BRATISLAVA – Sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin bude kandidovať v septembrových voľbách na post predsedu NS SR. Potvrdil to Harabin. Zároveň sa chce angažovať aj v politike, no vylúčil, že by rokoval s nejakou stranou. Nestretol sa ani s Vladimírom Mečiarom.
Štefan Harabin sa rozhodol jasne. Chce šéfovať Najvyššiemu súdu aj sa angažovať v politike. Podľa neho sú sudcovia na NS dosazovaní na objednávku politikov. Spoluprácu s Vladimírom Mečiarom vylúčil.
„Motívom mojej kandidatúry je prebiehajúca mafianizácia Najvyššieho súdu SR. Personálne obsadzovanie sudcov na objednávku politických mafiánov,“ zdôvodnil svoju kandidatúru Harabin. Pripomenul, že ako sudca pôsobí takmer 40 rokov, hovorí tiež, že ľudia stratili dôveru v štátne inštitúcie a spravodlivosť.
Chce šéfovať Najvyššiemu súdu SR, aj sa angažovať v politike
Okrem ambície stať sa predsedom Najvyššieho súdu sa chce Harabin aktívne angažovať aj na pôde parlamentnej politiky. Uviedol to s tým, že s jeho nomináciou na post predsedu súdu nebude problém, konkrétne meno však nepovedal. Harabin tvrdí, že z postu predsedu Najvyššieho súdu SR presadí opatrenia v relatívne krátkom čase tak, aby sa mohol venovať aj politike.
Neúspešný kandidát na post prezidenta spomína v súvislosti so súdom pôsobenie organizovaných skupín, pričom podľa jeho slov je za to zodpovedná súčasná predsedníčka súdu Daniela Švecová. „Na Najvyššom súde vznikla organizovaná zločinecká skupina, ktorú reprezentuje pani Švecová a Bajánková. Boli predĺženou rukou exministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) a strany Smer-SD. Je potrebné jednoducho zrušiť pro-politické a mafiánske opatrenia. Týmto som vám odpovedal na vašu otázku,“ opovedal Harabin, či bude kandidovať na post predsedu súdu.
Či má Harabin podporu je otázne
V októbri tohto roka uplynie päťročné funkčné obdobie aktuálnej predsedníčke NS SR Daniele Švecovej. Nového šéfa NS SR tak bude voliť Súdna rada SR v septembri. Kandidátov na predsedu Najvyššieho súdu môže Súdnej rade navrhnúť člen rady, sudcovské rady, stavovské organizácie sudcov, plénum sudcov NS, sudca NS a minister spravodlivosti. Na úspech potrebujú uchádzači získať minimálne desať hlasov členov súdnej rady.
Harabina už raz Súdna rada zvolila za predsedu NS SR a to v roku 2009. Či má podporu v najvyššom poradnom orgáne justícieaj v súčasnosti, je otázne. Hovorí sa aj o kandidatúre bývalej predsedníčky Ústavného súdu SR Ivetty Macejkovej či Jane Bajánkovej, sudkyni Najvyššieho súdu SR, ktorá šéfovala aj Súdnej rade SR.
S Mečiarom nerokujem
Harabin sa domnieva, že v prípade úspechu na poste predsedu súdu ho to nevylučuje z pôsobenia v politike. „Vôbec. Tak isto chcem na pôde parlamentu zaviesť platformu zákonnosti, ústavnosti a spravodlivosti. Moja ambícia aj napriek tomu nie je politická,“ povedal sudca na margo svojho prípadného pôsobenia v Národnej rade SR. Parlamentné voľby budú na Slovensku na jar budúceho roka, istú formu návratu avizuje napríklad expremiér Vladimír Mečiar.
Bývalý šéf HZDS tvrdí, že pomáha už existujúcej strane s programom a víziami. Neprezradil však, či sám bude na kandidátke. Z budúcej spolupráce nevylúčil Mečiar ani Harabina, ktorý však tieto úvahy popiera. „Nerokujem so žiadnou politickou stranou, ani so starými politikmi či tými súčasnými. Ide o moje pôsobenie, ako povedzme volebného lídra v strane, ktorá nie je zaťažená minulými ani terajšími politikmi,“ doplnil Harabin. Na otázku, či toto tvrdenie platí aj pre spoluprácu s Mečiarom, odpovedal sudca jasne. „Už som to povedal. So žiadnymi politikmi ani súčasnými nerokujem, ani nemienim rokovať,“ uzavrel.
Švecová výroky nekomentuje
Šéfka Najvyššieho súdu SR Švecová nechce výroky Harabina na svoju osobu hodnotiť. „Invektívy zo strany Štefana Harabina nebude predsedníčka Daniela Švecová žiadnym spôsobom komentovať. Svoj názor na jeho odborné a pracovné aktivity jasne komunikovala podaním viacerých návrhov na začatie disciplinárnych konaní proti sudcovi Štefanovi Harabinovi,“ reagovala hovorkyňa najvyššieho súdu Alexandra Važanová pre agentúru SITA. Ďalšia sudkyňa súdu Jana Bajánková, ktorú Harabin spomína, nereagovala vôbec.
Sociológ Michal Vašečka pred časom pre agentúru uviedol, že vstup Harabina do parlamentnej politiky môže výrazne skomplikovať situáciu Slovenskej národnej strane (SNS), ale aj strane Smer-SD. Vašečka sa domnieva, že sudca výrazne neohrozí stranu Mariana Kotlebu ĽSNS, čo ukázali podľa neho aj marcové prezidentské voľby. V nich skončil Harabin na treťom mieste s takmer 15 percentami hlasov. O post prezidenta sa uchádzal aj Marian Kotleba, ktorý skončil práve za Harabinomso ziskom necelých deviatich percent odovzdaných hlasov. Podľa Vašečku je v súčasnosti v spoločnosti objednávka na politickú stranu, ktorá by reprezentovala názory sudcu Najvyššieho súdu SR.
Hrozba pre spravodlivosť na Slovensku
Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU v reakcii na Harabina uviedla, že súčasťou zmeny, ktorú na Slovensku chcú dosiahnuť, je aj zvýšenie dôvery v spravodlivosť a vymožiteľnosť práva. „Je kľúčové, aby na čele významných súdnych inštitúcií, akou je aj Najvyšší súd SR, stál človek, o ktorého charaktere nie sú pochybnosti,“ napísali v stanovisku. „Aj preto považujeme dnešné ohlásenie kandidatúry Štefana Harabina na post predsedu Najvyššieho súdu SR za hrozbu pre spravodlivosť na Slovensku.“
Slovensko sa potrebuje podľa nich očistiť od ľudí, ktorí ho ťahajú späť do minulosti. „Zodpovednosť majú členovia súdnej rady, ktorí budú predsedu Najvyššieho súdu SR vyberať. Zvýšenú pozornosť preto budeme venovať aj voľbám nových členov súdnej rady.“
Súdna rada musí povedať, či politici môžu byť sudcovia
Pre stranu Za ľudí je nepredstaviteľné, aby človek, ktorý ešte pred pár mesiacmi viedol politickú kampaň, dnes chce kandidovať na predsedu Najvyššieho súdu SR. „Sudca a o to viac predseda Najvyššieho súdu musí byť nezávislý a musí sa tak aj verejnosti navonok javiť. Pán Harabin nespĺňa túto podmienku, pretože vstúpil do aktívneho politického zápasu o funkciu prezidenta republiky. Funkcia predsedu Najvyššieho súdu má byť oddelená od politiky, osoba pána Harabina ju neoddeľuje, ale naopak priamo ju spája s politikou,“ uviedla Mária Kolíková.
„Harabin je nie len politik, ktorý si stále oblieka sudcovský talár, ale aj osoba, ktorá má pokrivený morálny profil. Jeho kontakty s mafiánom Sadikim, konšpirácie a klamstvá, ktoré šíri, šikanovanie kolegov na Najvyššom súde, politizácia justície, to všetko sú dôvody, prečo by nie len že nemal kandidovať na predsedu Najvyššieho súdu, ale nemal by byť už ani sudcom, pretože nespĺňa podmienku nezávislosti sudcu,“ povedal Juraj Šeliga.
„Vyzývame predsedníčku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj ministra spravodlivosti Gábora Gála, aby ako oprávnené osoby podali podnet Súdnej rade Slovenskej republiky so žiadosťou o stanovisko k možnej kandidatúre osoby Štefana Harabina, a to v súvislosti s možným porušením zásad sudcovskej etiky, keďže ešte pred pár mesiacmi kandidoval na politickú funkciu a bol aktívnou súčasťou predvolebnej kampane, vyjadroval sa k politickým otázkam a aktívne sa zapájal do politického boja. Opäť opakujeme, že sudca, nehovoriac o predsedovi Najvyššieho súdu, musí byť nezávislý a má sa aj javiť ako nezávislý, o čom máme v prípade Štefana Harabina pochybnosť,“ oznámili Mária Kolíková a Juraj Šeliga.
Na čele Najvyššieho súdu musí stáť morálna autorita
Podľa lídra OĽaNO trpí slovenské súdnictvo obrovskou nedôverou verejnosti. „Ak sa má obnoviť dôvera občanov, musí na čele Najvyššieho súdu stáť morálna autorita, ktorá je garantom spravodlivosti. Štefan Harabin už mnohokrát dokázal, že ho v každej funkcii vždy zaujímal len osobný prospech čím jednoznačne dokázal, že nie je ani morálnou autoritou, a už vôbec nedokáže garantovať spravodlivosť pre všetkých. Jeho zvolenie by znamenalo návrat súdnictva do doby mečiarovského temna,“ uviedol Matovič.
Reakcia Žitňanskej, podľa Mosta-Híd by to bol krok späť
"Pán Harabin by si mal ujasniť, či je politik alebo ešte sudca," povedala nezaradená poslankyňa a bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Jeho ambície v politike vníma ako "diskvalifikačné na pozíciu nielen predsedu súdu, ale aj sudcu".
Koaličný Most-Híd si myslí, že by zvolenie Harabina ako predsedu NS SR znamenalo krok späť, uviedla to hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár. "Mnohí si pamätajú kontroverzné pôsobenie Štefana Harabina v období mečiarizmu a rovnako majú v živej pamäti jeho vyjadrenia a spôsob vedenia kampane pred ostatnými prezidentskými voľbami," spresňuje Debnár. Podľa nej je každému súdnemu človekovi jasné, že má Harabin "svojský prístup k právu, spravodlivosti a pravde".
Lex Harabin
Poslanci parlamentu schválili koncom júna tohto roka novelu zákona, ktorú navrhol Alojz Baránik zo strany SaS. Podľa neho by kandidatúra sudcu vo voľbách znamenala, že sa musí vyzliecť z talára. Baránik zmenu navrhoval prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k vládnej novele zákona o sudcoch a prísediacich. Príkladom bol práve Štefan Harabin, ktorý kandidoval v prezidentských voľbách. Práve preto dostal zákon prezývku lex Harabin. Za „pozmeňovák“ hlasovali opoziční, ale aj väčšina koaličných poslancov.
Tento zákon však narazil na prezidentku Zuzanu Čaputovú. Prezidentka začiatkom júla uviedla, že v súvislosti s ústavným princípom nezávislosti súdnej moci považuje zákaz kandidatúry sudcu za politické strany za správny, no napriek tomu ho vrátila do parlamentu. Čaputová vtedy uviedla, že s Baránikovým zámerom súhlasí, no požaduje, aby bol zákon v jednom bode spresnený. Prijatý zákon podľa nej neupravuje spôsob doručenia, čím je podľa nej v rozpore s Ústavou.
„Pretože absentuje špecifikovanie spôsobu doručenia vzdania sa funkcie prezidentovi, nie je tak možné určiť okamih, kedy nadobudne účinnosť. Moja pripomienka teda smeruje výlučne k odstráneniu tohto nedostatku, aby sa predišlo stavu právnej neistoty a tiež nevznikol dôvod na prípadné sťažnosti na Ústavnom súde SR,“ vysvetlila prezidentka.
V októbri tohto roka uplynie päťročné funkčné obdobie aktuálnej predsedníčke NS SR Daniele Švecovej. Kandidátov na predsedu Najvyššieho súdu môže Súdnej rade navrhnúť člen rady, sudcovské rady, stavovské organizácie sudcov, plénum sudcov NS, sudca NS a minister spravodlivosti. Harabina už raz Súdna rada zvolila za predsedu NS SR a to v roku 2009.
