HOAX

HOAX: falošná správa/poplašná správa/podvod, ktorá varuje napríklad pred neexistujúcim nebezpečným vírusom. Najčastejšie sa môžeme stretnúť s falošnými prosbami o pomoc, fámami o mobilných telefónoch, petíciami a výzvami, reťazovými listami šťastia, atď.

 

Slovo hoax pochádza z časov, kedy sa o počítačoch ešte ani nechyrovalo. Vzniklo vraj skrátením formulky „hókus-pókus“ už v 17. storočí. Túto formulku si vtedajšie reformované cirkvi prisvojili a upravili z latinského „Hoc est corpus meum“, čo v preklade znamená „toto je telo moje“, na výsmech katolíckej cirkvi, ktorá sa túto formulu modlieva počas liturgických obradov.

 

Poplašné správy či pokusy o reťazové listy majú svoje historické korene dávno pred expanziou internetu. Možno si spomínate na listy šťastia alebo listy sľubujúce zbohatnutie, ktoré bolo treba odoslať minimálne piatim svojim priateľom, aby sa nepretrhla reťaz, atď. V digitálnom svete internetu, mobilov to funguje rovnako, mení sa vlastne len médium prenosu správ.

 

Za prvý „pravý“ hoax je považovaná správa z októbra 1988 o nebezpečnom víruse a spôsobe ochrany pred ním. Od vtedy sa množstvo poplašných správ rozšírilo do takej miery, že si to vynútilo založiť databázy hoaxov.

 

Hoax podobne ako spam zapĺňa naše emailové schránky, ale otravuje nás napr. aj formou instant messaging (ICQ, Skype, atď.) a sms správami. Od spamu sa líši hlavne tým, že ho rozposielajú nevinní užívatelia, ktorý si myslia, že ide o dôležitú správu alebo, že poslaním emailu každému, koho majú vo svojich kontaktoch, môžu niekomu pomôcť, či dokonca zarobiť si peniaze. Je mnoho dôvodov, ktoré mohli viesť pôvodného autora k napísaniu poplašnej správy, zväčša však ide iba o zábavu z jeho strany. V mnohých správach sú úplné absurdnosti, to však nebráni tomu, aby sa správa vďaka ľudskej hlúposti nešírila ďalej.

 

Aby sme vedeli spoľahlivo určiť, či daná správa je alebo nie je hoax, je potrebné si všímať jej formu a obsah. Hoax má niekoľko charakteristických čŕt:

·         Naliehavosť a popis nebezpečenstva – naliehavo popisuje riziko neexistujúceho nebezpečenstva, v prípade vírusu býva uvádzaný aj spôsob šírenia.

·         Ničivé účinky vírusov - tu záleží prevažne na autorovej fantázii. Ničivé účinky môžu byť celkom obyčajné, napríklad sformátovanie disku alebo aj menej dôveryhodné – roztočenie harddisku opačným smerom, výbuch počítača,  atď.

·         Zdanlivá dôveryhodnosť - vo väčšine prípadov sa autor poplašnej správy snaží presvedčiť, že varovanie prišlo z dôveryhodných zdrojov ("IBM a FBI varujú" alebo "Microsoft upozorňuje" atď.)

·         Ďalším znakom je prosba o okamžité rozoslanie takéhoto varovania všetkým známym a priateľom - veľa neskúsených užívateľov reaguje na správu bez premýšľania. Práve preto sa tieto nezmysly šíria ako lavína.

 

Ak ste Vám prišla takáto pochybná správa a chcete mať istotu, že ide o hoax skúste si pozrieť niektorú databázu hoaxov (Quatloos, Virushoaxbusters, Snopes.com, www.hoax.cz, Symantec, F-Secure, McAfee, Trend Micro). Vo väčšine prípadov tam nájdete, ak nie totožnú, tak veľmi podobnú verziu správy. Rovnako sa nemusíte obávať, že „prerušením“ reťaze Vás postihne nejaké nešťastie, navyše šírením hoaxov a iných reťazových emailov sa užívateľ previňuje proti pravidlám netikety.

 

Niekedy však môže ísť o reálnu správu, tú je však vhodné rozosielať len pri úplnej istote, že je pravdivá, napr. keď osobne poznáte odosielateľa  a viete, že:

·         rozumie tomu čo píše,

·         správa pochádza priamo od neho (nie je preposlaná),

·         zvykne písať pravdu.

 

Prečo je hoax škodlivý?

·         Obťažuje prijímateľov - opakovaný príjem nezmyselných správ je nepríjemný a zdržuje, hlavne v dobe epidémie. Vtedy sa v emailových schránkach môže objaviť rovnaká správa aj niekoľkokrát denne.

·         Strata dôveryhodnosti - rozposielaním hoaxu obchodným partnerom svoju prestíž určite nezvýšite. Šírenie poplašných správ štátnymi úradníkmi, hoci len v rámci zábavy, nie je dobrou vizitkou úradu. Vrcholom je, ak sa takáto správa pochádzajúca zo zdroja, ktorý je všeobecne považovaný za dôveryhodný, dostane na verejnosť.

·         Zbytočné zaťažovanie liniek a serverov – napriek tomu, že výkony serverov a rýchlosti ich vzájomného prepojenia neustále narastajú, zvyšuje sa aj zaťaženie siete. Je to dané zvyšujúcim sa počtom užívateľov, ale aj väčším počtom šíriacich sa počítačových červov. Veľké množstvo hoaxov rozosielajú užívatelia spôsobom „poslať ďalej“ a na všetky adresy uvedené v kontaktoch.

·         Šírením hoaxu môžete vyzradiť dôverné informácie - ak sa hoax rozosiela spôsobom „poslať ďalej“, teda aj s hlavičkami, v ktorých je celý zoznam emailových adries, dáva sa k dispozícii obrovský zoznam emailových adries náhodným prijímateľom. Nikdy neviete, ku komu sa tieto adresy kvôli takémuto spôsobu dostanú. Dajú sa tak ľahko zneužiť napríklad spamermi a nežiadaná pošta je hneď na ceste aj do každej schránky z vášho zoznamu. Nepríjemná situácia by mohla nastať, ak by sa zoznam adries vašich obchodných partnerov a klientov dostal ku konkurencii.

 

Medzi najčastejšie typy hoaxov, s ktorými sa dnes stretávame patria:

·         Varovania pred vymyslenými vírusmi a rôznymi útokmi na počítač.

·         Popis iného nereálneho nebezpečenstva - mimo oblasť výpočtovej techniky, (napr. nešťastie v rodinnom živote, pohroma, atď.)

·         Falošné prosby o pomoc – môže sa stať, že v minulosti pravdivá prosba o pomoc sa začne masovo šíriť, až keď je už dávno neaktuálna. Často sa stáva, že sa takáto správa preposiela dokonca v určitých periódach aj niekoľko rokov za sebou. Príkladom môžu byť prosby o darovanie krvi, darovanie malej čiastky na nejaký neexistujúci účet, atď.

·         Fámy o mobilných telefónoch - typu nevolajte na toto číslo, vaše účty porastú do závratných výšok. Vymyslené, skreslené alebo neúplné informácie ohľadne mobilných telefónov.

·         Petície a výzvy.

·         Podvodné emaily (napr. z Nigérie) - s lákavými ponukami na veľkú sumu peňazí (napr. pomoc pri prevode majetku alebo peňazí).

·         Pyramídové hry a rôzne ponuky na jednoduché obohatenie sa.

·         Reťazové listy šťastia - šírené z poverčivosti alebo z neznalosti.

·         Žartovné správy -  ktoré si medzi sebou posielajú kamaráti a známi.

 

Prevencia

 

·         V praxi sa dá použiť pravidlo: Ak správa obsahuje výzvu k hromadnému rozosielaniu na ďalšie adresy, je to s najväčšou pravdepodobnosťou hoax.

·         Overte si  pravdivosť uvádzaných informácií, napríklad aj na niektorom zo serverov s databázami hoaxov.

·         Buďte „emailovo“ rozvážny, nereagujte a neposielajte ďalej každý podozrivý email, ktorý vám bol doručený, hlavne ak sa objaví viackrát za deň a vždy od iného odosielateľa.

·         Robte osvetu! Jeden zo spôsobov je kontaktovať odosielateľov a vysvetliť im, čo Vám vlastne poslali, prečo je to zlé a svoje tvrdenia podoprieť odkazmi na databázy hoaxov.