BRATISLAVA – Nadstraníckosť prezidentky Zuzany Čaputovej sa zatiaľ naplno neprejavila. Bolo by však nepravdivé a neopodstatnené tvrdiť, že prezidentka háji len záujmy nejakej politickej strany. Uviedol to politológ z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Ján Ruman.
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS) v v minulosti viackrát vyčítal prezidentke, že nie je apolitická a zvýhodňuje stranu Progresívne Slovensko (PS). Čaputová v nedeľňajšej diskusnej relácii tieto vyjadrenia poprela a zdôraznila, že vo svojom úrade koná nezávisle a bez toho, aby zvýhodňovala nejakú konkrétnu politickú stranu.
Podľa politológa bude závisieť na prezidentke, či pôjde cestou vyváženého a nadstraníckeho prístupu alebo bude tendenčná. Ďalšie mesiace, obzvlášť obdobie po nadchádzajúcich parlamentných voľbách, podľa neho ukážu, ako bude pristupovať k novým výzvam. Prezidentka sa v nedeľu vyjadrila, že ak by voľby vyhrala strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS), vstúpila by do rokovania s Marianom Kotlebom. Keďže však má podľa nej strana nulový koaličný potenciál, neznamená to, že by Kotlebu aj poverila zostavením vlády.
Prezidentka bude postupovať podľa ústavy
Čaputová bude podľa Rumana postupovať v súlade s ústavným poriadkom a formálne vstúpi do rokovania s každým kandidátom, ktorý vyhrá voľby. „Kotlebovcov – ĽSNS, podľa jej postoja, nepovažuje za potenciálneho hráča v boji o koaličné partnerstvá. Otázne ale je, ako by sa postavila ku koalícii Smer-SD a Kotlebovci – ĽSNS plus ďalšie subjekty,“ zamýšľa sa politológ. Hoci ide o čisto hypotetický a nepravdepodobný scenár, nazdáva sa, že by v takom prípade Petra Pellegriniho (volebný líder strany Smer-SD do februárových parlamentných volieb, pozn. SITA) nepoverila zostavením vlády.
Politológ okomentoval aj najnovší prieskum verejnej mienky, ktorý od 15. do 22. januára na vzorke 1 013 respondentov vypracovala agentúra Focus. Podľa prieskumu by voľby vyhral Smer-SD so ziskom 18 percent, druhá by skončila ĽSNS, ktorú by volilo 12,8 percenta opýtaných a na treťom mieste by sa umiestnila strana Za ľudí so ziskom 10,8 percenta.
Voľby zrejme vyhrá Smer-SD
Podľa Rumana tento prieskum potvrdzuje, že februárové voľby s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrá Smer-SD a kotlebovci sa umiestnia na druhom mieste. Upozornil však, že potenciál ĽSNS je stále väčší. „Bitka o tretiu priečku ešte nekončí, hoci sa ukazuje, že konzervatívnejšie ladená strana Za ľudí oslovuje širšie publikum než liberáli z koalície strán PS/Spolu,“ myslí si politológ.
Z piateho miesta sa na PS/Spolu doťahuje hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), ktoré by volilo deväť percent voličov. „Ak sa zdalo, že hnutie OĽaNO ako stále nedostatočne vyprofilovaný politický subjekt bude rokmi strácať na rezonancii, opak sa stal pravdou,“ domnieva sa Ruman. Voličovi tohto hnutia podľa neho stačí, ak je jeho predseda vytrvalo a dostatočne kritický a emotívny. Igora Matoviča považuje skôr za politika s charakterom aktivistu ako stabilného, spoľahlivého a konsenzuálneho koaličného partnera. „Jeho z veľkej časti deštruktívny prístup si ale udržiava sympatie, a to kvôli svojej autentickosti, ktorá pôsobí dôveryhodne. Zároveň vie na kandidátku prilákať známych ľudí,“ objasnil politológ možný percentuálny nárast hnutia.
Vyzerá to na precedens vo volebných dejinách
Do parlamentu by sa ani podľa tohto prieskumu nedostal žiaden politický subjekt reprezentujúci maďarskú menšinu. Vládny Most-Híd by volilo 4,4 percenta a Maďarskú komunitnú spolupatričnosť štyri percentá oslovených. Aj politológ sa obáva, že v týchto parlamentných voľbách sa do Národnej rady SR nedostane ani jeden zástupca maďarskej menšiny.
Podľa Rumana to vyzerá na precedens vo volebných dejinách Slovenskej republiky. „Obe strany urobili ako reprezentanti vôle maďarskej menšiny niekoľko neodvratných chýb. Možno k tomu dodať, že strana Most-Híd sa v súčasnej konštelácii nachádza už za horizontom diania. Bolo by veľkým prekvapením, ak by sa dostala do parlamentu,“ uzavrel Ruman.
Parlamentné voľby 2020 sa uskutočnia v sobotu 29. februára od 7:00 do 22:00. Kandiduje v nich 25 politických subjektov.
