BRATISLAVA - Slovenská speváčka Lina Mayer čerpá podľa vlastných slov z hudby veľkú silu a energiu. Hudba je absolútnou súčasťou jej života a nesmierne mladú interpretku baví, preto sa snaží v tomto smere neustále zlepšovať.
„Netreba sa vzdávať, ale makať na sebe, stále sa posúvať. Hudba je súčasť môjho života, dáva mi energiu a baví ma rozdávať ju druhým,“ priznala v rozhovore. „Jasné, že sú aj chvíle, keď je človek trošku demotivovaný, poznám aj veľa kolegov muzikantov, ktorí sú veľmi šikovní a napriek tomu tú svoju hudobnú cestu vzdali... Je to škoda. Keď je už niekto uznávaný a v nejakej sfére etablovaný, berieme to ako samozrejmé, tie pokusy a pády predtým už tak nevnímame. Teraz viem, že nič nepríde zo dňa na deň, je to tak so všetkým. Treba sa stále vyvíjať,“ poznamenala Mayer.
Pre sympatickú interpretku bola tvorba vlastných pesničiek od začiatku jej umeleckej kariéry obrovskou výzvou. „Ja som si nikdy nemyslela, že budem nejaký autor alebo textár a potom prišiel čas, keď som bola vyslovene hodená do vody... Nikto napokon nevystihne vaše emócie lepšie než vy sami, tak som teda začala – jedna skladba, druhá... Postupne sme sa našli aj s mojím producentom Randym Gnepom a s mojou kapelou, s ktorou hrávame koncerty. Ešte predtým, než začal naplno rotovať v rádiách song Personal Sky, som skúsila aj jednu autorskú súťaž, v ktorej boli interpreti z Čiech a zo Slovenska. Tam sa mi napokon podarilo obsadiť prvé miesto, dokonca sa mi dostalo do uší, že si diváci hovorili, že tie skladby vraj určite nie sú moje, ale nejakej americkej speváčky - to sa mi stáva dodnes... A že som vyhrala, to ma teda skutočne prekvapilo, pretože som si naozaj až tak neverila. Tvoriť pesničky bolo pre mňa niečo nové a nepoznané, napriek tomu, že som mala napočúvaných milión songov a v šuflíku pakel papierov s pokusmi o texty... A síce sa mi moje skladby páčili, no ono sa to ťažko objektívne hodnotí, zvlášť, keď to boli moje prvé vlastné veci,“ zaspomínala si 34-ročná rodáčka z Košíc.
Ešte predtým, ako prvé skladby zverejnila, pustila ich s malou dušičkou len pár známym. „Keď som mala nahraté nejaké tri songy, sporadicky som ich púšťala nejakým známym z rôznych sfér, ľuďom z rôznych povolaní, študentom, kamošom. Bola som zvedavá, čo povedia... Jednému sa napokon páčila jedna, druhému tamtá. Keď sa songy dostali postupne do rádií, veľmi ma potešila pozitívna odozva od ľudí, o to viac, že som si všetko robila po svojej linke a postupne, to si človek potom inak váži,“ podotkla Mayer, ktorá napokon 4. apríla vydala svoj debutový eponymný album.
Na štúdiovke prináša spolu 12 piesní vrátane jej najznámejších skladieb ako Personal Sky (2015) či Nothing (2016) a ich akustických verzií. „Je to také symbolické zakončenie môjho doterajšieho pôsobenia v rámci hudobnej scény. Nemala som od začiatku v pláne vydávať album, vybrala som si cestu singlov, no nazbieralo sa ich už niekoľko a ľudia si album začali pýtať. Zapáčila sa mi myšlienka mať všetky skladby pekne pokope,“ vysvetlila.
„Na albume sú všetky moje doterajšie single a je tam aj niekoľko nových skladieb. Chcela som ho zároveň trochu ozvláštniť, takže skladby Personal Sky a Nothing som nahrala aj v akustických verziách, ktoré som si sama zaranžovala. Mám tam aj violončelistu, ktorý priletel kvôli tomu z Izraela. Je to také pokojné, príjemné, tie skladby majú úplne iný nádych než tie tanečné, na ktoré sú fanúšikovia, ktorí moju tvorbu poznajú, zvyknutí,“ priblížila Mayer.
Dnes už známa speváčka by podľa vlastných slov rada pokračovala v začatej línii. „Chcem sa naďalej venovať súčasnému popu. Mám pocit, že na Slovensku je pop vnímaný ako vec nejakého gýču. Ja si, naopak, myslím, že nie je jednoduché tvoriť ho tak, aby bol dobrý a aby mal nejaké kvality. A keď sa už nejaký spevák nazve popovým, mal by sa trošku orientovať aj v tom, aké sú trendy vo svete, aká je doba, čo si ľudia pýtajú a podobne,“ ozrejmila interpretka, ktorá do budúcna nevylučuje ani tvorbu v slovenčine.
„Slovenčinu mám rada, dokonca som ju vyštudovala, no tvorba v angličtine mi šla vždy akosi prirodzenejšie. Dobre sa mi v angličtine frázuje, je hudobne flexibilnejšia. Navyše je to medzinárodný jazyk, takže mi porozumie prakticky každý. Ale nad slovenčinou by som rozhodne nelámala palicu, už mám na konte dokonca aj jednu spoluprácu s kapelkou Nocadeň a je to slovenská vec. A okrem toho by ste u mňa v šuflíku našli kopec útržkov textov, nielen anglických,“ naznačila.
Popri ďalšej tvorbe by zároveň rada zorganizovala aj niekoľko samostatných koncertov. „Máme v pláne zorganizovať niekoľko koncertov k vydaniu albumu, budem rada, ak sa to podarí,“ povedala s úsmevom. O vystúpenia však v tejto chvíli núdzu nemá, popri vlastnej kariére totiž v súčasnosti spieva a vystupuje aj s vokálnym zoskupením Fragile pod vedením Branislava Kostku.
„S Fragile pravidelne skúšame a koncertujeme, kolegovia sú skvelí a som poctená, že ma zobrali medzi seba, lebo si myslím, že ich ľudia vnímajú ako záruku určitej profesionality. Je to naozaj veľká škola, a capella je totiž celá postavená na harmóniách. A Braňo je veľký profík, má nenormálne ucho. Koncertovanie s Fragile mi jednoznačne rozširuje obzory, do svojich skladieb si totiž sama nahrávam všetky vokály a doteraz som to robila len intuitívne. Teraz si už aspoň viem veci zadefinovať aj po tej odbornejšej stránke,“ uzavrela.
