečil: „Za to mal odmenu 50 percent z tejto sumy a 50 percent musel odovzdať Štefunkovi. Ten peniaze vyzbieral vždy piateho dňa v mesiaci a tieto peniaze dal následne mne. Podmienkou Juraja Ondrejčáka bolo, že peniaze musím vždy zameniť, aby som mu nemohol dať označené peniaze policajtmi. Ja som ich zamenil každý mesiac a následne ich odovzdal,“ vysvetľuje chránený svedok a ďalej dodáva: „ Išlo zhruba o 3000 eur každý mesiac. Plus sme mu nosili niekedy sto eur, niekedy 500 eur podľa toho, kde sme čo zarobili. Tieto peniaze som mu nosil každý mesiac, minimálne tri roky v kuse,“ prehlásil chránený svedok.
Reštaurácia Trojka, miesto ich stretávok
Členovia údajnej zločineckej skupiny sa stretávali v podniku Trojka v Lamači. Podľa Macejákových slov ju vlastnil Ondrejčák: „Je to miesto, kde zo zadnej časti bola klubovňa alebo kancelária, kde sa všetci členovia skupiny stretávali a kde najčastejšie riešili problémy, ktoré mali so sýkorovcami. Nemal tam prístup nikto cudzí. Z prednej časti bola reštaurácia pre verejnosť.“
„Piťovské“ pravidlá
„Najzákladnejšie pravidlá, ktoré určil Ondrejčák boli, že z každého vybratého výpalného sa muselo 50 percent odovzdať jemu a 30 percent sme mu odovzdávali z každej jednorazovo zarobenej sumy,“ vysvetľuje Maceják a dodáva, že k poznávacím znameniam údajne zločineckej skupiny mali patriť čierne Mercedesy typu G – na tých sa vyvážali vyššie postavení členovia. Ďalej to bolo oblečenie v maskáčových farbách a nôž značky Lasky, ktorý mal každý s vlastným číslom. Osobne ich mal dať pre členov vyrobiť samotný Piťo.
K výpovedi ho motivovala priateľka
„Čo vás motivovalo vypovedať?“ znela otázka predsedu senátu. Pohotovo nasledovala odpoveď chráneného svedka: „Keď som bol vo väzbe, tak sa ma snažil môj advokát nejakým spôsobom zastrašovať a vyhrážať sa mi, že ublíži mojej priateľke. Hodil na mňa špinu pred pánom Ondrejčákom, keďže sa bál, že budem zavretý ja, Dvorský a Štefunko za pokus o vydieranie,“ vysvetľoval dôvody, ktoré ho viedli k výpovedi a pokračoval: "Povedal mi, že Štefunko ide spolupracovať s políciou. Potom prišiel za mnou, že my ho musíme „potopiť“ skôr, lebo keď on nás utopí, odtiaľ sa už nedostaneme,“ vysvetľoval pred senátom chránený svedok a dodal: "Povedal mi, že mám zavolať vyšetrovateľa. Následne išiel za Ondrejčákom a povedal mu, čo chce robiť. Ondrejčák mu na to dal stopku a keďže on sa určite zľakol, tak povedal, že to som si vymyslel ja,“ povedal Maceják.
„Potom som sa pýtal, ako to bude ďalej a kde je ten vyšetrovateľ, tak sa ma snažil zastrašiť, povedal mi, že mi Ondrejčák odkazuje, že mám držať hubu. Dokonca mi doniesol podstrčený list, ktorý mala písať moja priateľka, že sa o seba bojí,“ ozrejmil chránený svedok a doplnil: „Celé som to vnímal tak, že skupina, pre ktorú som pracoval šesť rokov, nosil som peniaze, riskoval som pre ňu život, nosil som nepriestrelné vesty a všade som sa kvôli nej bil, sa ma snažila zastrašovať a vyhrážať sa mi. To bol môj hlavný motív výpovede.“
Podplatil ho niekto?
Zo strany orgánov činných v trestnom konaní mu, podľa vlastných slov, nesľúbili nič. „Vyšetrovateľ mi ozrejmil moje možnosti podľa zákona, to je všetko, nikto mi nič nesľuboval. Oboznámil som sa o tom, že môže byť voči mne zastavené trestné stíhanie, ak začnem spolupracovať a to sa aj stalo,“ dodal chránený svedok. Počas svojho pôsobenia pre údajných piťovcov bol dvakrát trestne stíhaný. Bolo to pre pokus o vydieranie: „Moje stíhanie bolo podmienečne zastavené prokurátorom špeciálu. V prvom rade išlo o to, že ja som požiadal políciu o to, aby mi ochránili priateľku,“ vysvetlil.
Inokedy bol trestne stíhaný pre ublížení na zdraví: „V roku 2007 som bol vzatý do väzby. Robil som biletára na diskotéke Havana, bol to deň Vianoc. Na tú diskotéku prišli členovia takáčovcov a začali rozbíjať podnik, s tými členmi sme sa pobili a jeden z nich ma udal, vzali ma do väzby. Do mesiaca pán Ondrejčák podplatil prokurátora a vyšetrovateľa. Stálo to milión dvesto tisíc korún slovenských,“ prezradil chránený svedok a dodal: „Čo chcem k tomu uviesť je, že pán Ondrejčák mi najprv povedal, že som mu dal najkrajší darček k Vianociam, keď som zbil toho takáčovca, o týždeň mi povedal, že som úplný k...t, že na čo som ho bil, o ďalší týždeň mi povedal, že som ho mal zbiť ešte viac a keď za mňa vyplácal peniaze, tak povedal, že som úplný dement, že si to mám vyplatiť sám.“
Údajného šéfa skupiny Juraja Ondrejčáka alias Piťa každý rešpektoval: „Keď bol daný príkaz, ďalej sa o ňom nediskutovalo. Veľa krát sa ale stalo, že sa ľudia sťažovali na Piťovo rozhodnutie, pretože on sám bol ťažký užívateľ marihuany a často pre to menil názory,“ opisuje chránený svedok. „On bol človek, ktorému by som si ja v živote nedovolil nijakým spôsobom oponovať, mal som pred ním veľký rešpekt. S ním sa nedalo debatovať prečo niečo vykonať alebo nevykonať, nikto mu neoponoval,“ Viktor Maceják takto opísal svoj vzťah k údajnému bossovi a dodal: „Ťažko to hovoriť niekomu, kto ho nepozná, ale tak to bolo, oponovať sa mu nedalo.“
Trestná činnosť, ktorú údajní piťovci vykonávali a prostredníctvom ktorej sa finančne obohacovali sa podľa chráneného svedka týkala okrem výpalného aj predaja drog, konkrétne pervitínu, ktorý sami aj varili a marihuany. Drogy potom prostredníctvom dílerov distribuovali na území Trnavy, Nitry a Piešťan, čiastočne aj v Petržalke. Svedok sa priznal aj k organizovaní a realizácii výbuchov, ako aj k držbe výbušnín, ktoré mu mal Ondrejčák v garáži svojho domu odovzdať. Všetko prebiehalo v dokonalom systéme hierarchicky usporiadaného spoločenstva.
