BRATISLAVA - Producentka Wanda Hrycová verejne priznala svoj boj s depresiou. Spočiatku nechápala, ako môže žena so šťastným manželstvom, tromi krásnymi deťmi a prácou, ktorá ju baví, zažívať pocity, že je úplne na dne. Nakoniec skončila v starostlivosti psychiatričky a práve ukončuje rok a pol trvajúcu liečbu antidepresívami. Pre topky.sk poskytla k tejto téme veľmi otvorený rozhovor.
Wanda, kedy ste si uvedomili, že nie je niečo v poriadku? Viete nejako opísať ten pocit precitnutia, že „áno, mám problém a treba ho riešiť“?
Vedela som dlhšie, že nie som vo svojej koži, ale uvedomenie si, že si s tým sama neporadím a potrebujem pomoc zvonku, muselo vo mne dozrieť. Najprv som sa pokúšala riešiť to sama, začala som cvičiť, chodiť na prechádzky, ale reálne nič z toho nezaberalo. Úplne najhorší pocit som mala z toho, že mi je príšerne úplne "bez príčiny". Hovorila som si, že predsa "nemám dôvod" a veď je kopec ľudí, čo sú na tom horšie ako ja, majú ťažší život a "naozajstné problémy", tak vlastne nemám nárok sa sťažovať. Preto mi chvíľu trvalo, kým som pochopila, že si s tým sama neporadím a ak chcem začať normálne žiť, musím vyhľadať pomoc. Už som nevedela normálne fungovať. Ráno som nevedela vstať z postele, robotu som flákala, celé dni som prokrastinovala, v hrdle som mala nonstop guču a na hrudi som mala také tlaky, akoby mi tam sedel medicimbal...
Aké boli vaše ďalšie kroky? Smerovali ste hneď k psychiatrovi alebo ste skúšali najprv pomoc psychológa? Riešili ste si to sama alebo ste požiadali niekoho o pomoc, aby vás nasmeroval, čo bude pre vás najlepšie?
Zdôverila som sa kamarátom, tí zavolali svojej terapeutke a bolo. Ešte ten týždeň som prišla k nej do ambulancie a úplne som sa tam poskladala. Rozplakala som sa ako malá. Hneď vedela, koľká bije, zavolala kolegyňu psychiatričku a tá mi nasadila lieky.
Vedel o vašom probléme nejaký širší okruh ľudí? Prečo ste sa rozhodli zveriť sa aj verejne?
Vedia o tom všetci moji blízki. Nejako sa tým netajím, nevidím na to dôvod. Okrem toho, väčšina mojich známych chodí na terapie a veľa z nich je aj na medikamentóznej liečbe. V mojej bubline psychické choroby nie sú, chvalabohu, tabu a nemali by byť v žiadnej. Keď niekomu nie je dobre, mal by to riešiť. Život je príliš krátky na to, aby sme v ňom trpeli, ak nemusíme.
Aké boli začiatky liečby? Prijali ste hneď fakt, že potrebujete antidepresíva?
Teraz je to druhýkrát v mojom živote, čo ich beriem. Prvýkrát som musela vyhľadať pomoc pár mesiacov po tom, ako mi zomrel brat. Vtedy som sa úplne zložila a lieky mi pomohli vrátiť sa späť. Brala som ich rok a pol, a teda mám pozitívnu skúsenosť. Preto som teraz nezaváhala ani chvíľu a keď mi terapeutka povedala, že na môj stav odporúča lieky, neodporovala som jej.
Ako to vnímalo to najbližšie okolie? Bolo pre vás napríklad ťažké vysvetliť deťom, čo sa deje?
Najbližšie okolie si to všimlo, lebo som musela obmedziť alkohol. Na antidepresíva sa nemá piť, tak som ho na rok vysadila úplne. Ale nemala som problém oznámiť aj dôvod, aby ich nemátalo ma stále ponúkať. S deťmi som to nejako neriešila, nebol na to dôvod.
Uvedomili ste si v priebehu liečby, čo vlastne mohlo za váš tav? Našli ste odpoveď na otázku prečo?
Ja si myslím, že to bola kombinácia vecí. Covidová pandémia a s ňou spojená izolácia , lockdowny, home schooling, výpadok upratovačky a pestúnky, do toho home office v plnom nasadení, nakrúcanie filmu Známi Neznámi. Do tohto blázinca následne prišla leukémia môjho otca, jeho polročné obdenné vozenie do nemocnice na transfúzie a napokon jeho smrť... Vlastne sa ani nedivím, že to takto dopadlo. Bolo toho veľa aj na vola.
Práve ukončujete liečbu, ako by ste opísali váš terajší stav?
Vyžiadala som si ukončenie liečby, lebo sa opäť cítim fit. Cítim sa byť zdravá a mám pocit, že lieky už nepotrebujem. Že to dám bez nich. Nemám žiadne prejavy úzkosti ani depresie a mám opäť radosť z práce, zo života. Verím, že mi to vydrží aj bez liekov.
Budete aj po vysadení liekov naďalej navštevovať psychiatra či psychológa?
Áno, samozrejme. Terapeutku budem navštevovať stále. Je to blahodarné pre dušu.
Je ešte niečo, čo by ste chceli, aby ľudia o tejto dôležitej téme vedeli?
Nepodceňujte svoje duševné zdravie a pohodu. Ak sa dlhšie necítite dobre, vyhľadajte pomoc odborníka. Život vie byť krásny a ak nie je, veľakrát sa tomu dá pomôcť ľahšie, ako si myslíte.
