BRATISLAVA - Zdravotníctvo na Slovensku má mnoho nedostatkov a príležitostí na vylepšenia. No to britské, sa zdá, ich má ešte ďaleko viac. Skúsenosti našich čitateľov hovoria za všetko. Hororové príbehy spoza britských nemocníc by ste skôr čakali v rozvojovej krajine a nie v jednom z najvyspelejších štátov sveta.
Minulý týždeň sme priniesli informáciu o tom, že britský zdravotný systém, ktorý zastrešuje národná poisťovňa NHS, ostro skritizovala výročná správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Podľa nej je úroveň tamojšej zdravotnej starostlivosti veľmi nízka, a to najmä kvôli chýbajúcemu kvalifikovanému personálu a zdravotníckemu zariadeniu, ale aj kvôli prevencii voči civilizačným chorobám, ako je napríklad obezita.
V tejto súvislosti sme preto vyzvali tých, ktorí majú skúsenosti s britským zdravotníctvom, aby nám o nich napísali. Drvivá väčšina príspevkov mala negatívny charakter a potvrdila výsledky výskumu OECD. A tu sú už vaše zážitky.
Vypadlo to zo mňa v čakárni
"Váš článok môžem len potvrdiť. Bola som v 14. týždni, keď som išla prvýkrát do nemocnice Queens Hospital s veľkou bolesťou v podbrušku. Na príjme ma skontrolovali, vraj bolo všetko v poriadku. Poslali ma na gynekologické oddelenie, kde mi zmerali tlak a tep a zase ma poslali do čakárne, hoci som apelovala, že tá bolesť je rovnako silná ako pri pôrode, a že sa mi to ako matke štyroch detí nezdá. Po dva a pol hodine som sa zdvihla, že zájdem na toaletu a od tej doby si na nič nepamätám. Začala som krvácať, vypadlo to zo mňa priamo pred všetkými tými ľuďmi. Niekto ma potom odviedol do ambulancie, tam ma položili na posteľ, donútili stiahnuť si nohavičky a potom som už len videla moje malé v miske. Ani ma ničím nezakryli, takže ma ľudia videli, ako tam ležím a videli aj moje špinavé veci. Dodnes neviem, prečo som potratila." (Michaela)
To, čo sa stalo, bol môj najhorší sen
"Žila som vo Veľkej Británii v Londýne sedem rokov. Keď je človek chorý (chrípka, angína a pod.), tak sa snaží dostať sa z toho sám, pretože z mojej skúsenosti tu na všetko predpisujú paracetamol. To som ale ešte nevedela, čo príde, keď som otehotnela s priateľom. V UK sa do tretieho mesiaca nejak zvlášť nestarajú, ako sa vyvíja plod, tak, ako sme zvyknutí na Slovensku. V treťom mesiaci som letela domov, aby som radostnú novinu oznámila rodine. Deň po príchode som dostala bolesti. Na pohotovosti mi povedali, že už tretí týždeň prenášam mŕtvy plod. O dva roky sme to skúsili opäť. A zas ten istý postup, britskí lekári sa mi príliš nevenovali. V desiatom týždni som začala mať problémy, na pohotovosti ma vôbec nevyšetrili, žiadny ultrazvuk, nič. Poslali ma domov s tým, aby som jedla veľa jogurtov a vyložila si nohy. Trochu som krvácala. Potom som dostala veľké bolesti, sanitka ma odviezla do nemocnice. Gynekologicka ma vyšetrila na "koze" až po niekoľkých hodinách. To, čo nasledovalo potom, bol môj najhorší sen. Bez toho, aby mi vysvetlila, čo bude robiť, a bez utlmenia bolesti, zo mňa vybrala mŕtvy plod. Zlaté Slovensko." (Andrea)
"Čakali by ste, že jedna z najvyspelejších krajín sveta bude mať zdravotníctvo na úrovni, ale naopak môžete akurát tak čakať, že vám na všetko predpíšu paracetamol. Ja v UK študujem tretí rok, ale doteraz si preventívne prehliadky hradím každý rok na Slovensku ako samoplatič. Nanešťastie môj priateľ musel v Británii vyhľadať lekársku pomoc, keď pred rokom a pol dostal obrovské bolesti brucha. Na pohotovosti sme čakali päť hodín. Podľa lekára bolo všetko v poriadku, domov nás poslal s troma balíkmi liekov. Na druhý deň sa jeho stav zhoršil, šéf ho musel odviezť do nemocnice. Lekári zistili, že mal zápal slepého čreva, a že je v kritickom stave a musia ho okamžite operovať. Operácia sa ale nekonala ešte ďalšie tri dni." (Veronika)
Lekárovi Britovi neverte
"Ako funguje britské NHS: Moja manželka bola tehotná a po troch mesiacoch jej urobili prvé vyšetrenie - zmerali jej výšku v podpätkoch. Keď si chcela vyzuť topánky, sestra povedala, že to je v poriadku, nech sa nevyzúva. To bolo všetko. Ja som mal akútny zápal ucha, ale nebol som vtedy zaregistrovaný u žiadneho lekára, tak som sa išiel zaregistrovať. Doktor ma poslal na recepciu, kde mi povedali, že si stretnutie musím dohodnúť telefonicky. Pozeral som na ňu ako bager na tvrdú hlinu. Pýtam sa, o koľkej mám zavolať, vraj o 13-tej (bolo o desať minút jedna). Vytiahol som mobil a recepčná na to, že musím ísť volať von, lebo v čakárni je zakázané telefonovať. Išiel som von, kde som sa asi na piaty pokus dovolal. Recepčná povedala, že ma môže objednať až o mesiac. Hovorím, že je to súrne, tak ma objednala ešte v ten deň. Sestrička mi len povedala recept na antibiotiká bez toho, aby ma lekár vôbec videl. Všetci doktori v okolí Londýna, čo som videl, sú Indi alebo Pakistanci. Jeden známy mi povedal, že ak je lekár Brit, tak mu nemám veriť."
"Mám zlé skúsenosti so zdravotníctvom v Británii. Môjmu vtedy štvorročnému pravnukovi vytrhali všetky zuby namiesto toho, aby ich opravili. Bez súhlasu matky. Dodnes mu narástol len jeden zúbok. Vnučka mu musí stravu mixovať."
Som tu z toho totálne zúfalá
"Keď som bola na Slovensku, stále som nadávala na naše zdravotníctvo. V Anglicku som síce len rok, ale mám tu toho už po krk. Som zaregistrovaná v zdravotníckom centre, kde ma zakaždým objednajú k inému lekárovi. Raz tam dokonca lekár ani nebol a radila mi sestrička. Keď som prišla do UK, začala som brať antikoncepciu. Ani mi nezobrali krv, len mi strčili do ruky recept a skúšali. Trikrát som sa vrátila kvôli nepravidelnému, častému a silnému krvácaniu. Neposlali ma na žiadne testy, o nič sa nezaujímali. Jednoducho mi len predpísali iný druh piluliek. Tak som zašla na oddelenie Sexuálne zdravie a natikoncepcia. Hneď mi spravili testy na najznámejšiu infekciu v UK (po celý čas mám jedného partnera) a odobrali krv na pohlavné choroby. Zistili, že trpím chlamýdiami a predpísali mi lieky. Po mesiaci bolesti, krvácania, svrbenia, škrabania a výtokov konečne prišli na to, že bolo zbytočné meniť antikoncepciu, ale stačilo prehltnúť tri tabletky pred očami lekárky. To, že v príbalovom letáčiku bolo napísané, že sa tie tabletky majú brať s prestávkami aspoň dva dni, to už radšej nekomentujem. Krátko nato sa to opäť začalo. Musela som si sama pýtať výtery na rôzne testy. Na ultrazvuk som čakala dva týždne. Potom mi povedali, že moje výtery sa stratili a že musím prísť znova. Boli to obyčajné kvasinky. Mám len 21 rokov, ale som totálne zúfalá z celého tohto systému." (Júlia)
"Žijem vo Veľkej Británii už vyše jedenásť rokov a už ma tu nič neprekvapí. Chcela som objednať priateľa k lekárovi, lebo si pri futbale zranil chrbát a nemôže ani chodiť. Volala som na recepciu k jeho lekárovi, povedala som mu, aký má priateľ problém a on že, čo vlastne od neho chcem? To mu ja mám hovoriť, ako má postupovať? Povedala som, že možno potrebuje injekciu, lebo má veľké bolesti. Po mojom naliehaní mu nakoniec predpísal diazepan na uvoľnenie svalov a tým sa ma v podstate zbavil. Môjmu predošlému lekárovi som sa zas sťažovala na bolesti hrdla, ktoré mám sústavne zachrípnuté a už mi bohužiaľ ostalo. Povedal, že to mám z práce a tým to ukončil. Nikto iný v práci také problémy nemá. Človek tu má pocit, že ich otravujete.Na nejaké špeciálne vyšetrenia tu čakáte vyše polroka. Niekedy ale naďabíte aj na milého lekára, ktorý sa vám snaží pomôcť." (Borka).
