Obrovský strach herečky Natálie Puklušovej zo seriálu Oteckovia: Nevedela som, čo mám robiť!

Natália, ty sa teraz objavuješ rovno v dvoch markizáckych seriáloch. Detektív Dušo a Oteckovia. Ku ktorej postave máš bližšie?

Bližšie mám k Oteckom. Ale je to skôr spôsobené atmosférou a kolegami. Tým, aká sme tam partia. Celý ten tím v Oteckoch je mi bližší. Natáčanie Duša pre mňa bolo náročnejšie, možno trochu chaotickejšie.

V Oteckoch hráš postavu klasickej „pipiny“. Pritom ľudia, ktorí ťa aspoň trochu poznajú, vedia, že na rozdiel od Peťušky si inteligentná a úplne samostatná žena...

Aj o tom je to herectvo. Musíme vedieť zahrať čokoľvek. Keď mi dajú postavu mníšky, zvolím iný štýl a budem hrať inak. Ľudia by nemali súdiť hercov podľa toho, čo hrajú. Bohužiaľ, tým, že divák nemá väčšinou možnosť hercov poznať osobne, ten úsudok sa dá len ťažko zmeniť.

Stretla si sa s tým že si ťa ľudia zaškatuľkovali podľa postavy?

Ja sa s tým v podstate nemám kde stretnúť, pretože trávim čas iba s ľuďmi, ktorých poznám a ktorí poznajú mňa. Nezažila som ani žiadne zazeranie, trebárs v obchode. Ale možno je to tým, že chodím iba do jedného obchodu – do potravín (smiech). Nechodím po nákupných centrách ani diskotékach, som rada doma.

S ktorými kolegami v Oteckoch hráš najradšej?

Najlepšie sa mi hrá s Janou Kovalčíkovou – s mojou seriálovou sestrou. Strašne veľa sa nasmejeme, je hrozne vtipná. Najviac sa smejeme vtedy, keď máme hrať, že jedna z nás je pripitá. Na tom sa vždy bavíme, vymýšľame si kadejaké pády a podobne. A ona je naozaj vtipná aj v súkromnom živote, veľmi som si ju obľúbila. Predtým sme sa nepoznali, ale našli sme sa a je to fajn baba.

Zobraziť galériu (4)

Ty v súkromnom živote ale nepiješ, ako sa ti potom hrajú takéto scény?

Pamätám si z čias na gymnáziu (smiech). Chodili sme na chaty v Spišskej a tam sme toho pozažívali, to každý z nás určite vie, aký je to pocit, lebo to niekedy v živote zažil. Stačí si to len trošku pripomenúť a uvoľniť sa a už sa človek do toho dostane.

Oteckovia ti výrazne zmenili imidž, zrazu nosíš rovné vlasy. Je niečo, čo by si so sebou ani pre nakrúcanie nenechala urobiť, prípadne niečo, čo by si si neobliekla?

Asi by som nešla do spodného prádla. Každý nech to robí, ako to cíti a chce, ale ja osobne nemám rada odhalené telo, alebo teda keď sa mám odhaľovať ja. Veď vidíš, ako sa obliekam. Mám rada dlhé šaty, nemusím hlboké výstrihy, a to ako v pracovnom živote, tak aj v súkromí.

V Oteckoch hráš maminu malého Marečka. Vieš si predstaviť, že by si sa stala mamou v blízkej dobe aj v súkromnom živote?

Samozrejme. Nemyslím si, že vôbec existuje žena, ktorá by o sebe takéto predstavy nemala. Teda možno sú, ale osobne také nepoznám. Ale ja to mám v sebe tak celkom prirodzene. Určite v mojej vidine budúcnosti sú aj deti. A toto v Oteckoch je pre mňa najlepšia škola. Ja som ani nevedela, ako mám malého držať, aby som mu neublížila, pretože bol naozaj tesne po pôrode. Chvalabohu, je tam pri nás stále prítomná jeho matka, lebo ja som sa naozaj bála. Nikdy som dieťa nedržala, takže to bol pre mňa celkom stres. Bála som sa, čo ak sa niečo stane? Ale nakoniec sme našli spolu s milým Patrikom spoločné cesty. Našťastie je to tam naozaj zabezpečené, jeho mamina mi ukazuje ako a čo, keď začne plakať, vezme si ho k sebe.

Zobraziť galériu (4)

Povedala si, že momentálne si najšťastnejšia, aká si v živote bola. Čím to je?

Už dávnejšie si sa ma pýtala, ako je možné, že napriek tomu, čo sa deje, som stále usmievavá a pokojná. Už vtedy som povedala, že keď človek vie, čo urobil a čo neurobil a dokáže spávať s pokojom na duši, šťastie príde v krátkej dobe, lebo pravdu netreba obhajovať. Ona sa ukáže sama. Teraz som šťastná v súkromí aj pracovne a to je pre mňa zrkadlo. Ako hovorí istá herečka v krásnom predstavení Polnočná omša: Keď máš pri sebe Boha, nemáš sa čoho báť.

Predpokladám teda, že to najväčšie šťastie ti priniesol partner...

Áno, samozrejme. Najdôležitejšie veci v živote sú láska k sebe, láska k svojmu partnerovi a celkovo láska ako taká. A keď je láska, človek je šťastný. Takže áno, ja som šťastná!