BRATISLAVA - Vo veku 77 rokov zomrel v zahraničí slovenský filmový kameraman Igor Luther. TASR o tom informovala Simona Nôtová, tlačová tajomníčka Slovenského filmového ústavu (SFÚ).
Patril k takzvanej novej vlne československej kinematografie 60. rokov minulého storočia. Spolupracoval s režisérmi Jurajom Jakubiskom, Alainom Robbe–Grilletom a po emigrácii do Nemecka aj s Volkerom Schlöndorffom či Andrzejom Wajdom.
Originálnym kameramanským rukopisom obohatil Luther napríklad Jakubiskov film Kristove roky či oscarovú snímku Volkera Schlöndorffa Plechový bubienok.
Igor Luther sa narodil 5. augusta 1942 v Banskej Bystrici. Po maturite pôsobil rok v Československej televízii Bratislava ako prvý asistent kameramana. V roku 1967 ukončil štúdium na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe. Počas štúdia sa zoznámil s režisérmi Jurajom Jakubiskom a Elom Havettom a tiež s českým scenáristom Luborom Dohnalom, s ktorými neskôr spolupracoval.
Jeho celovečerným debutom bol Jakubiskov film Kristove roky (1967). Za kamerou stál Igor Luther aj pri nakrúcaní umelecky výrazných filmov ako Muž, ktorý luže (režisér Alain Robbe–Grillet, 1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (režisér Juraj Jakubisko, 1969) či Eden a potom (režisér Alain Robbe–Grillet, 1970).
Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy emigroval najprv do Paríža, ale neskôr sa usadil v Hamburgu (vtedy Nemecká spolková republika - NSR), kde úspešne pokračoval vo svojej profesii a stal sa uznávaným európskym filmovým kameramanom. Neoddeliteľnou súčasťou jeho tvorivého štýlu sa stalo využívanie reálneho svetla a širokouhlých objektívov.
Úspešnú spoluprácu nadviazal s nemeckým režisérom Volkerom Schlöndorffom. V roku 1976 s ním nakrútil film Rana z milosti. O tri roky neskôr z ich spolupráce vznikla snímka Plechový bubienok (Die Blechtrommel, 1979), ktorá bola filmovou adaptáciou rovnomenného románu nemeckého spisovateľa Güntera Grassa. Film získal Cenu americkej filmovej akadémie Oscar v kategórii cudzojazyčný film. So Schlöndorffom nakrútil v roku 1990 aj rovnomennú adaptáciu románu kanadskej spisovateľky Margaret Atwoodovej Príbeh služobníčky (The Handmaid's Tale, 1985).
Medzinárodne uznávaný kameraman spolupracoval s radom významných zahraničných režisérov, ako Michael Verhoeven, Ulrich Schamoni, Andrzej Wajda či Michael Haneke, ako aj so slovenskými exulantmi Stanislavom Barabášom, Vojtěchom Jasným a Janom Němcom.
Jeho bohatú kameramanskú filmografiu tvoria okrem iných napríklad snímky MitGift (režisér Michael Verhoeven, Vražedné dedičstvo, 1976), Liebe in Deutschland, Eine (režisér Andrzej Wajda, Láska v Nemecku, 1983), Danton (režisér Andrzej Wajda, 1983) alebo Das Bett (režisér Oskar Reif, Posteľ, 1998) či televízny film Inferno (1973), ktorý režíroval Stanislav Barabáš.
S bratom, režisérom Miloslavom Lutherom, nakrútil filmy Tango s komármi (2009) a Krok do tmy (2014). Podieľal sa tiež na českom koprodukčnom poviedkovom filme Praha očima... (1999).
Igor Luther dostal nemecké filmové ocenenie Goldene Kamera (Zlatá kamera). Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos do slovenskej kinematografie, ktorú udeľuje Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA), si prevzal v apríli 2016.
Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová mu 1. januára 2020 udelila Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
