BRATISLAVA - Ubehol už týždeň, čo sa Slovensko v sobotu večer dozvedelo smutnú správu. Do divadelného neba odišiel legendárny Marián Geišberg (†64). Hoci sa už dlhšie pasoval so zákernou chorobou, napokon sa mu svoj boj nepodarilo vyhať. Dnes o 11-tej hodine predpoludním sa v novej budove Slovenského národného divadla konala posledná rozlúčka s obľúbeným slovenským umelcom. Zaujímavosťou je, že jeho kolegovia na pódiu nedržali čestnú stráž, ako to býva zvykom - truhla totiž chýbala.
VIDEO: Na facebookovom profile Topky.sk ste mali možnosť sledovať poslednú rozlúčku s Mariánom Geišbergom naživo.
Minulý týždeň v sobotu Slovensko šokovala správa o smrti 64-ročného Mariána Geišberga. Dnes sa v novej budove Slovenského národného divadla konala rozlúčka s umelcom. Už v utorok, keď bol známy termín poslednej rozlúčky, sme písali, že bude iná ako pri jeho kolegoch. Rodina a divadlo sa totiž dohodli na netradičnom čase - v nedeľu o 11-tej.
No a to nie je jediné, v čom je rozdielna. Zaujímavosťou je, že jeho kolegovia nedržia na pódiu čestnú stráž, ako býva zvykom. Dôvodom bude zrejme chýbajúca truhla. Vystavené boli len obrovské vence a vedľa nich, pod fotkou Mariána Geišberga sedí obrovské množstvo jeho hereckých kamarátov a kolegov.
V úvode zazneli ukážky z hudobno-poetických recitálov a následne sa smútiacim prihovoril riaditeľ Činohry SND Michal Vajdička.
Emócie v prítomných však rozhodne vyvolal príhovor Jozefa Vajdu. „Najviac ma Maroško trápi, že sme nesplnili, čo sme si sľúbili. Sľúbili sme si, že spolu oberieme prvú úrodu hrušiek, ktorú sme spolu zasadili u teba na Bošáci a u mňa na doline.Teraz už viem, že tie hrušky budem musieť obrať sám. Ale vždy keď sa pozriem na ten krásny a majestátny strom, bude mi to pripomínať teba,“ povedal s roztraseným hlasom a dodal: „Maroško, aj keď sa hovorí, že každý z nás je nahraditeľný, pre teba to neplatí. Budeš v divadle chýbať každému.“
VIDEO: Herec František Kovár si zaspomínal na vtipnú príhodu s Mariánom Geišbergom
Táňa Pauhofová si pri svojom príhovore utierala slzy z líc. „Maroško náš, ocko, hovoriť o tebe v minulom čase, mi stále nejde. Väčšine z nás... Ty koťuha, ale si nás, zase raz, poučil o živote a to ty si mal a máš rád všetko to naozajstné a pravdivé a toto je. Aj keď teraz si možno trochu prekvapil aj sám seba, pretože narozdiel od všetkého toho tvojho obľúbeného, hmatateľného, zemitého, si sa pustil lietať,“ zneli slová herečky. A v pozadí sa ligotali kvapôčky sĺz aj v očiach Zdeny Studenkovej.
