BRATISLAVA – Banskobystrická krajská sudkyňa Miriam Sninská a Viktor Grigel sú právoplatne oslobodení z korupčnej kauzy. Na dnešnom verejnom zasadnutí o tom rozhodol Najvyšší súd SR.
Ten rozhodoval o odvolaní prokuratúry voči oslobodzujúcemu rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo septembra minulého roku. Podľa obžaloby došlo k úplatkárstvu pri zadávaní objednávok na činnosti v bytových domoch v Banskej Bystrici, ktorých správcom bol Grigel. Ten v minulosti žil so sudkyňou v spoločnej domácnosti.
„Celé dokazovanie na prvostupňovom súde sa míňalo svojim účinkom,“ skonštatoval dnes najvyšší súd. Podľa neho sa na Špecializovanom trestnom súde dokazovali veci, ktoré sa nemuseli. „Iste, bolo potrebné zistiť, ako to bolo s rozhodnutiami vlastníkov bytov, cenovými ponukami a podobne, ale venovať takúto neprimeranú pozornosť týmto otázkam vôbec nebolo potrebné, najmä ak hneď od začiatku bolo jasné, že všetky tieto okolnosti mohli slúžiť len ako podporný dôkaz, lebo jediný hlavný dôkaz bola činnosť agenta,“ ozrejmil predseda senátu. Zástupca stavebnej firmy, od ktorého si podľa obžaloby pýtal Grigel peniaze, spolupracoval s políciou ako agent.
Podľa najvyššieho súdu však boli výsledky činnosti agenta „veľmi slabé a úbohé“. „To, že súd prvej stolice dospel k záveru, že agent výrazne prekročil svoje právomoci a teda že všetky ním získané dôkazy nemožno považovať za bernú mincu a sú nelegálne, to plne zodpovedá aj záverom odvolacieho súdu,“ uviedol predseda senátu. Podľa jeho slov je smutné, že agent pôsobil tak, ako by agent pôsobiť nemal. „Agent doslova vytváral podmienky na to, aby došlo k spáchaniu trestnej činnosti. Nie je predsa možné, že štátny úrad bude vyvolávať situáciu, aby došlo k spáchaniu určitého trestného činu,“ pokračoval. Okrem toho, podľa odvolacieho súdu boli záznamy zo stretnutí „úplne o ničom“.
Predseda senátu tiež vysvetlil, prečo musel najvyšší súd zrušiť napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodnúť. Dôvodom bolo pochybenie Špecializovaného trestného súdu, ktorý si nevšimol, že obžaloba bola v tomto prípade podaná po 1. januári 2006, pričom pri rozsudku použil ustanovenie Trestného poriadku, ktoré už vtedy neplatilo.
Sudkyňa Sninská dnes v záverečnej reči povedala, že celá táto kauza je politicky a policajne vykonštruovaná ako revanš za jej súdne rozhodnutia. Podľa jej slov navrhovala, aby orgány stíhali agenta, pretože má za sebou podvody, ktoré ona odhalila.
Sninskú v septembri minulého roka oslobodil Špecializovaný trestný súd spod obžaloby z účasti na prijímaní úplatku a legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Rovnako spod obžaloby oslobodili aj Viktora Grigela. Podľa sudcu výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievali jednoznačne. „Sú tam rozpory vo výpovediach osoby agenta na hlavných pojednávaniach, neboli predložené relevantné listinné dôkazy, ktoré by preukazovali takýto spôsob navýšenia (zákaziek o údajné požadované úplatky – pozn. red). Naopak, boli stranami predložené dôkazy, ktoré navodzujú, že všetko prebehlo legálne,“ povedal vtedy
Prokurátor navrhoval pre Sninskú šesť rokov v najmiernejšom väzení, päťročný zákaz činnosti sudcu a peňažný trest sedemtisíc eur. Pre Grigela žiadal rok väzenia, peňažný trest 10-tisíc eur a sedemročný zákaz činnosti správcu. Obhajcovia obžalovaných spochybnili, že by bola vina ich klientov dokázaná. Mali napríklad výhrady k odposluchom, ktoré slúžia ako dôkazy. Podľa nich nenasvedčujú tomu, že by si Grigel úplatky pýtal, v rozhovoroch sa totiž na navýšenie sumy zákaziek pýtal svedok na druhej strane telefónu.
Podľa obžaloby Viktor Grigel, ktorý žil s Miriam Sninskou v jednej domácnosti a bol konateľom správcovskej spoločnosti bytov, žiadal v roku 2003 úplatky od riaditeľa krupinskej stavebnej spoločnosti. Úplatky mali mať formu zvyšovania faktúr za stavebné práce na bytových domoch, ktoré Grigel spravoval. Za to podľa prokuratúry zabezpečil súhlas vlastníkov bytov s výberom tejto stavebnej spoločnosti na zateplenie bytoviek. Grigel si podľa obžaloby v štyroch prípadoch vypýtal od 10-tisíc korún (331,94 eura) do 60-tisíc korún (1 991,64 eura).
V piatom prípade žiadal najprv za zateplenie jednej bytovky 80-tisíc korún (2 655,51 eura), neskôr požiadavku zvýšil na 420-tisíc korún (13 941,45 eura), pretože na dome sa mali stavať podkrovné byty. Tieto peniaze však podľa žalobcu nepýtal v hotovosti, ale formou zateplenia rodinného domu sudkyne Sninskej. Obžalovaná sudkyňa podľa prokuratúry presviedčala šéfa stavebnej firmy, že ak úplatky zaplatí, tak získa od správcovskej spoločnosti ďalšie zákazky. Podľa obžaloby sa aktívne podieľala na legalizácii úplatkov, lebo navrhla vystavenie faktúr.
