BRATISLAVA - Aj napriek nedávnemu prieskumu, ktorý ukazoval vedenie Donalda Trumpa, Hillary Clintonová má šancu prezidentské voľby vyhrať a zasadnúť do Bieleho domu ako prvá ženská prezidentka USA. Povedal bývalý riaditeľ Odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta SR z rokov 1993-96, exminister zahraničných vzťahov SR, občiansky aktivista a politický analytik Pavol Demeš.
Reagoval tak na nedávny prieskum pre televíziu ABC News a denník Washington Post, v ktorom po prvý raz od mája viedol práve republikánsky kandidát na prezidenta USA Donald Trump pred demokratickou súperkou Hillary Clintonovou o jedno percento.
"Obaja prezidentskí kandidáti výrazne polarizujú Spojené štáty a zároveň štiepia aj svoje politické tábory. Poukazuje to na veľký vnútropolitický nepokoj a prepad dôvery ľudí v politické elity. Je isté, že americká politika bude zažívať veľa zmien, nech vyhrá voľby Clintonová či Trump," uviedol Demeš.
V oblasti zahraničnej politiky si myslí, že bývalá šéfka rezortu diplomacie je predvídateľná na rozdiel od politického nováčika Trumpa, ktorý vyvoláva v zahraničí značné obavy. Prezidentskú kampaň označil za mimoriadne drsnú, v ktorej sa hojne používajú očierňujúce techniky. "Pred pár mesiacmi sa zdalo, že e-mailové prešľapy Hillary Clintonovej vyšumia. Nestalo sa. Napriek tomu sa domnievam, že napokon kandidátku demokratov nepotopia," dodal Demeš.
Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý spoločne zverejnili denník New York Times a televízia CBS News, Trump vo volebných preferenciách o tri percentá zaostáva za Hillary Clintonovou. Väčšina voličov je už pritom rozhodnutá a aféry oboch kandidátov z uplynulých týždňov na nich už nemali výraznejší vplyv.
Únik emailovej komunikácie diskvalifikuje Clintonovú, tvrdí Hay
Únik diskrétnej emailovej komunikácie diskvalifikuje Hillary Clintonovú ako prezidentskú kandidátku. Ak by sa ho dopustil štátny zamestnanec v USA, čakalo by ho dlhoročné väzenie. V rozhovore to povedal americký občiansky aktivista a bývalý zamestnanec Federálneho ministerstva obrany Frank Hay.
„Viac ako 20 rokov som robil v prostredí tajných a diskrétnych informácií. Nebol som však až na úrovni „top secret“ informácií. Môžem povedať, že ak by som spôsobil únik len stotiny informácií, s ktorými som dochádzal do styku ako štátny zamestnanec, skončil by som vo väzení. Pre mňa kauza úniku emailovej komunikácie absolútne diskvalifikuje Hillary Clintonovú ako kandidátku na prezidenta USA,“ uviedol Hay, ktorý na Havajských ostrovoch koordinoval a plánoval cvičenia amerických vojenských ponoriek.
Clintonovú vyšetroval americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) v súvislosti s vyšetrovaním podozrenia, že ako ministerka zahraničných vecí používala svoju súkromnú e-mailovú adresu na odosielanie služobnej pošty, vrátane tajných materiálov. Hay si myslí, že veľká časť amerických voličov je znechutená z oboch kandidátov, Clintonovej i republikána Donalda Trumpa. „Obaja kandidáti nie sú pre mňa akceptovateľní. Chcel by som, aby sme mali lepšie možnosti v týchto voľbách, no nie je to možné,“ konštatoval Hay.
Trumpov múr na hraniciach s Mexikom by ohrozil citlivé ekosystémy
Keby republikánsky kandidát Donald Trump zvíťazil v prezidentských voľbách a zrealizoval svoj plán výstavby protiimigračného múru na hraniciach medzi USA a Mexikom, boli by ohrozené vzácne rastlinné a živočíšne spoločenstvá existujúce v danej oblasti. O obavách ekológov písal renomovaný britský časopis Nature.
"Juhozápad USA a severozápadné Mexiko majú rovnaké poveternostné podmienky, delia sa o rieky aj prírodu. Infraštruktúra postavená na hranici by celú túto spoločnú krajinu rozsekla napoly," uvádza Sergio Avila-Villegas, vedec z Múzea Arizony a Sonorskej púšte so sídlom v Tucsone, ktorý sa profesionálne venuje ochrane prírody.
Donald Trump v predvolebnej kampani prisľúbil, že celú americko-mexickú hranicu dlhú 3200 kilometrov uzavrie múrom, ktorý bude vysoký 10-20 metrov. "Postavíme múr. Bude to veľký múr. Bude slúžiť účelu, ktorému má: zamedzí vstupu nelegálnych migrantov," hovorí Trump na videu, ktoré je dostupné na webovej stránke jeho kampane.
Podľa Clintona Eppsa, biológa z Oregonskej štátnej univerzity, by takáto pohraničná bariéra spôsobila obrovské škody na miestnych, prekvapivo rôznorodých a súčasne citlivých ekosystémoch. "Vieme, aký dôležitý je prirodzený pohyb voľne žijúcich živočíchov pre prežitie mnohých druhov," zdôrazňuje Epps na stránkach 536. čísla časopisu Nature.
Oblasť na hraniciach medzi USA a Mexikom nie je ani zďaleka vyprahnutou pustinou, ako sa niektorí domnievajú. Je to región s jednou z najvyšších úrovní diverzity cicavcov, vtákov a rastlín v kontinentálnych Spojených štátoch a severnom Mexiku. Žije tam aj množstvo ohrozených druhov. Pohraničný plot by rozdelil lokálne populácie druhov, ktoré žijú v oboch krajinách. Napríklad tamojšie ovce hruborohé žijú v malých skupinách na oboch stranách hranice a na ich voľnom pohybe závisí ich prežitie. Ďalšie druhy, ako napríklad jaguáre, oceloty a medvede žijú prevažne na mexickom území, avšak v priľahlých častiach USA sa vyskytujú menšie populácie, ktoré sú s nimi geneticky príbuzné.
Už teraz živočíchom v pohraničí komplikujú život vplyvy ľudskej civilizácie, ako sú hluk, osvetlenie a intenzívna doprava. Postavenie múru by ich situáciu ešte zhoršilo, keďže takáto bariéra by zahradila aj rieky a potoky. "Vodné toky prechádzajúce cez hranicu spájajú ekosystémy. Ak ich zablokujeme, dotkne sa to prírody v tej úplne najelementárnejšej rovine," tvrdí Avila-Villegas.
Donald Trump pritom nie je prvým americkým politikom, ktorý prišiel s nápadom oddeliť USA od Mexika múrom. Už v roku 2006 vtedajší prezident George W. Bush schválil výstavbu 1126-kilometrovej bariéry na južnej hranici USA, z ktorej sa podarilo postaviť takmer 1100 kilometrov. Ide o kombináciu šesť metrov vysokých plotov vyrobených z oceľových tyčí a nižších mobilných bariér, pripomínajúcich protitankové zátarasy.
Vedci majú zatiaľ k dispozícií len málo spoľahlivých údajov o tom, aký vplyv má tento "Bushov" plot na lokálne populácie živočíchov. Podľa niektorých štúdií plot zredukoval migráciu a zvýšil stres zvierat, ale na presuny ľudí mal len minimálny vplyv. Pohraničníci napríklad fotografovali pumy americké, ktoré behali pozdĺž oplotenia a neúspešne sa ho pokúšali prekonať. Snahy vedcov o výskumnú činnosť v oblasti komplikuje nielen nedostatok financií, ale aj prísny bezpečnostný režim platný v pohraničí. "Hranica už nie je prívetivým miestom. Bál by som sa tam poslať svojho študenta," tvrdí profesor Epps.
Vlastné skúsenosti v tomto smere má aj Sergio Avila-Villegas. Už pred desiatimi rokmi sa pokúšal robiť terénny výskum v okolí "Bushovej" bariéry; musel ho však ukončiť s ohľadom na vlastnú bezpečnosť. Južná hranica USA je podľa jeho slov "vojnovou zónou", v ktorej operujú nielen príslušníci riadnych amerických bezpečnostných síl a imigrační agenti, ale aj dobrovoľné občianske hliadky, ktoré bránia hranicu so zbraňou v ruke.
"Vždy keď sa ja - muž a Hispánec s tmavou pokožkou a dlhými vlasmi - vyberiem do terénu, upútam pozornosť členov hliadok, vrtuľníkov a štvorkoliek. Prídu skontrolovať, čo tam robím," približuje Avila-Villegas, ktorý sa kvôli hroziacemu rozšíreniu bariéry rozhodol nedávno - po rokoch života v USA - požiadať o americké občianstvo. Preto, aby mohol v prezidentských voľbách 8. novembra hlasovať proti Donaldovi Trumpovi a jeho múru, píše časopis Nature.
