BRATISLAVA - Slovenská herečka Zuzana Porubjaková považuje materstvo za jednu z najvýraznejších zmien svojho života.
„Prvého trištvrte roka som s malou Emou žila v úplnej bubline, musela som si utriediť, že čo teraz, je to brutálna zmena. Prišlo mi to spočiatku veľmi ťažké a veľmi nové. Zrazu som mala pocit, že tu nie som len ja, ale ona je nejaká časť mňa a už sa to bez toho nedá... Zároveň som nenávidela, keď mi niekto hovoril, že 'To pochopíš, keď budeš mama... Ten zmysel života ti príde až potom...' To je taký paradox, mne keď prišlo dieťa do života, bola som totiž skôr zaskočená a musela som len prijať ten fakt, že ako je to mega prirodzené, tak je to aj mega divné. Človek si žije nejaký slobodný život a zrazu už ho nemá taký slobodný, už je za niekoho zodpovedný... A aj tá forma lásky k tej bytosti je úplne divná. Možno človek viac pochopí svojich rodičov, ale stále mi príde zvláštne, ako je zrazu zodpovedný, ako miluje a ako je až schopný stratiť sám seba... Ale to sú také klišé veci...,“ povedala v rozhovore pre agentúru SITA.
Mladá herečka sa podľa vlastných slov pri svojej jedenapolročnej dcére každý deň niečo učí. „Je to úplný zázrak a je super byť mama, no stále mám pocit, že ja tu vlastne vôbec nie som na to, aby som ju vychovávala, že to skôr ona prišla naučiť niečo mňa. Pre mňa je fascinujúce sledovať už len ten zrod a to, ako je človek čistý a ako sa naňho nanášajú veci. Snažím sa preto byť v rámci seba samej čo najviac slobodná, aby som ju v ničom neovplyvňovala,“ uviedla 31-ročná Bratislavčanka, ktorá tak poskytuje svojej dcére veľkú slobodu. „Ja som taká, že ju nechávam všetko robiť. Možno to nie je dobre, ale ja som proste taká, neviem to inak... Na začiatku som bola hrozne úzkostlivá a nevedela som si s tým rady, no potom som prestala kojiť a keď odišli tie hormóny a ja som začala aj pozvoľna pracovať, tak som si s odstupom začala čoraz viac uvedomovať, že som to v posledných mesiacoch nebola celkom ja. Potrebovala som sa sama nájsť v role matky, musela som k tomu dospieť. A o pol roka budem zas rozprávať niečo iné, lebo viete, ako to chodí... Malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti... Je to taký šok, no v konečnom dôsledku krásny, úplne si to užívam. Som s Emou strašne rada a som za ňu veľmi vďačná,“ podotkla Porubjaková.
Malá Ema je podľa nej panovačná, veľa sa smeje a občas si aj poplače. „Je to taká kombinácia nás dvoch s mojím priateľom. Má super povahu, volá sa Ema a je taká Ema. Je aj pyšná, aj slobodná, veľa sa teší, ale keď si dupne, tak si dupne a povie si a nedá sa ju zastaviť. Určite je to aj tým, že jej toľko dovolím, ale je taká slobodomyseľná a mňa baví ju sledovať, páči sa mi jej spontánnosť,“ poznamenala sympatická tmavovláska, ktorá sa vo svojej dcére aj celkom vidí. „Pamätám si, že aj ja som bola taká ako ona. O mne hovorili, že som mama v otcových farbách, to presne hovoria o Eme. Alebo som plakala alebo sa smiala, to presne robí aj ona. Je super zrazu to sledovať,“ usmiala sa herečka, ktorá sa pri výchove Emy nebráni radám svojich rodičov. „Ja nemám v sebe také to, že nechcem niečo urobiť ako moji rodičia, lebo moji rodičia mi dali strašne veľa lásky. Síce si to v ranom veku celkom nepamätám, iba viem, že ma ľúbili, no inšpiruje ma to k tomu, že by som chcela aj ja iba ľúbiť svoju dcéru, aby bola dobrý človek. Viem však, že jediný spôsob, ako ju môžem naučiť správne žiť, je, že jej budem ukazovať, ako si myslím, že je dobré sa správať, takže je to celé pre mňa aj taká skúška seba samej,“ uzavrela.
