BRATISLAVA - Človek s veľkým srdcom, vzorný otec a manžel, celosvetovo uznávaný hokejista. Takto si slovenského reprezentačného kapitána Pavla Demitru pamätá celé Slovensko. Dôkazom toho sú aj mnohé príbehy, ktoré ste s ním zažili Vy, naši čitatelia.
Josef Odložil, Nemšová
S Palim sme sa stretli niekoľko ráz v Nemšovej, ale na to sa ozaj nedá zabudnúť. Keď som ho vtedy oslovil, on bol už hviezda, ja nič, obyčajný človek a dokázal sa so mnou porozprávať, ako keby sme spolu vyrastali. Žiadne hviezdne maniere. Bol to skrátka pán človek a teraz viem, že iba bol a o to viac to bolí. Pali zbohom, zostaneš v mojej mysli ako správny človek.
(foto: 24matulka02)
Tak ja som sa s Paľkom stretla a musím povedať, že to bol človek s obrovským srdcom, ale to asi každý z nás vie... Paľko, budeš nám chýbať :( :(
(foto: Jozica)
Kristína
Raz som sa s Paľom stretla na jednej charitatívnej akcii Športové hviezdy deťom. Už vtedy som si uvedomila, že to bol človek s obrovským srdcom. Celú dobu sa usmieval a bolo vidieť, že to robil s radosťou. Po priateľskom futbalovom zápase, keď hviezdy rozdávali autogramy, začalo pršať. Autogramiádu zrušili a mnoho detí zostalo smutných. Hviezdy odišli, no on tam ostal ďalej a dával podpisy. Toľkým deťom v ten deň vykúzlil úsmev na tvári, toľkým aj pomohol. Stretla som ho len raz v živote, no na deň s ním NIKDY NEZABUDNEM!
Nie som veľký fanúšik hokeja, no Paľo mi chýba. Pozerala som si jeho góly a uvedomila som si, že nikto sa z úspechu nevedel radovať krajšie ako Pali.
Po poslednom reprezentačnom zápase s Dánskom (foto: Martin Falb)
S Paľom Demitrom sa mi podarilo odfotiť 9. 5. 2011 po poslednom zápase slovenskej reprezentácie na MS 2011 v Bratislave s Dánskom. Čo bol aj posledný a rozlúčkový zápas P. Demitru za reprezentáciu Slovenska. Príjemná minúta v prítomnosti takého skvelého hokejistu.
Nikdy nezabudneme! (foto: Eliška Richnavská)
Dňa 27. 6. 2008 v Banskej Bystrici na akcii Hviezdy deťom sme sa stretli s úžasným človekom, ktorým nebol nikto iný ako Paľo Demitra. Aj táto fotka hovorí o tom, aký veľký človek bol, pretože nikdy neodmietol prosbu o spoločnú fotografiu. Na fotke Matúš František Čunderlík a Pavol Demitra.
Andrej
Mám jeden zážitok, keď sme boli na exhibičnom zápase hokejistov v Borčiciach. Môj priateľ zakričal na Paliho. „Paľo, takto tú olympiádu nevyhráme.“ A Pali v momente odpovedal. „Ty s tým pivom v ruke ju isto nevyhráš :-))"
Maťko, Danko a Daniel Magdolenovci (foto: Daniel Magdolen)
Prvýkrát sa Danko s Pavlom Demitrom stretol počas výluky na zápase v LM a nakoľko už mal všetko v autobuse zbalené, tak mu sľúbil na ďalšom stretnutí hokejku. Ubehol určitý čas, keď sme sa stretli na zápase v Trenčíne a bez toho, aby sme niečo hovorili, Palino na to nezabudol a sám doniesol Dankovi jeho hokejku s tým, že nášmu mladšiemu synovi povedal, že on dostane nabudúce. Na ďalšom našom stretnutí vo Zvolene znovu bez toho, aby sme niečo hovorili Palino dal hokejku mladšiemu synovi.
Posledný raz sme sa s Palinom stretli na charitatívnej akcii v Trenčíne ,,Hviezdy deťom”, kedy chlapcom po zápasoch venoval svoj dres. Napísali sme mu aj mail do Ruska k meninám. Odpísal nám a to si uložíme do počítača, ale aj do srdca.
Keď sme boli zapáliť na námestí v Žiari nad Hronom sviečku, syn Danko povedal: "Je mi to veľmi ľúto, nikdy na Teba nezabudnem. Viem, že mám iba 15 rokov, ale urobil si pre mňa veľmi veľa..."
Takýto bol Paľo Demitra človek s veľkým “Č“ a všetci sa máme od neho čo učiť. Úprimnú sústrasť celej Palinovej rodine.
Po cyklotúre vo Svinnej (foto: Libor Janáč)
Táto fotografia vznikla pri návrate z cyklotúry z Inovca vo Svinnej po prehratom semifinále so Slovanom v sezone 2004/05. Ale najskôr mi Palino podpísal vstupenku (ktorú opatrujem) zo zápasu z 31.3.2005. Veľká strata, stále tomu nemôžem uveriť...
Emílio
Mal som česť stretnúť sa s Paľom pracovne asi päťkrát. Bol to naozaj skvelý človek. Pri druhej kávičke sme si potykali, rozprával mi zážitky z hokeja, žil pre hokej. Môjmu synovi venoval dres s 38 a hokejku z pobytu v zámorí (myslím, že vtedy hral za Vancouver). Mal som zvláštny pocit, keď som sa jeho darovaných vecí včera dotýkal...
Nemal žiadny problém ma zavolať aj domov do vysnívaného domu. Bol to naozaj rovný chlap a som rád, že som ho mohol osobne spoznať.
Česť jeho pamiatke.
Vo Vysokých Tatrách v auguste 2011 (foto: Miro Kominak)
Fotografia mojej dcéry s Paľom Demitrom vo Vysokých Tatrách.
V Moravanoch nad Váhom (foto: Karol Madro)
Odfotil som sa s Paľom Demitrom, keď sa hral v Moravanoch nad Váhom zápas Športoví komentátori vs. Hokejisti. Pavol Demitra nehral, prišiel sa len pozrieť.
Jana Blahová, Vysoké Tatry
Paľa Demitru som stretla deň pred vyhlásením ankety Zlatý puk. Nastupoval do električky v Tatranskej Polianke aj s rodinou, keď som ho v dave ľudí, ktorí chceli nastúpiť, spoznala. Privítala som ho a povedala, že pre Polianku je to veľká česť, kto v nej dnes bol. Na druhý deň pri odchode z práce domov na stanici v Starom Smokovci pýtali malé deti pero. Vedela som, prečo. Išla som za roh a on ma hneď oslovil: „Dobrý deň, poznáme sa zo včera z Polianky.“
Aj pani manželka sa prihovorila, že už idú domov a sú zvyknutí na ruch okolo seba. Deti sa po vyfotení a podpisovaní postavili okolo neho a na plné hrdlá zakričali „ĎAKUJEME“. Po tom, čo som v Polianke vystúpila z električky, mi práve Pavol Demitra zakýval.
Už týždeň kývame my jemu - smerom hore.
