BRATISLAVA - Pri každej afére s dovozovým mäsom sa začne skloňovať slovné spojenie slovenské mäso, akoby to bolo zaklínadlo na všetky problémy. Produktový manažér z portálu masodomov.sk Boris Halaj sa preto snažil odpovedať na otázky, či je tomu naozaj tak a v čom je iné.
Boris Halaj z obchodu masodomov.sk nám vysvetlil, že nie každý varí, nie každý obľubuje mäso a už vôbec nie každý sa v mäse aj vyzná. Preto by sa laikovi mohlo zdať, že je mäso ako mäso.
Podľa odborníka ide o premenenú svalovinu zvierat, ktorá je tvorená a ovplyvňovaná celou škálou procesov a faktorov. „S určitou nadsázkou by sa dalo tvrdiť, že neexistujú dve rovnaké mäsá,“ dodal.
Ktoré mäso je slovenské?
V zásade by malo platiť, že domácim mäsom možno nazvať iba to, ktoré pochádza zo zvieraťa narodeného, vychovaného, zabitého a spracovaného na Slovensku. V praxi sa ale často stáva, že farmári nakupujú malé prasiatka v okolitých štátoch. Následne ich chovajú u nás alebo, naopak, si nechávajú porážať dobytok za hranicami pre výhodnejšie ceny, a ten sa späť vracia už vo forme mäsa.
„Taktiež je otázne, či môžeme považovať za slovenské mäso z ošípaných pochádzajúcich z dánskych veľkovýkrmní. Prasiatka sa síce chovajú na Slovensku, ale často sa narodili v Nemecku alebo Dánsku a odporazené sú v Rakúsku, Maďarsku alebo v domovskom Dánsku,“ tvrdí Halaj. Inými slovami, v dnešnom svete otvorených hraníc s voľným pohybom tovaru a služieb je pomerne ťažké nájsť mäso s čisto slovenským "rodokmeňom".
Faktory, ktoré robia slovenské mäso lepším než je to dovezené
Nemožno však tvrdiť, že zvieratá dýchajúce podtatranský vzduch a pijúce pramenitú slovenskú vodu sú lepšie ako tie z druhej strany Tatier. Naše mäso sa od toho dovozového líši tým, že zvieratá nie sú vystavené predporážkovému stresu, čo je jeden z najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúcich kvalitu mäsa.
Pri vysoko intenzívnych chovoch, ktoré poznáme zo zahraničia, je aj oveľa väčší výskyt tzv. porúch mäsa. „Slovenské prasiatko prežilo svoj život v maštali spolu s ďalšími 200, alebo 400 kamarátmi, jeho dánsky kolega sa delil o maštaľ s 3000 druhmi,“ vysvetlil produktový manažér portálu.
Ako ďalší faktor uviedol, že nižšia koncentrácia zvierat má oproti intenzívnej výrobe menší dopad na životné prostredie. „Obrovská koncentrácia zvierat spôsobuje závažné problémy produkciou amoniaku a iných plynov, ako aj tuhého odpadu – výkalov,“ doplnil Halaj.
Pri výrobe slovenského mäsa bolo použitých priemerne 40 mg antibiotických látok na kilogram vyprodukovaného mäsa, zatiaľ čo v Nemecku na to spotrebovali viac ako 200 mg.
Vo veľkých fabrikách, ktoré spracovávajú desiatky až stovky ton mäsa denne je veľa úkonov automatizovaných, mäso sa opracúva na linkách v rýchlom tempe, pričom často iba veľmi povrchne a s rôznymi nedokonalosťami. „Na Slovensku takéto veľkokapacitné fabriky nemáme, a tak sa mäso spracúva vo vyššej kvalite,“ pripomenul odborník.
Zdôraznil, že ak sa mäso spracuje a predá v rámci našej krajiny, celý proces sa udeje v priebehu niekoľkých hodín, a preto ho nie je potrebné zabaliť a umelo mu predĺžiť záruku.
Čítajte aj: FOTO Peter si užíval romantiku na Dunaji, keď zaburácala streľba, stal sa svedkom masakra
Ako sú na tom mäsá našich susedov?
Halaj vysvetľuje, že to, čo je pre Slováka slovenské mäso, je pre Čecha české mäso, a to platí aj pre Maďarov a dokonca aj Poliakov. Ak by sme hľadali čisto z gastronomického hľadiska to najlepšie mäso, museli by sme sa poobzerať skôr smerom na východ od našich hraníc. „Hoci to vyznie paradoxne, v menej rozvinutých krajinách by sme našli naozaj kvalitné a chutné mäso. Problematická by mohla byť hygiena spracovania, ale chuť a vlastnosti mäsa by prekvapili aj zdatných gurmánov.“
Kauzy a škandály podobné tomu aktuálnemu s poľským hovädzím mäsom by nám podľa odborníka mohli pomôcť obnoviť našu chovateľskú tradíciu. Údaje o našej aktuálnej sebestačnosti v produkcii mäsa sú nepresné. Väčšina odhadov sa pohybuje okolo hodnôt 20 až 40 percent.
