TRENČIANSKE TEPLICE - Významný český scenárista, herec a režisér Zdeněk Svěrák dostáva bizarné herecké ponuky zo zahraničia. Ako prezradil pri príležitosti jeho návštevy tohtoročného filmového podujatia Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach, kde si aj prevzal cenu Hercova misia, nedávno ho oslovili producenti z Nového Mexika.
„Či by som nechcel hrať v americkom filme sedemdesiatročného SS-áka, ktorý je bezzubý a väčšinu záberov je nahý,“ prezradil 75-ročný rodák z Prahy. Hereckú ponuku na stvárnenie člena nacistickej organizácie hneď odmietol.
Ponuky zo zámoria sa mu začali kopiť ešte pred tým, ako snímka jeho syna Jana Svěráka Kolja (1996), ku ktorej napísal scenár a aj si v nej zahral, získala Oscara aj Zlatý glóbus. Americký prístup k filmu mu však nevyhovoval. Otvorene priznal, že to viedlo k jeho neúspechu. „Snažil som sa napísať americký film. Mal to byť príbeh z hôr a ja som si chcel tie hory a miesta, o ktorých mám písať, najprv pozrieť. Povedali mi, že najskôr to mám napísať, a potom mi zaplatia cestu do hôr. Povedal som si, že tu asi vládne niečo iné, ako ideológia,“ uviedol Svěrák, ktorému scenár nakoniec nevyšiel podľa jeho predstáv. „Ten scenár sa vyslovene nepodaril. Bol to neúspech,“ uzavrel.
Dvere do Hollywoodu sa v druhej polovici deväťdesiatych rokov otvorili aj jeho synovi, najmä po získaní prestížnych filmových cien. Ako prezradil jeho otec, okrem iného dostal Jan Svěrák ponuku nakrútiť Pravidlá muštárne. Odmietol ju. Drámy sa chopil Švéd Lasse Hallström, ktorého za réžiu nominovali na Oscara. Snímka nakoniec zo siedmich nominácií na ceny americkej Akadémie filmových umení a vied v roku 2000 získala dve sošky - v kategóriách Najlepší adaptovaný scenár (John Irving) a Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Michael Caine). „Dostával z Hollywoodu ponuky, prečítal desiatky scenárov. Chcel však vždy robiť len látku, v ktorej je doma. Kládol si otázku, či on je ten pravý, ktorý by mal písať o černochoch, ktorí niečo zbierajú na plantážach,“ vysvetľoval rozhodnutie syna Svěrák. „K spolupráci s Hollywoodom nakoniec nedošlo a on ostal doma. Ja som rád, a to nielen preto, že mám doma celú rodinu a všetky vnúčatá, ale myslím si, že mal pravdu. Mali by sme robiť veci, s ktorými sme spojení srdcom. To je domov a ľudia, ktorých máme,“ uzavrel Svěrák.
Jeden z najpopulárnejších českých hercov a talentovaných českých scenáristov sa narodil 28. marca 1936 v Prahe. Pôvodne bol učiteľom českého jazyka, pôsobil aj ako rozhlasový redaktor. K dramatickému umeniu sa dostal ako spoluzakladateľ dnes už kultového Divadla Járy Cimrmana. Od divadla sa plynulou cestou dostal k filmu. Od začiatku 70-tych rokov 20. storočia sám a aj s Ladislavom Smoljakom písal námety a scenáre k úspešným snímkam. Pravidelne v nich aj hral. Podpísal sa pod snímky ako Jára Cimrman ležící, spíci, Marečku, podejte mi pero (1976) či Vrchní, prchni (1980). Spolu s režisérom Jiřím Menzlom získali za film Vesničko má, středisková (1985) prvú nomináciu na Oscara pre Česko po takmer dvoch desaťročiach. Až filmy „svěrákovského tandemu“ - otca Zdeňka Svěráka a syna Jana priniesli najväčšie ocenenia. Pre celovečerný debut svojho syna napísal Zdeněk Svěrák scenár k filmu Obecná škola (1991), prostredníctvom ktorého sa vrátil do spomienok na vlastné detstvo i učiteľské roky a zahral si v ňom hlavnú postavu. Film získal nomináciu na Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. Sošku Oscara nakoniec získali za film Kolja (1996) v roku 1997. Zdeněk Svěrák v ňom stvárnil hlavnú úlohu. Film získal aj Zlatý glóbus. So synom vytvorili aj oceňované snímky ako Tmavomodrý svět (2001), Vratné lahve (2006) alebo Kuky se vrací (2010). Zdeněk Svěrák si tento rok vôbec ako prvý scenárista prevzal Českého leva za mimoriadny prínos českej kinematografii.
Ako vidí Art Film Fest finalistka Miss Slovensko Michaela Wzošová?
