RÍM - Zdá sa to neuveriteľné, ale Isabella Rossellini v pondelok oslávi svoje 60. narodeniny. Talianska herečka zdedila svoj šarm po matke Ingrid Bergman. Isabella Fiorella Elettra Giovanna Rossellini, ako znie jej celé meno, si svojou krásou od počiatkov kariéry získavala pozornosť slávnych filmových režisérov, ale i fotografov či svetových módnych a kozmetických značiek.
Talianska herečka, modelka a režisérka Isabella Rossellini sa narodila 18. júna 1952 v Ríme švédskej herečke a trojnásobnej držiteľke Oscara Ingrid Bergman a slávnemu talianskemu režisérovi Robertovi Rossellinimu. Ako sama neskôr povedala, bola "oteckovým dievčaťom" a aj keď milovala svoju matku, svoju obrovskú lásku k legendárnemu filmárovi prirovnala k Elektrinmu komplexu.
Hviezdna dvojica spolu mala ešte ďalšie dve deti, pričom Isotta Ingrid je Isabelliným o 34 minút mladším dvojčaťom. Herečka vyrastala v rodnom Ríme, Santa Marinelle a Paríži. Vo veku trinásť rokov jej diagnostikovali skoliózu, pre ktorú strávila mesiace v špeciálnom korzete, podstúpila bolestivé procedúry a nevyhla sa ani operácii, ktorá si vyžadovala dlhú rekonvalescenciu a na jej tele zanechala jazvy.
Herečka má samozrejme talianske, ale i americké občianstvo. Do New Yorku prišla vo veku 19 rokov za štúdiom na Finch College. Zároveň pracovala ako prekladateľka a televízna reportérka. Filmový debut prišiel v roku 1976, keď mala Rossellini 24 rokov. Po boku svojej mamy stvárnila mníšku v dráme A Matter of Time, úspech však prišiel až s prvým filmom z americkej produkcie Biele noci (1985). Do povedomia verejnosti sa pravdepodobne najvýraznejšie zapísala stvárnením speváčky v nočnom klube Dorothy Vallens v krimi dráme Davida Lyncha Modrý zamat (1986), za čo získala prestížnu Independent Spirit Award, či snímkami Smrť jej pristane (1992), Bez strachu (1993) alebo Nesmrteľná milenka (1994). Neúspech zaznamenala s dvoma filmami, ktoré sa do kín dostali v roku 1987 - Siesta a Tough Guys Don't Dance. Obe jej totiž vyniesli nomináciu na Zlatú malinu v kategórii Najhoršia herečka vo vedľajšej úlohe.
Rossellini sa objavila i v niekoľkých seriáloch, ako napríklad Alias (2001 - 2006), Priatelia (1994 - 2004), 30 Rock (2006) alebo Nemocnica Chicago Hope (1994 - 2000), za hosťovanie v ktorom si vyslúžila nomináciu na Emmy. Na konte má i jednu nomináciu na Zlatý glóbus, a to za výkon v televíznom filme Crime of the Century (1996). V roku 2008 natočila sériu krátkych filmov s názvom Green Porno, v ktorých sa zamerala na sexuálne správanie zvierat. Predstavila ich na niekoľkých filmových festivaloch vrátane Sundance. V roku 2011 bola predsedníčkou poroty Medzinárodného filmového festivalu Berlinale.
Herečkina krása, ktorú potvrdilo i dvojnásobné umiestnenie v rebríčku 50 najkrajších ľudí sveta magazínu People, jej zabezpečila i modelingovú kariéru. Tú odštartovala ako 28-ročná v britskej a americkej edícii magazínu Vogue a následne spolupracovala s fotografmi ako Richard Avedon, Helmut Newton či Annie Leibovitz. Jej podobizne zdobili stránky časopisov Marie Claire, Harper's Bazaar, Vanity Fair alebo Elle. "Na modelingu nie je nič zlé, okrem toho, že nevydrží navždy. Aj vo mne bol ten stereotyp, ktorý má väčšina ľudí - že je to hlúpe, ale vôbec to tak nebolo. Tí ľudia sú tak umelecky založení, inteligentní, a vy interpretujete to, čo sa snažia vyjadriť. Musíme sa vybrať na výlet do ich mozgu, ste turistom v tejto úžasne zaujímavej mysli," vysvetlila.
Preto sa nevyhýba nekonvenčným filmových úlohám. "Je to o tom, že stretnem človeka, ktorý mi pripadá inteligentný a zaujímavý a ja sa chcem vybrať na výlet do jeho mozgu," dodala. Kariéra modelky v nej vzbudila záujem o svet kozmetiky a v minulosti bola napríklad tvárou značky Lancôme, s ktorou spolupracovala dlhých 14 rokov. Pre Coty Group vytvorila vlastnú líniu prípravkov Manifesto. V roku 1992 pózovala pre Madonninu kontroverznú knihu Sex a objavila sa aj v jej hudobnom videu Erotica.
Medzi jej ďalšie aktivity patrí napríklad ochrana prírody, čo realizuje napríklad ako členka výboru spoločnosti Wildlife Conservation Network a riaditeľka Howard Gilman Foundation. Tiež sa podieľa na trénovaní slepeckých psov a je národnou ambasádorkou amerického fondu pre UNICEF. Rossellini vydala i niekoľko kníh, pričom titul Some of Me (1997) označila ako "fiktívne memoáre".
Na konte má i fotografickú publikáciu Looking At Me: On Pictures and Photographs (2002) a knihu In the name of the Father, the Daughter and the Holy Spirits: Remembering Roberto Rossellini (2006, v preklade V mene otca, dcéry a duchov svätých: Spomínanie na Roberta Rosselliniho), ku ktorej režisér Guy Maddin nakrútil krátky film My Dad Is 100 Years Old (Môj otec má 100 rokov). Obe diela sú poctou jej otcovi a vo filme si Rossellini trúfla na takmer všetky role - vrátane Davida Selznicka, Alfreda Hitchcocka a jej matky Ingrid Bergman.
Filmových režisérov nezaujala len na filmovom plátne, ale i v súkromí. V roku 1979 sa vydala za amerického režiséra Martina Scorseseho, ich manželstvo však vydržalo len tri roky. Jej druhého manžela Jona Wiedemanna, ktorému porodila dcéru Elettru Rossellini Wiedemann, po jej boku vystriedal známy režisér David Lynch, herec Gary Oldman či režisér a producent Gregory Mosher. Okrem dcéry Elettry má slávna herečka i adoptovaného syna Roberta.
Spracované podľa www.wikipedia.org, www.imdb.com a www.csfd.cz.
