Spoveď o psychickom zrútení: Jackuliak z Búrlivého vína prehovoril... Je to sila!

Ján Jackuliak skončil nedávno na psychiatrickom oddelení. (Zdroj: TV MARKÍZA)

BRATISLAVA - Skončil na psychiatrii! Koniec apríla bol pre Jána Jackuliaka (36) naozaj zlý. Musel byť totiž hospitalizovaný na oddelení duševných porúch. Herec z Búrlivého vína teraz prehovoril o tom, prečo sa zrútil a čo zažil za múrmi bratislavskej nemocnice.

Prečo?! Ján Jackuliak koncom apríla po totálnom skrate skončil na psychiatrii. Pobudol tam len krátko a po prepustení vyrazil na výlet, ktorý mal naplánovaný už dlhšiu dobu. Zrelaxovaný sa teraz pre Rytmus života v rozhovore vyjadril k svojmu zrúteniu. Topky vám prinášajú výňatky z jeho spovede.

♦ Čo sa vlastne stalo:

- Bol to skrat z preťaženia. Lekárka, ktorá ma ošetrovala, tvrdí, že sa to stáva šiestim ľuďom z desiatich. Tri a pol mesiaca som bol bez jediného dňa pauzy. Dvanásť hodín denne na nohách, bolo len otázkou času, kedy skrat príde. Prechádzajú cez vás tie žvásty z textov, ktoré musíte absorbovať. A najhoršie je, keď to v sebe ukladáte a neviete vypustiť von. Zrazu to všetko vo mne vybuchlo ako sopka. Prišiel skrat.

♦ O okamihoch najväčšieho strachu:

- Ten strach trval nekonečné štyri hodiny, keď som netušil, čo sa so mnou deje. Najhoršie je, keď neviete, čo s tým. Akoby som to bol ja a zároveň sa na seba obďaleč pozeral. Fyzická bolesť je len strach, ale duševná... Pri duševnej si bolesťou ty. To je masaker, keď vieš, že TY si tá bolesť.

♦ Prečo sa zrútil v šťastnom období s partnerkou po boku:

- Netreba za tým hľadať nič iné ako prepracovanosť. Už to muselo ísť von. Darmo máte vedľa seba lásku a ste spokojný, keď si v sebe ukladáte dialógy postáv a pocity, ktoré vám nepatria, ktoré sa neodrážajú, ale vás rovno pohlcujú. V nemocnici som dve a pol hodiny robil test, ktorý bol postavený na tom, či to vo mne nezostalo. Našťastie nie.

♦ Ako reagovali Jackuliakovi rodičia:

- Mama už ani neplakala, len sa opýtala – Preboha, čo to zas vystrájaš? Mama dobre vie, že je to daň za moju citlivosť.

♦ Čo herca na psychiatrickom oddelení najviac zasiahlo:

- Stretnutia s ľuďmi. Večer za mnou prišiel muž, ktorý je tam odvtedy, ako sa prebral z kómy. Videl, ako sa celý trasiem. Dal mi napiť a ubezpečil ma, že zajtra už budem fit. Ten chlap bol telepat. Čítal myšlienky a bol tam. Som presvedčený, že je len pre niekoho nebezpečný. Často naňho myslím. Iný muž mi povedal – Pán Jackuliak, vám sa bude teraz dariť. Uvoľnilo sa vo vás niečo, čo vás ničilo, muselo to ísť von takýmto spôsobom. Pre mňa to v istom zmysle bola aj veľká škola herectva. Odpozorovať všetky tie charaktery, postavičky. Silné...

♦ Ako ho pobyt v nemocnici zmenil:

- Stojím nohami oveľa pevnejšie na zemi, snažím sa, aby prevážilo racio nad citmi. Stal som sa drzejším človekom. Nie nafúkanosť, ale drzosť. Ten pocit tam je. Doteraz som ho nemal. To nie je o tom, že by som bol k vám drzý. Len som sa zmenil. Akoby obrnil.

♦ Prečo sa nebojí ďalšieho skratu:

- Dobre viem, že sa to stalo preto, aby som sa vyčistil. Tak sa aj teraz cítim. Už viem, že nič zlé do mňa neprenikne. Narazí a pôjde von. Toto je tá drzosť, o ktorej hovorím.

♦ O spracovaní svojich zážitkov:

- Už dlhšie si píšem denník. Ale toto moje obdobie som ešte nezaznamenal. Zatiaľ som na to nenašiel odvahu.