BRATISLAVA - Prečo zvíťazil bezcharakterný populista, klamár a politik bez žiadnych skúseností s exekutívou a bez programu? Neexistuje na to jednoduchá a vševysvetľujúca odpoveď. Rozhodli sme sa predstaviť päť dôvodov, ktoré stoja za víťazstvom Donalda Trumpa. Keď ich spojíte dohromady, vznikne z nich výbušná zmes, ktorá katapultovala Trumpa do Bieleho domu.
Vzbura proti elitám
Obyčajní ľudia povstali proti politickým, ekonomickým, kultúrnym a mediálnym elitám. Toto je zrejme hlavné posolstvo amerických prezidentských volieb. Ľudia mali dosť analytikov, odborníkov, mainstreamových médií a tradičných politikov. Preto chceli zmenu a zvolili nepolitika a šoumena, ktorý vidí svet ich očami a vyrieši problémy, ktoré ich trápia. Inak by sa dal Trumpov úspech nazvať aj vzbura bielych mužov, keďže jeho veľkú časť voličstva tvorí biela stredná trieda.
Kto sú Trumpovi voliči? Sú väčšinou bieli, bez vysokej školy, žijú väčšinou vo vidieckych oblastiach, majú pocit, že politické elity na nich zabudli, resp. nemajú žiadne slovo v rozhodnutí, kam smeruje krajina. Politici sa o nich nestarajú a prednosť dali radšej rôznym rasovým či náboženským menšinám. Dôležitý je fakt, že biela populácia v Amerika ustupuje na úkor menšín. Preto si povedali dosť a vsadili na Trumpa, ktorému veria, že sa zastane obyčajných, pracujúcich ľudí, na ktorých elity kašlú.
Trumpova taktika, kampaň a politická nekorektnosť
Veľkou zbraňou Trumpa bola jeho mediálna zdatnosť, práca so sociálnymi médiami a celebritné správanie (rozumej nepolitické). Navyše je bezbrehý populista. Trump to povedal tak "ako to je". To znamená, že si nedával servítku pred ústa a mnoho ľudí malo pocit, že im hovorí z duše. Keď sa tradiční politici báli označiť ťaženie radikálov z Islamského štátu za nábožensky motivované (Obama to odmietal verejne povedať), tak Trump to povedal na plné ústa. Urážal všetkých naokolo a dá sa povedať, že zatočil s politickou korektnosťou. A podľa výsledkov volieb mu zrejme voliči dali za pravdu. Jeho voličom je doslova jedno, že klame. Portál Politifact analyzoval Trumpove vyjadrenia a až 54 percent z nich sú nepravdivé alebo zväčša nepravdivé.
A republikánsky kandidát pokračoval ďalej. Imigrantov z Mexika označil za násilníkov, ktorí znásilňujú ženy a kradnú domácim prácu, preto chce postaviť múr na hranici s Mexikom či zakázať vstup moslimom. Realita je však úplne opačná. Počet Mexikáncov, ktorí prekročili hranicu do USA v posledných rokoch klesá. V rokoch 2009 až 2014 odišlo z USA 140 tisíc Mexičanov. Ale bežní voliči neštudujú štatistiky. Majú pocit, že tradiční politici sa boja kritizovať menšiny narozdiel od Trumpa.
Kultúrno-demografická situácia
Svet sa radikálne rýchlo mení. Globalizácia, internet a technologický pokrok prinášajú zmeny, ktoré cítime už v priebehu pár rokov. Drvivú väčšinu histórie ľudstvo stagnovalo. Zmeny začali naberať na rýchlosti v 19. storočí a v súčasnosti sa dejú ešte rýchlejšie. S tým súvisia aj kultúrno-etické témy – dnes majú rovnaké práva ako belosi aj černosi či osoby opačného pohlavia. Lavice v kresťanských kostoloch sa vyprázdňujú, židovsko-kresťanská morálka je na ústupe. Často tiež funguje u bežných ľudí spomienkový optimizmus, ktorý hľadí do minulosti s nekritickou nostalgiou a do budúcnosti pozerá skôr so skepsou.
Trump sľuboval spraviť Ameriku opäť silnou, čiže sľuboval akýsi návrat do minulosti za „starými dobrými časmi“. Veľká časť Trumpových voličov tvorí bielu pracujúcu triedu, ktorá sa stáva pod tlakom demografie stáva menšinou, na ekonomickej aj politickej sile naberajú Hispánci, černosi a aziati. S tým súvisí pocit akejsi menejcennosti, resp. strata výsadného postavenia. Veľa bielych voličov zrejme dalo hlas Trumpovi preto, aby týmto rýchlym zmenám v morálke a demografii zabránil.
Ekonomická situácia
Ďalšia teória, ktorá hovorí o vzostupe Trumpa, sa opiera o ekonomické dáta. Niektoré ekonomické ukazovatele hovoria o tom, že veľká časť strednej a nižšej strednej triedy nevidela za posledné dekády nárast v reálnych príjmoch. Podľa Economic Policy Institue narástla produktivita práce od 1948 do 2013 o 74%, ale platy iba o 9%.
Ďalšia štatistika hovorí o stagnujúcich príjmoch pre 50 až 60 percent populácie (modrá a oranžová čiara), pričom horných 10 percent (fialová a červená čiara) si výrazne polepšilo.
Ide o širší ekonomický trend vo vyspelých krajinách. Napríklad inštitút McKinsey zverejnil dáta z najbohatších krajín sveta a ukázal koľkým percentám (od roku 2005 do 2014) z jednotlivých krajín stagnujú príjmy. Až 81 percentám Američanov mali príjmy pred zdanením stagnovať alebo klesať. Treba však dodať, že po zdanení iba 2 percentám stagnovali alebo klesali príjmy.
Pre zaujímavosť, podľa dát voliči Trumpa nie sú najchudobnejšia trieda v Spojených štátoch. Za rok zarobia v priemere 95 tisíc dolárov.
Slabá Hillary
Keby Demokratická strana vygeneruje silnejšieho súpera, Trump by mal oveľa väčšie problémy. Lenže tu je ten najväčší problém Demokratickej strany – nebol nikto lepší. Do ponuky prichádzal iba 74-ročný starec Bernie Sanders, „demokratický socialista“, ako sa sám označuje. V primárkach mala problémy aj pôvodne so slabým senátorom z Vermontu, Sandersom, ktorý bol v ekonomických témach veľmi ľavicový kritik toľko zmieňovaného establišmentu.
Keď si porovnáme preferencie ostatných demokratov kandidujúcich za posledné roky (modrá čiara), vidíme, že Hillary bola naozaj nepopulárna demokratická kandidátka. Za posledných 30 rokov nebol u demokratov tak nepopulárny kandidát. Ako kandidátka bola navyše neautentická, opozeraná predstaviteľka establišmentu, proti ktorému sa Amerika vzbúrila. V prieskumoch popularity bola Clintonová na rekordne nízkych úrovniach. Podľa prieskumu Roper Center „silne nepriaznivý“ postoj voči Clintonovej malo až 40 voličov. Prekonal ju iba Trump.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
