LIBOR BOUČEK získal odpovede na všetky otázky o ich kríze s Mariannou. Od Honzíka.
Ako sa máte?
Výborne!
Takto pred rokom sa vám pomaly
končilo manželstvo. Všetko je
zabudnuté?
Myslím, že áno. Nedávno som sa
navyše dozvedel mnoho vecí z toho
obdobia. Čím som si to definitívne
uzatvoril. Idem ďalej.
Aké veci?
To je jedno. Získal som skrátka odpovede
na čo najviac otáznikov.
Zrejme od Jana Novotného,
s ktorým ste sa stali podľa našich
zdrojov priateľmi.
Priateľ je veľmi silné slovo, tých
máte troch za celý život. Sme
kamaráti, či skôr známi. Tak by
som to bral.
Ako sa to udialo?
Pred rokom sme sa dohovárali,
že pôjdeme spolu na drink. Na
ten však už šla zrejme len moja
žena, pretože ja som ho nestihol
(smiech). S Honzom sme sa nakoniec
nedávno stretli a pozhovárali.
No nebratríčkovali sme
sa, zatiaľ. Hoci ktovie, čo bude.
Nie je to nejaké masochistické?
Keď sa stretáva exmanžel s exmilencom
jednej ženy?
Mňa ten človek zaujímal aj po
profesionálnej stránke. Videl
som nemeckú a dve série americkej
verzie Nevesty pre milionára,
a on bol jednoznačne najlepší.
Len akoby sa tá šou nebývalo
pretiahla.
(Smeje sa.) No iste. Moja bývalá
manželka do toho vstúpila až
po súťaži, a vyhrala. Akurát som
mal vedieť skôr, že súťaž ešte na
Slovensku beží. Že ju pán Mika
ešte neuzatvoril.
Nie je ešte z vašej strany odpustené?
Tak odpustené nie, to asi nejde.
Ale uzatvorené určite. Ani
k Honzovi neprechovávam zášť,
nenávisť, to vôbec nie.
Predpokladám, že vám chcel na
stretnutí všetko vysvetliť.
Je logické, že ten, čo má pocit
viny, ponúka svoj pohľad na vec.
A druhý, ktorý má byť v úlohe
ublíženého, ho vypočuje.
Ak mám dodržiavať princíp
džentlmenstva, tak sa o tom baviť
nebudem. Ale mňa zaujímali
aj Honzove podnikateľské aktivity.
Tie, ktoré ľudia na Slovensku
spochybňovali. A zistil som, že
je veľmi úspešný, najmä v Ázii.
No nie je to tak, že by sme si teraz
vyvolávali.
A čo Marianna? Už ste si veci
vyrozprávali?
Nie, nemala záujem. To, že neprišla
na rozvod, hovorí za všetko.
Skrátka sa odstrihla a bolo.
Jej rodina pripúšťala, že vám to
nemusí vyjsť. Aspoň to dnes tvrdia,
viete?
Neviem. S nimi som sa tiež nejako
nerozprával.
Jediné, čo o tom
viem, je, prečo som
do vzťahu šiel ja.
Dokážete teraz posúdiť
hlavný dôvod
jeho krachu? Prečo
vôbec došlo k nevere?
Už sa k tomu nevraciam,
takže o tom
nepremýšľam.
Je pre vás novinka, že to Marianne
s Novotným nevydržalo, že sa
rozišli?
Nie.
Keď ste sa to dozvedeli, necítili
ste podvedome zadosťučinenie?
Akože – tak tu to máš?! To vôbec
nie. Keby som mal nad tým
všetkým uvažovať, nemohol by
som zaspávať po boku novej
slečny. A jej otec by mi prestrelil
koleno.
Ako dlho ste spolu?
Pol roka.
Nedávate si teraz viac pozor? Na
čas, ktorý jej venujete, na okolie,
v ktorom žije?
Vždy sa snažím byť vo vzťahu stopercentný,
a myslím si, že som
vždy aj bol. Alebo sa teda snažil.
Máte však toho veľa. Okrem
dennej šou v rádiu moderujete
českých VyVolených i slovenskú
Vyvolenú.
Dá sa to zvládnuť, tie šou sú
práca na tri mesiace. Ľudia taký
čas vo výhľade rokov, ktoré chcú
prežiť spolu, zvládnu. Janička
má právnu prax v Prahe, no na
finále u vás chodí so mnou.
Je tiež Slovenka?
Nie (rozhodne)! Ale nemyslite,
mne sa u vás stále páči. Máte
úžasné veci, ktoré my nemáme.
A to?
Ste oveľa emocionálnejší. Keď sa
u vás rozohrá SuperStar, ľudia to
naozaj prežívajú. A keď sa niekto
zamiluje, tak do toho dáva všetko.
Nemáte to čo my, takú tú ‚vychcanosť,
vyčúranosť‘. My sme
oveľa racionálnejší, chladnejší.
Že to hovoríte práve vy.
No. Tak som asi Slovák! A Marianna
má český syndróm. Možno
sme prehodení ako tie vymenené
deti v Třebíči. (Smeje sa.)
Dajte radšej nejaké naše negatíva.
Sú aj u vás. Niekedy mám napríklad
pocit, že ľudia v Bratislave
stavajú na okázalosti. Veci tam
veľmi veľa znamenajú.
Keď má niekto
mercedes, tak sa
niekam zaradil. Ľudia
si príliš potrpia
na značky. A boja
sa, že ak ich nemajú,
sú menejcenní.
Však aj vy máte superimidžový
telefón
značky Apple za
400 dolárov.
Ale nikoho to nezaujíma.
Mňa áno.
Pretože ste zo Slovenska! (Smiech.)
Tak budem pokračovať – aké máte
auto?
Teraz ho mením. Mám passat,
ktorý si zaslúži pomník, za rok
a tri mesiace má najazdených
110-tisíc kilometrov.
To je viac, než má najazdené
pražský taxikár.
A rozhodol som sa pre
Volvo XC90, je to bezpečné
auto. I keď to
nie je ani mercedes,
ani BMW. Takže asi
sklamem niektoré
bratislavské
skupiny.
Aspoň už
budete mať
od Sloveniek
pokoj, už si
u nás žiadnu
nenájdete.
A možno hej.
Napríklad
tým telefónom.
Plus
mám v Prahe
byt. A Olešová
niekoho má?
Akoby ste sa
v tej vašej životnej
epizóde vyžívali.
Ste navyše ústrednou
postavou
projektu Nevera po
slovensky!
To si myslím, že bude
dobré. Fakt sa nám prihlásili
ľudia a nakrútili
sme s nimi super veci.
Princíp je ako Cheaters?
Áno. Keď má niekto
pocit, že ho partner
podvádza, dá
ho nami sledovať.
Už máme nejaké
predtáčky, budeme
robiť štúdiá.
A ľudia sa hlásia
ďalej.
Dovolia aj namontovať
partnerovi
kameru do bytu?
Urobili by ste to vy?
Ja asi nie. Ale keď
sa nevera preukáže,
majú tí, čo sa
na to dali, pocit
víťazstva.
No je to brutálne,
fakt.
Som zvedavý,
čo na
to ľudia
povedia.
Je to za hranicou únosnosti?
To zase nie. Potom tie situácie
rozoberáme v štúdiu. Ustriehnem
tú rovinu.
A čo projekt Vyvolená? Nie ste
sklamaný? Bača je nepresvedčivý,
dámy nezaujímavé, vytŕčate iba vy.
Sú tam niektoré veci, čo ma sklamali.
Nepoviem čo. Ale myslím,
že ja som to neskazil, že som prácu
odviedol. Nezastieram, že som
hrdý, keď sa niekomu moja práca
páči. A vo vysielacom čase, ktorý
má, robí Vyvolená dobré čísla.
Nelezie vám už na nervy spovedanie
účastníkov kontajnerových šou?
Ktorí zväčša nemajú čo ponúknuť?
Nebojte sa, už sme na konci. Už
tam boli podľa mňa všetci, čo
chceli (smiech).
Po skončení takých šou však zaplavujú
médiá vyhlásenia súťažiacich,
že sa chcú stať moderátormi,
hercami. Čo by ste im odkázali?
Že je pekné, že majú sen. Lenže
to znamená učiť sa, a od piky.
Hovorievam im, tak choďte do
malého regionálneho rádia,
naučte sa princípy toho remesla, ono to možno príde.
Lenže oni reagujú – no, to nie.
Chcú robiť nočnú šou, čo robím
ja. Tak to je potom ťažké.
Čo má schopný moderátor mať?
Všeobecný prehľad. Vedieť meno
ministra obrany, ako hrala
včera Barcelona, čo namaľoval
Rembrandt. A mal by byť remeselne
zdatný – správne artikulovať,
ovládať reč tela. Plus vyzerať
lepšie než ja, v televízii majú byť
pekní ľudia.
Teraz vám mám lichotiť?
(Smeje sa.) Nie. Ale iní novinári
sa toho chytia.
Vy ste začali moderovať prácou
pre Copperfielda?Oveľa skôr. Pre koleno som musel
skončiť s hokejom a rodičia
mi navrhli chodiť na volejbal
alebo do dramatického súboru.
A keďže som zistil, že v ‚dramaťáku‘
sa budem menej potiť,
šiel som tam. Už od dvanástich
som mal v rádiu reportáže. Až
potom prišiel Copperfield.
Koľko ste mali rokov?
Sedemnásť. Viac než moderovanie
som mu však robil produkciu,
ktorú som aj následne vyštudoval.
Príprava takého vystúpenia
je neskutočná, v hľadisku
je 10-tisíc ľudí!
Prezradil vám aj nejaký trik?
Nie. Ale keď sa človek pohybuje
v zákulisí, kadečo vidí. No nie sú
to veľmi triky. Ja to doteraz nechápem,
a pritom sú veci, ktoré
som videl spredu aj zozadu možno
šesťstokrát.
Myslíte, že so znásilnením dievčaťa,
ktoré zapĺňa noviny, je to
pravda?
Skôr si myslím, že to dievča sa
chce zviditeľniť. Urobiť kariéru,
niečo zarobiť. David bol svojho
času jeden z najlepšie zarábajúcich
umelcov, peniaze má.
Pracovali ste pre Copperfielda
v čase, keď chodil s Claudiou
Schifferovou. Povedzte, nebol to
len reklamný ťah?
Nie, to bola láska. Oni spolu normálne
boli. Zažil som ich v trojici
na večeri. Claudia bola veľmi
príjemná, sympatická, nič extravagantné.
Páčil sa mi jej záujem
o to, ako sa David cíti, či nemá
veľa práce. Starala sa oňho.
Menej sympatické bolo, keď
otvárala pred voľbami 1998 diaľnicu
s Mečiarom.
No to si pamätám. Podľa mňa
ani nevedela, kam ide.
Ale po titulkách v celej Európe
sa to dozvedieť mohla. Aj vyraziť
človeka, ktorý jej to dohodol.
Možno ho aj vyrazila. Ale fakt to
bolo hrozné.
Vy by ste kampaň HZDS za päť
miliónov robili?
Nie!
A v Česku by ste koho odmietli?
Neonacistov a komunistov. Asi
aj ČSSD.
Pre akých veľkých klientov vlastne
robíte súkromné akcie?
Včera som napríklad moderoval
Ligu majstrov, hral tu Arsenal.
To že ma osloví UEFA, tá európska
centrála, ma baví. Je pekné,
že človek nefakturuje za moderovanie
Frantovi, ktorý má v Prahe
butik, ale robí pre UEFA.
Teraz sa všade písalo o Barošovi
a 271-kilometrovej rýchlosti, ktorou
šiel po diaľnici. Čo vy na to?
Svedčí to o tom, že je magor. Je
to čudný výstrelok. Je talentovaný
útočník, takého sme dávno
nemali, no už dlho premrháva
svoj talent. Sedí na lavičke,
miesto aby dával góly. Ak s tým
rýchle niečo neurobí, pôjde jeho
kariéra dole.
Po anglicky hovoríte ako po česky?
Nemám problém.
Každé prázdniny ste boli od šestnástich
v Amerike. U koho?
To bolo rôzne. V kempoch, u rodín.
Otec bol členom, časom aj
guvernérom Lions clubu, ktorý
robil s Amerikou výmenné pobyty.
Famózne to bolo tým, že
človek stratí ostych a je prinútený
hovoriť.
Rodičia sú zrejme bohatší než vy.
Určite. Sú najmä spokojní.
Kam sa teda chcete profesionálne
posunúť? Čítala som, že chcete
byť riaditeľom televízie.
(Smiech.) Je to inak. Ide o cestu,
na konci ktorej je pozícia riaditeľa
televízie. Kým sa tam však človek
dostane, musí získať vedomosti
zo všetkých úrovní. Právne mantinely,
účtovníctvo, marketing,
produkcia. A tá cesta môže trvať
25 rokov. Ale aspoň mám nejaký
cieľ. David mi v sedemnástich
povedal – daj si ten najvyšší. Že
sa chceš stať hoci prezidentom.
A spíš si, čo všetko musíš pre ten
sen vedieť a vykonať.
Takže v štyridsiatke sa vidíte kde?
Bolo by fajn mať formát ako Jan
Kraus. Alebo to vidím na manažérsku
pozíciu, čo som aj vyštudoval.
A možno si urobím ešte
jednu školu, to tiež chcem.
A v súkromí?
Dúfam, že budem mať v nejakom
malom baraku dve deti a jednu
manželku s poradovým číslom
dva. A že budem v pohode.