PRAHA - Herec Arnošt Goldflam je známy predovšetkým z komédie Dědictví aneb Kurvahošigutntag, kde stvárnil Bohušovho parťáka Arnošta. Život jeho rodiny sa však dá označiť za tragédiu. Ako Židia si totiž prežili hrôzy koncentračných táborov a aj po vojne to bola u nich doma častá téma. Až to umelca doviedlo do stavu úzkostí a depresií...
Arnošt Goldflam pochádza zo židovskej rodiny. Jeho rodičia sa spoznali počas vojny, keď sa ukrývali pred nacistami. Sľúbili si, že ak to prežijú, po vojne sa skontaktujú.
Znie to ako príbeh so šťastným koncom, keďže sa im obom podarilo prežiť, dali sa dokopy a založili si rodinu. Lenže na tie hrôzy sa zabudnúť nedalo. „U nás doma sa, samozrejme, o vojne hovorilo, to nebola nejaká okrajová téma, to bola permanentná téma, o tom sa stále hovorilo,” prezradil Goldflam v relácii 13. komnata.
Neustále ho tak prenasledovali myšlienky na utrpenie príbuzných a vyvolávali v ňom úzkostné stavy. „Ja sám cítim takú, povedal by som, židovskú úzkosť, napätie a stresy a ako človek starne, tak sa to prehlbuje. Nedá sa povedať, že by sa človek oslobodzoval, ale naopak, upadá do toho stále viac a viac,” priznal. A k tomu všetkému mu matka, na ktorej veľmi visel, zomrela ešte pred maturitou.
Vekom sa u neho psychické problémy stupňovali tak, že začal odchádzať z divadelných skúšok a rušiť predstavenia. „Pred nejakými 10 rokmi som sa ráno prebudil a nebol som schopný začať nič robiť. Bol som v takom napätí, v takom strese, že som musel vyhľadať pomoc,” povedal herec, ktorý podstupuje aj liečbu. „Beriem, samozrejme, isté medikamenty, ktoré mi to akosi upokoja trochu a urovnajú, že necítim tak silne tú vnútornú triašku. Predsa len ma to poznamenalo, zanechalo to vo mne určité dedičstvo, že sa celý život zaoberám koncentrákmi a židovským osudom,” poznamenal.
Dnes už má okrem liekov aj mechanizmy, ako sa upokojiť a nachádzať rovnováhu, aby sa mohol venovať rodine a práci. „Ono sa to postupne stabilizuje, ale nie je to jednoduché. To je taký židovský pocit, že za každým rohom čaká katastrofa, takže ja žijem, aj keď nerád, v očakávaní nejakej katastrofy, ktorá sa neodvolateľne blíži a je iba otázka, kedy príde. Ale ako hovorím, aj s tým sa dá žiť,” vyhlásil na záver herec.
Arnošt Goldflam je v kontakte s tímom profesora Ivana Rektora, ktorý sa okrem iného zaoberá aj následkami holokaustu. Pri výskume zistil, že ľudia, čo zažili hrôzy koncentračných táborov, mali trvalé zmeny na mozgu spôsobené stresom aj 75 rokov po vojne a ich potomkovia sú ovplyvnení až do tretej generácie. Otázkou ešte zostáva, či zmeny na mozgu potomkov, ktorí holokaust reálne nezažili, sú následkom genetiky alebo ide o vplyv správania rodiny, teda tých preživších.
