BRATILAVA - Je to už neuveriteľných 38 rokov, odkedy mala v našich televíziách premiéru jedna z najkrajších slovenských rozprávok. Perinbaba sa stala neodmysliteľnou súčasťou našich Vianoc. Rolu krásnej dievčiny Alžbetky si v nej strihla herečka Petra Kolevská-Vančíková (55), ktorá sa pred zrakom verejnosti objavuje naozaj minimálne...
Výnimku urobila až po dlhých rokoch, keď pred dvomi rokmi prijala pozvanie RTVS, aby sa objavila v jednej z epizód relácie Pumpa. A ako tvár ikonickej rozprávky si, samozrejme, nenechala ujsť ani premiéru pokračovania, ktorá nesie názov Perinbaba a dva svety.
V čase, keď sa nakrúcala pôvodná Perinbaba, mala Petra v úlohe Alžbetky len 19 rokov. Pri pohľade do jej tváre je zrejmé, že už dávno nie je dievčatkom. Rovnako ako na všetkých, i na nej sa podpísal zub času. Herečka má hlavu plnú šedín, zopár vrások navyše, no to, o čo ani po rokoch neprišla, je obrovská charizma a prenikavý pohľad.
Herečka nebola na slovo skúpa a zaspomínala si na časy, kedy sa Perinbaba nakrúcala. Pripomeňte si to spolu s nami!
Petra, ako si spomínate na nakrúcanie prvej Perinbaby, kde ste stvárnili úlohu krásnej Alžbetky?
Samotné spomienky na natáčanie tejto rozprávky sa čoraz viac stávajú úplne samostatnou rozprávkou. Pre dnešných mladých filmových tvorcov, perfektne ovládajúcich vytváranie digitálnych trikov a animácií, sú naše rozprávania o nakrúcaní v časoch, keď existovali len triky „mechanické“, doslova výletom do čarovného sveta. Aj ja si uvedomujem, že som mala šťastie zažiť ešte túto éru a najmä si ju poriadne užiť.
Ktoré spomienky patria k tým najsilnejším?
Práve spomienky na skutočné lietanie na Perinbabinej perine vo výške 25 až 30 metrov nad zemou, brodenie sa ľadovou vodou v skutočnej ľadovej jaskyni, či lovenie rýb uprostred zamrznutého skutočného rybníka patria k tým, ktoré len tak ľahko nevyblednú. Pretože to nie sú spomienky len na moje osobné zážitky, ale aj na neskutočne dokonalé filmárske remeslo, ktoré dokázalo preniesť svet fantázie na filmové plátno bez pomoci sofistikovaných počítačových programov a špičkových digitálnych technológií.
Juraj Jakubisko vás oslovil, aby ste si zahrali aj v pokračovaní, a tak sa objavíte i v Perinbabe 2. Neváhali ste?
Bol to pre mňa doslova „výlet do mladosti“, nakoľko sa herectvu profesionálne nevenujem už veľmi veľa rokov. A aj keď som ponuku – postaviť sa opäť pred kameru – prijala najmä z nesmiernej úcty k tvorbe režiséra Juraja Jakubiska, neľutovala som.
Aké to bolo, absolvovať to znova po rokoch?
Nesmierne som si to užila. Najmä ten pocit – akoby sa vrátil čas, a my sme spolu v nakrúcaní pokračovali len po párdňovej prestávke. Dúfam, že sa Jurajovi podarí vyčariť niečo podobné aj v divákoch, ktorí budú sledovať Perinbabu 2. Že aj oni budú mať pocit, že sledujú, ako plynulo pokračuje príbeh, ktorý mali tak radi...
Vaše meno sa bude s Alžbetkou spájať už navždy. Nemali ste niekedy pocit, že už by aj stačilo?
Neviem, ako by som vnímala neustále spájanie s Alžbetkou, ak by som sa herectvu profesionálne venovala aj naďalej. Ale takto sa to pre mňa stalo skutočne príjemnou súčasťou môjho života. Veľmi si vážim každého diváka, ktorý aj po toľkých rokoch vyjadrí uznanie, či poďakuje za krásnu rozprávku. Pre mňa je to taký pretrvávajúci signál, že ľudia ešte stále túžia po šťastných koncoch a rozprávkovej spravodlivosti. Len ma – čoraz viac – prekvapuje, že vo mne ešte stále na uliciach, v obchodoch, či pri iných náhodných stretnutiach Alžbetku spoznávajú.
