BERLÍN - Zatiaľ čo v Nemecku a Belgicku obetí záplav pribúda a beznádej narastá, objavujú sa otázky, ako mohlo k súčasnej katastrofe vôbec dôjsť, napísal server stanice BBC. Povodniam predchádzali v častiach západnej Európy rekordné zrážky, ktoré viedli k vyliatiu riek z brehov. Odborníci na vývoj podnebia pripúšťajú, že sa im nedarí predpovedať intenzitu extrémneho počasia, ako sú terajšie povodne v západnej Európe alebo júnové horúčavy na severozápade amerického kontinentu.
Oceňovaná hydrologička Hannah Clokeová, ktorá vytvorila Európsky systém varovania pred povodňami, program Európskej únie, ktorého cieľom je zavčasu varovať pred povodňovým nebezpečenstvom, tvrdí, že počas minulého víkendu úrady dostali varovanie.
Hrozivé záplavy v Nemecku: FOTO Obetí je viac ako 130, počet bude stúpať! So skazou bojujú aj ďalšie krajiny
Zaplavená diaľnica v Nemecku
Slabé miesta v systéme
Svoj program Clokeová založila po tragických povodniach v Európe v roku 2002 v snahe predísť podobným katastrofám. Terajšie záplavy podľa nej ale ukázali na slabé miesta systému. V niektorých oblastiach podľa Clokeovej program splnil svoj účel a varovania padli na úrodnú pôdu. Hydrologička však priznáva, že "na niektorých iných miestach sa nedostali varovanie k ľuďom, ktorí nevedeli, čo sa stane".
"V roku 2021 by sme nemali mať toľko úmrtí kvôli záplavám. Je to jednoducho neprijateľné a niečo je zle," zdôrazňuje hydrologička. V jednotlivých európskych krajinách sú mechanizmy, ktoré predpovedajú povodne a zverejňujú výstrahy, rôzne. V Nemecku sú tieto štruktúry podľa Clokeovej rozdrobené a zahŕňajú mnoho úradov v rôznych spolkových krajinách, takže reakcie na nebezpečenstvo sa môžu líšiť.
Vydali niekoľko varovaní
Hovorca nemeckého meteorologického ústavu Deutscher Wetterdienst uviedol, že služba vydala niekoľko varovaní pred extrémnymi zrážkami. Podľa neho je potom už na jednotlivých úradoch, aby zhodnotili povodňové nebezpečenstvo a prípadne prikročili k evakuácii ľudí alebo k iným opatreniam.
Ministerstvo životného prostredia spolkovej krajiny Porýnie-Falcko, ktorá je jednou z najpostihnutejších častí, uviedlo, že varovanie pred povodňami sú zverejňujú pre najväčšie rieky, ale že informácie týkajúce sa prítokov a menších riek nie sú tak podrobné, takže povodne nemôžu byť vždy odvrátené.
Počasie môže byť smrtiace
Klimatologička Friederike Ottová, zástupkyňa riaditeľa Inštitútu pre zmeny životného prostredia na Oxfordskej univerzite, vidí akútnu potrebu osvety týkajúcej sa záplav. "Podľa môjho názoru si ľudia dostatočne neuvedomujú, že počasie môže byť smrtiace," zdôrazňuje Ottová. "Skutočnosť, že sú zastavané veľké plochy pôdy, vedie k dramatickejším následkom, než ako by tomu bolo v prípade, keby sa voda mohla niekam vsiaknuť," uvádza klimatologička.
Musíme sa lepšie pripraviť
Spolkový minister vnútra Horst Seehofer uviedol, že Nemecko sa do budúcna musí "oveľa lepšie pripraviť". Súčasná situácia je podľa neho dôsledkom zmien klímy. K vzniku záplav prispieva mnoho faktorov, otepľujúce sa atmosféra v dôsledku klimatických zmien znamená, že extrémne zrážky sú pravdepodobnejšie.
Hayley Fowlerová, ktorá vyučuje dopady klimatických zmien na Univerzite v Newcastli, vysvetľuje, že globálne otepľovanie vedie k spomaleniu jet streamu čiže prúdeniu vzduchu v atmosfére v smere zo západu na východ. Následkom toho sa búrky posúvajú pomalšie. V teplejšej atmosfére sa tiež udrží viac vlhkosti.
Extrémne zrážky budú silnieť
"Extrémne zrážky budú silnieť a tie najextrémnejšie budú častejšie," upozorňuje Fowlerová. Štáty podľa nej musia prebudovať svoju infraštruktúru, aby dokázali týmto udalostiam čeliť. Dodáva však, že dokonale sa pripraviť na podobné udalosti nie je možné. "Vždy sa môže objaviť niečo, čo prekoná naše protipovodňové systémy. Preto naozaj potrebujeme systémy núdzového riadenia a systémy výstrah," uvádza.
Michael Ahrend z nemeckého okresu Ahrweiler, kde v piatok popoludní po opadnutí vody ľudia pomocou lopát a metiel odstraňovali z domov a obchodov blato, agentúre Reuters povedal: "Myslel som si, že voda raz príde, ale niečo také som nečakal. Toto nie je vojna, to jednoducho udrela príroda. Mali by sme tomu konečne venovať pozornosť."
Extrémy už nevieme predpovedať
Odborníci na vývoj podnebia pripúšťajú, že sa im nedarí predpovedať intenzitu extrémneho počasia, ako sú terajšie povodne v západnej Európe alebo júnové horúčavy na severozápade amerického kontinentu. Obe udalosti si vyžiadali stovky životov. V posledných desaťročiach vedci napriek tomu varovali, že rýchlo sa otepľujúce klíma prinesie prudšie zrážky a ničivejšie vlny horúčav, napísal server BBC.
Potrebujeme superpočítač
Počítače, s ktorými vedci pracujú, nie sú dostatočne výkonné na to, aby presne predpovedali závažnosť extrémnych výkyvov počasia. Experti preto vyzývajú vlády, aby veľkoryso investovali do zdieľaného superpočítača, ktorý potrebné výpočty zvládne. "Mali by sme byť znepokojení, pretože modely Medzivládneho panelu pre zmeny klímy (IPCC) jednoducho nie sú dosť dobré," domnieva sa bývalá vedúca pracovníčka britskej národnej meteorologickej služby Julia Slingová. Podľa nej je potrebné pre výpočet počasia medzinárodné stredisko.
"Kým to nebudeme mať, budeme ďalej podceňovať intenzitu a frekvenciu extrémov a ich čím ďalej tým viac bezprecedentnú podstatu," dodala vedkyňa. Cena takéhoto superpočítača by sa podľa nej pohybovala v stovkách miliónov libier - v porovnaní s vyčíslením škôd budúcich katastrof ide však o zanedbateľnú čiastku.
Zmeny klímy sú naliehavým problémom
Slingová a ďalší vedci sa zhodujú, že zmeny klímy sú naliehavým problémom. Vyučujúci na Oxfordskej univerzite Tim Palmer si však nie je istý. "Je to nemožné určiť, ako naliehavé to je, pretože k odpovedi na takúto otázku nemáme dostatočné nástroje. Ak máme prísť s klimatickými modelmi, ktoré budú presne simulovať extrémne výkyvy klímy, ako boli horúčavy v Kanade, potrebujeme záväzok a víziu v rozsahu CERN," dodáva Palmer.
Jedným z cieľov týchto klimatických modelov je určiť, či Severná Amerika, alebo Nemecko môžu extrémy ako horúčavy a záplavy očakávať každých 20, desať alebo päť rokov - alebo dokonca každoročne. Taká miera presnosti teraz nie je možná.
Ničivé búrky z posledné dni nasledované záplavami v Európe zasiahli Nemecko, Belgicko, Holandsko či Luxembursko a Švajčiarsko. Najhoršia situácia je v Nemecku, kde celkový počet mŕtvych prekročil 130, tisíce ľudí sa stále nezvestní. Júnová rekordná vlna horúčav na severozápade USA a v Kanade si vyžiadala stovky životov. Obec Lytton severovýchodne od Vancouveru dokonca namerala kanadský rekord 49,6 stupňa.
