BRATISLAVA - Božidaru Turzonovovú vnímame roky na divadelných doskách. Od roku 1961 sme ju mohli vidieť v desiatkach hraných filmov, svoj herecký talent venovala aj mnohým známym televíznym seriálom.
Už. 26. apríla sa uskutoční slávnostné odovzdávanie slovenských Národných filmových cien Slnko v sieti. Tradične bude udelené aj ocenenie za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre, ktoré v predošlých ročníkoch získali napr. kameraman Ladislav Kraus, in memoriam režisér Stanislav Párnický, herečka Emília Vášáryová či literárna vedkyňa Jelena Paštéková. Laureátkou za rok 2023 sa stane herečka Božidara Turzonovová: "Bolo to veľmi radostné prekvapenie, satisfakcie a vďaky", teší sa herečka, ktorá je stále veľmi vitálna a aktívna. "Nezapodievam sa tým, ako mi je, čo mi je, prečo mi je...", prezradila recept na životnú energiu. Ikona slovenského herectva prezradila aj to, či vníma rozdiel medzi vtedajšou tvorbou a súčasnou produkciou. "Veci sa vymakávali, hovorilo sa tomu tvorba. Dnes neexistuje tvorba, dnes sú to produkty a ja to aj beriem ako produkt". Každopádne si občas rada niečo pozrie v televízii či kine a sleduje aj bulharskú kinematografiu. Ktorý slovneský film jej v poslednom období urobil najväčšiu radosť a či má nejakých favoritov medzi mladými hercami, sa už dozviete z videa.
Stručne o Božidare Turzonovovej:
• narodila sa 28. mája 1942 v bulharskej Sofii mame z Bulharska a otcovi z Macedónska
• keď mala 1 rok, presťahovali sa do Bratislavy
• Božidara začala v 9 rokoch navštevovať dramatický krúžok a bola pravidelnou súťažiacou v Hviezdoslavovom Kubíne
• na VŠMU študovala v ročníku, ktorý viedol Ján Borodáč, štúdium ukončila v roku 1963
• ihneď získala angažmán v Slovenskom národnom divadle, v ktorom pôsobí dodnes
• už od 60. rokov bola veľmi výrazne obsadzovaná aj českými režisérmi, spomeňme napríklad diela ako Hry lásky šálivé, Akce Bororo, Bouřlivé víno, Príběh lásky a cti či divákmi veľmi obľúbenú snímku Božská Ema
• spomedzi filmov z dielne slovenských režisérov spomeňme napríklad Víkend za milión Dušana Trančíka, Suzanne Dušana Rapoša či Orbis Pictus Martina Šulíka, za ktorý bola nominovaná na Českého leva za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej role
• v roku 2007 jej bolá udelená cena Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu, v roku 2008 jej prezident udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy, v roku 2009 získala Cenu Jozefa Kronera za celoživotnú tvorbu, v roku 2012 získala DOSKY za najlepší ženský herecký výkon sezóny v inscenácii Pohania
• dôležitá je aj jej pedagogická činnosť, prednášala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, Univerzite svätých Cyrila a Metoda v Trnave, stala sa prvou dekankou Fakulty dramatických umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici
