NEW YORK - Najvyšší americkí predstavitelia sa pred vlaňajším útokom na dom, kde sa skrýval obávaný terorista Usáma bin Ládin, nemohli dohodnúť, či nasadia malú alebo veľkú bombu alebo vyšlú do Pakistanu komando. Uvádza to kniha amerického experta na terorizmus Petera Bergena, podľa ktorej bin Ládin žil v dome v pakistanskom Abbottabade pred svojou smrťou šesť rokov a so svetom sa rozlúčil slovami "Nerozsvecuj svetlo".
Kniha Manhunt. The Ten-Year Search for Bin Laden From 9/11 to Abbottabad (Prenasledovanie. Desať rokov pátrania po bin Ládinovi od 11. septembra do Abbottabad) vyjde v utorok, presne rok po tom, čo ho špeciálne americké komando zastrelilo. Úryvky z knihy zverejnil americký týždenník Time.
Kniha podrobne líči roky neúspešného hľadania, kedy Ústredná spravodajská služba CIA nemala prakticky potuchy, kde by mohol bin Ládin byť. Popisuje tiež šesť rokov, ktoré strávil v dome v abbottabadskej štvrti Bilal Town.
Bergen navštívil dom pred tým, ako ho pakistanské úrady nechali strhnúť. Bin Ládinov život v Abbottabade opísal ako "pohodlné, hoci obmedzujúce ústranie", ktoré mu umožnilo "venovať sa koníčkom ako čítanie a sledovanie správ" a v ktorom ho obklopovali tri jeho manželky a mnoho jeho detí. "Pre najhľadanejšieho utečenca sveta to nebol zlý život," napísal Bergen.
Na treťom poschodí domu žil so svojou najmladšou ženou. Keď pred rokom počul na schodoch americké komando, tak jej podľa Bergena povedal posledné slová pred smrťou: "Nerozsvecuj svetlo."
Podľa knihy si tiež farbil vlasy a fúzy farbou Just for Men. Rovnako tak sa vraj v dome našli zásoby sirupu Avena, ktorý sa pripravuje z ovsa hluchého a je podľa knihy "prírodnou viagrou".
Rovnako ako iní autori pred ním Bergen tvrdí, že Američania prepásli možnosť bin Ládina chytiť začiatkom roku 2002 pred tým, než utiekol z jaskynného komplexu Tora Bora v Afganistane. Dôvodom zlyhania bolo podľa Bergena to, že vedenie armády a administratíva vtedajšieho prezidenta Georgea Busha neschválili požiadavku veliteľov a agentov CIA v Afganistane na ďalšie posily.
V roku 2005 jeden z analytikov CIA pripravil správu, ktorá sa nakoniec stala návodom k úspešnému prenasledovaniu. Analytik odporučil zamerať sa na štyri základné prvky - na bin Ládinovu rodinu, na komunikáciu s ďalšími šéfmi Al-Kajdy, jeho občasné kontakty s médiami a na sieť poslov. Nakoniec CIA k bin Ládinovi doviedol jeden z kuriérov, ktorý žil v jeho dome.
CIA potom zvažovala, ako potvrdiť, že bin Ládin v dome naozaj je. Jednou možnosťou bolo vhodenie páchnucej bomby do domu či pozorovateľské stanovisko neďaleko domu. To nakoniec bolo skutočne zriadené, ale neprinieslo veľa informácií o obyvateľoch.
Asi šesť týždňov pred útokom bezpečnostný tím prezidenta Baracka Obamu zvažoval, akým spôsobom postupovať. Zvažovalo sa zvrhnutie malej experimentálnej bomby, prípadne klasickej bomby, ktorá by dom zlikvidovala, aj pozvanie Pakistancov k spoločnej operácii. Nakoniec voľba padla na zásah komanda aj preto, že bomba by neumožnila dokázať, že bin Ládin bol skutočne zabitý.
Dva dni pred operáciou boli proti viceprezident Joseph Biden a vtedajší minister obrany Robert Gates, ktorí ju považovali za príliš riskantnú a tvrdili, že nie sú priame dôkazy o bin Ládinovej prítomnosti. Domnievali sa tiež, že by takáto akcia zničila vzťahy s Pakistanom.
