ROZHOVOR Kandidát na prezidenta Šefčovič: Som nezávislý s jasnou podporou Smeru

Maroš Šefčovič po novom roku oznámil, že sa nakoniec rozhodol kandidovať v tohtoročných prezidentských voľbách. Urobil tak po ponuke, ktorú dostal začiatkom januára od ministra financií Petra Kažimíra. Po rozhovoroch s rodinou nakoniec súhlasil. „Boli s tým spojené aj obavy, aj vzrušenie, ale nakoniec rodinné rozhodnutie znelo, že ideme do toho a chceme uspieť.“ Hlavnou prioritou Šefčovičovej kampane je byť prezidentom celospoločenského zmieru, venovať sa veľkým sociálnym i regionálnym rozdielom a pokračovať v tom, čomu sa venoval v Európskej komisii.

„Poslednou prioritou je to, že chcem byť jednoznačným garantom toho, že Slovensko bude naďalej hrať ligu majstrov.“ Ľudia budú podľa Šefčoviča chcieť od nového prezidenta výsledky veľmi rýchlo. Právomoci prezidenta sú podľa neho postačujúce a určite by sa nepúšťal do inštitucionálnej diskusie. V prípade svojho úspechu by chcel pravidelne zvolávať okrúhle stoly k najpálčivejším témam na Slovensku.

Dlhé roky pôsobíte na európskej pôde, pre mnohých Slovákov ste, dá sa povedať, menej známou tvárou. Považujete to za výhodu alebo práve naopak?

Je asi aj mojou chybou, že sa na Slovensku nehovorí dosť o tom, čo všetko sme pre Slovensko v Bruseli vybavili a ako to pomáha Slovákom. Naozaj sme mali obavy, či ľudia vedia, kto som a čo všetko som pre Slovensko urobil, a pýtal som sa na to ľudí. Musím povedať, že výsledok bol lepší, než som očakával a ľudia chápu, že som z tejto krajiny nikdy neodišiel. Vždy som pracoval pre Slovensko a máme tu trvalý pobyt s celou rodinou. 

Gro mojej agendy tvorilo vždy aj Slovensko, aj keď to boli európske témy, no rezonovali v nich veci, ako pomôcť Hornej Nitre a nájsť novú ekonomickú perspektívu pre tento banícky región, ako zabezpečiť, aby mal slovenský automobilový priemysel perspektívu aj do budúcnosti alebo presadzovanie slovenského postoja k migrácii. Samozrejme je cítiť, že som kampaň nerobil rok ako niektorí iní kandidáti, a preto som teraz veľa medzi ľuďmi a vysvetľujem im svoj program a svoje priority.

Je pravda, že ste sa hneď po oznámení kandidatúry ocitli v prieskumoch na prvom mieste. Vnímate niektorého z ostatných prezidentských kandidátov ako rivala?

Od začiatku som dostal jasnú podporu strany Smer-SD, lebo máme spoločný názor na vlaky aj obedy zadarmo alebo potrebu pomáhať seniorom. Myslím si, že rovnaký názor má aj časť Slovenska, ale určite by som neveril prieskumom. Rozhoduje sa vo voľbách a nie v prieskumoch a ja chcem všetkých veľmi pekne poprosiť, aby išli voliť, nech nového prezidenta vyberie čo najviac Slovákov. Čo sa týka mojich protikandidátov, tak mi občas chýba väčšia diskusia o tom, za čo sú a nie proti čomu sú. Keďže som asi jediný, kto sa snaží hovoriť o tom, kto chce ako pomôcť Slovensku a nie o tom, koho vymenujem alebo nevymenujem, tak mi celá kampaň pripadá veľmi osobná a málo prezidentská. Je to škoda. 

Vy sa prezentujete ako nadstranícky kandidát, no ste nominantom Smeru, ktorý vás podporil aj finančne. Dá sa to vôbec oddeliť? Veľa ľudí vás vníma práve v spojení so stranou Smer.

K mojej nominácii môžem povedať, že sme sa naozaj dohodli hneď na prvom stretnutí, že budem kandidovať ako nezávislý, nadstranícky kandidát s jasnou podporou strany Smer-SD. S tou má spájajú rovnaké názory na sociálne opatrenia a aj fakt, že štát by sa mal postarať o svojich občanov. Trikrát som musel prisahať pred Európskym súdnym dvorom, že budem svoj mandát vykonávať nezávisle podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a nikdy moju prácu nespochybnil nikto zo Slovenska ani zo zahraničia. Rovnako, ako som prisahal vtedy, budem aj v prípade úspechu prisahať na Ústavu SR. A pripadá mi úsmevné, ak ma z takého postoja obviňujú kandidáti ako pani Čaputová, pán Krajniak alebo pán Mistrík, ktorí majú jednoznačnú stranícku nálepku a ani sa len nesnažia tváriť, že budú prezidentmi všetkých Slovákov, ale od začiatku presadzujú stranícke témy.

Slovensko má za sebou jeden z najbúrlivejších rokov. V politickom aj vo verejnom živote. Ako by ste zhodnotili posledné mesiace?

Keď mi prvýkrát blikla správa na mobile, že zabili investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu, bol som zhrozený. Sú to dvaja mladí ľudia, ktorí sú vo veku mojich dvoch dcér. Preto som aj ja osobne zabezpečil, aby sa do vyšetrovania zapojili medzinárodné tímy a som veľmi rád, že vrahovia už dnes sedia za mrežami. Keď sa na to pozrieme s retrospektívou, najväčšou stratou sú životy dvoch mladých ľudí, na čo sa dnes akoby zabúdalo. Druhým dôsledkom ohavného činu je aj to, že máme veľmi polarizovanú spoločnosť.

V prvom rade je potrebné zabezpečiť, aby tí, ktorí dvoch mladých ľudí zavraždili, a tí, ktorí si vraždu objednali, boli spravodlivo potrestaní. Verím, že sa okolo vrahov aj objednávateľov sťahuje slučka. Musíme robiť všetko preto, aby vyšetrovanie, dokazovanie na súde a ten spravodlivý trest boli úspešné. Musíme vytvoriť podmienky pre políciu, prokuratúru aj súdy, aby nikto kvôli procesnej chybe nevykĺzol z vyšetrovania a aby boli naozaj všetci potrestaní. A keď sa tak stane, musíme sa znova začať spolu rozprávať a hľadať riešenia a nie problémy. Lebo aj táto vražda ľudí stále rozdeľuje. Ako prezident by som chcel k tomuto procesu prispieť. 

Spomínali ste polarizáciu spoločnosti. Ako by ste jej chceli v prípade vášho úspechu predísť, resp. zabrániť jej? Pán Kiska kritizoval postup bývalej vlády a mnohí kritizovali to, ako sa zachoval Robert Fico – vytiahnutie tzv. sorosovskej karty, milión na stole atď.

Bola to natoľko traumatizujúca situácia, že sa veľa vecí, ktoré by určite mnohí politici radi stiahli späť, povedalo v afekte. Ja by som využil svoju rokmi pestovanú diplomatickú trpezlivosť na to, aby sme so všetkými rokovali o riešeniach. Ja som každé tri mesiace posledné štyri roky musel sedieť s krajinami, ktoré sú prakticky vo vojnovom stave. Viete si predstaviť, že v takýchto rokovaniach je vybičovaná atmosféra, ale musíte byť trpezlivý, nesmú vám prasknúť nervy. Musíte si budovať osobný vzťah s týmito ľuďmi. Potom sa hľadajú riešenia. Sú potrebné trpezlivé rokovania, osobné stretnutia so všetkými lídrami, hľadanie riešení a predstupovanie pred mikrofóny až vtedy, keď máme čo konštruktívne povedať. Táto tzv. megafónová komunikácia, ktorá sa tu rozmohla za posledný rok, len vyostruje tento konflikt a naozaj to znemožňuje akúkoľvek diskusiu na nejakú tému, ktorá je pre Slovensko dôležitá. Ľudia na Slovensku momentálne potrebujú pokoj a väčšiu stabilitu a kultivovanosť v tom, ako sa prezentujú politické názory.

Takže by ste zrejme odporučili aj expremiérovi Ficovi, aby to riešil s chladnou hlavou.

Myslím si, že všetci to mali riešiť s chladnejšou hlavou, lebo emócie boli vybičované na maximálny stupeň. Dostali sme sa do takejto fázy a myslím si, že by sme naozaj mali tak trošku obrátiť list a povedať si, že ľudia tejto krajiny potrebujú pokoj a riešenia. Som presvedčený, že táto krajina má to najlepšie ešte len pred sebou, len na tom musíme začať pracovať kultivovaným spôsobom.

Jednou z ďalších tém, ktorá vyvolala vášne v spoločnosti, bola téma voľby kandidátov na Ústavných sudcov. Čo hovoríte na to, že sa poslanci nakoniec nedohodli a Ústavný súd ostal paralyzovaný?

Musím povedať, že som aj vzhľadom na svoje právnické vzdelanie s prekvapením pozoroval, ako sa aj kandidáti na prezidenta vyjadrujú s takou politickou vehemenciou k procedúre, ktorá má veľmi jasne stanovené procedurálne rámce. Týmto silným zasahovaním do politického procesu a politikárčením ohrozovali priebeh procesu a výsledok je teraz taký, ktorý nikoho neteší. Máme funkčný len jeden senát na ÚS a musíme tento problém čím skôr riešiť.

V tomto zlyhali všetci. Mne tam chýbal aktívny prezident. Viem, že je to idealistické, ale chcel by som, aby sme mali 18 kandidátov, ktorí budú mať vysokú podporu naprieč politickým spektrom. Rokovaniami sa to dá dosiahnuť. Podporu z koalície aj opozície a z nich nech si vyberie prezident. Potom by sme mohli povedať, že toto sú sudcovia, ktorí majú veľkú podporu v NR SR a ktorí zároveň majú podporu aj prezidenta SR.

Súhlasíte s tajnou voľbou? Predsa len za verejnú voľbu hlasovali aj niektorí poslanci SNS či Mosta-Híd, rovnako ústavnoprávny výbor odporučil verejnú voľbu. Teraz však už svoju rétoriku menia. 

Myslím si, že sa to dá dosiahnuť jedine tajnou voľbou. Bol to najväčší výdobytok po roku 1989. Môžem vám to povedať aj z osobnej skúsenosti. V Európskom parlamente sa každá jedna personálna voľba koná tajne. Má to dobrý dôvod. Keď sa dostanete do nejakého sporu, nikdy tam nebude môcť vzniknúť nejaká kritika, že „ty si na mňa taký tvrdý, lebo som volil proti tebe“.

Keď sa rozprávame o sudcoch, viete si predstaviť, že sa dostane do nejakého sporu jedna z politických strán, ktorú bude riešiť Ústavný súd a zhodou okolností to môže byť tá strana, ktorá za toho ústavného sudcu nezahlasovala? Musíme sa vrátiť k tajnej voľbe, začať veľmi intenzívne rokovať, mal by do toho aktívne vstúpiť prezident a s koalíciou a opozíciou navoliť kandidátov s čo najvyššou podporou a čím skôr ich vymenovať, lebo Ústavný súd potrebujeme. Ja verím, že sa tak stane do prezidentských volieb, inak by nám mohli vzniknúť rôzne komplikácie a verím, že si to už teraz všetci uvedomujú.

Ak všetko pôjde podľa plánu, mená nových ústavných sudcov by mali byť známe koncom marca alebo začiatkom apríla. Do akej miery je problém, že dovtedy bude súd nefunkčný?

Prakticky rovnaká situácia bola aj pred dvanástimi rokmi, kedy sa tiež nepodarilo zvoliť sudcov na prvýkrát a súd bol v rovnakej situácii ako dnes. Tak isto v lete Ústavný súd dva mesiace nezasadá. Myslím si, že Ústavný súd prijal dostatočné núdzové opatrenia, takže ten jeden senát bude funkčný. Samozrejme, že veci, o ktorých sa musí rozhodovať v plnom pléne, o tých sa rozhodovať nebude. Neviem naozaj, aký je tam momentálne súbor vecí, o ktorých sa tak musí rozhodnúť. Nepovažujem to za nejakú katastrofu, lebo hovoríme o pár týždňoch. Musíme však urobiť maximum, aby sme mali funkčný Ústavný súd pred prezidentskými voľbami, aby nevznikali žiadne pochybnosti a aby bol súd v plnej kondícii.

Vy ste prozápadne orientovaný, dlhodobo pôsobíte na európskej pôde. Začínajú sa však objavovať hlasy, že už v týchto eurovoľbách by mohli populisti ohroziť budúcnosť Európy. Obávate sa takejto možnosti?

Je to veľká výzva pre väčšinu členských krajín Európskej únie. Extrémistov nemáme len na Slovensku. Sú v Taliansku, v Rakúsku, v Nemecku, vo Francúzsku. Často ich zjednocuje len jedna myšlienka, a to oslabiť Európsku úniu. Musím povedať, že to prichádza v čase, keď si aj tradičné veľmoci uvedomili, že európska ekonomika je najväčšia na svete a že by bolo určite lepšie, keby Európa nebola až tak silným partnerom. Vidíme takú komplikáciu vo vzťahoch so Spojenými štátmi americkými, a to v permanentnom vyhrážaní sa clami na automobilky. Vidíme aj, akým spôsobom nám Rusko pripomína, že je vojenskou a jadrovou veľmocou. Máme výzvy, ktoré budú testovať Európu zvonku a populistické a extrémistické strany nás budú testovať zvnútra.

Musíme ľuďom vysvetliť, že byť aktívnym hráčom a hrať ligu majstrov v EÚ je v národnom záujme Slovenskej republiky. Dáva nám to oveľa väčšie ekonomické i politické možnosti, uplatnenie pre mladých ľudí. Tí, čo hovoria, že by to mohlo byť inak, tak spochybňujú naše členstvo v únii, tak ohrozujú pracovné miesta na Slovensku, spoločnú menu a ohrozujú úspory našich ľudí v bankách. Ľuďom to treba povedať jasne, pretože tak na to budú reagovať najlepšie.

V spojitosti s rastom extrémistických síl sa aj u nás dostávajú do popredia konšpiračné teórie i menej štandardné periodiká. Niektorí z našich politikov sa vyjadrujú výlučne pre konšpiračné weby. Do akej miery je to podľa vás problém?

Vidím, ako sa klasické médiá aj politici učia žiť v tejto novej situácii. Prestížna americká univerzita v prieskume veľmi podrobným výskumom dokázala, že falošná správa letí medzi ľuďmi sedemkrát rýchlejšie ako klasická správa. Má to väčší dosah na ľudí. Preskakuje to cez sociálne siete a ovplyvňuje to hlavne mladých ľudí, ktorí tam trávia veľmi veľa času, ale takisto aj starších ľudí, ktorí si už tak neoverujú tie správy z rôznych zdrojov.

Veľkú zodpovednosť majú médiá, aby robili poctivú žurnalistiku postavenú iba na jasných a overiteľných zdrojoch a jasne sa dištancovali od akýchkoľvek podozrení z nepravdivých správ. Aj politici musia prinášať férové a objektívne odpovede a pokiaľ naozaj sa nejaká takáto fake news dostáva do popredia, aby ju vysvetlili. Fenoménom posledného obdobia je, že nám sa ľudia vďaka týmto algoritmom na sociálnych sieťach dostávajú do názorových bublín. Prvýkrát sme to videli počas Trumpových volieb, potom sme to videli počas brexitu, na ktorý obyčajný Brit nakoniec doplatí a k tomu sa už dnes priznali aj politici, ktorí boli za odchod Británie z EÚ. 

Ako by ste sa s touto situáciou vyrovnali vy?

Ja si myslím, že mojou dlhoročnou snahou je udržiavať korektný vzťah s novinármi, ale aj s obyčajnými ľuďmi. Vždy som bol ochotný všetko vysvetľovať a rovnako by som postupoval aj ako prezident. Chcel by som mať otvorený úrad a pravidelne sa stretávať s ľuďmi. Osobná diskusia je oveľa lepšia ako tá cez sociálne siete. To je cesta, ako sa dajú veci meniť. 

Na Slovensku je mnoho politikov, ktorí sú naklonení ruskej rétorike. Čo si o tom myslíte?

Rusko je významná veľmoc a významný partner Slovenskej republiky. My sme v takom unikátnom prostredí, že môžeme veľmi pomôcť, ak sa vložíme do toho dialógu s Ruskou federáciou. Ja som to robil v oblasti energetiky a naozaj si myslím, že to, ako to prebiehalo, mi pomohlo vybudovať si tam osobnú dôveru. Aj v Rusku, aj na Ukrajine. Pán minister Lajčák nedávno navštívil v pozícii šéfa OBSE Rusko a rokoval tam so všetkými ľuďmi. Mnoho ďalších slovenských diplomatov nielen v menej Slovenska, ale aj v mene rôznych medzinárodných štruktúr prispieva k tomu, aby sa to napätie medzi tradičným západom, EÚ a Ruskom znižovalo. Je to v našom záujme. Najlepšou reakciou na všetky tieto napätia, ktoré za posledné obdobie vznikli, je rokovanie, dialóg a hľadanie riešenia, ktoré situáciu upokojí.

Keď ste spomenuli pána Lajčáka, rezort zahraničia, ktorému šéfuje, sa dostal do sporu s Ľubošom Blahom kvôli jeho vyjadreniam na sociálnych sieťach. Jeho ostrý prejav je často kritizovaný. Ako vnímate tento spor, nie je vám to ľúto?

Viete čo, ani nie. Veď žijeme v demokratickej spoločnosti. Pán Blaha bol veľmi konštruktívnym predsedom európskeho výboru počas nášho predsedníctva, ktoré sme mali v EÚ. Je naozaj výrečným človekom a je dosť prítomný aj na sociálnych sieťach. Korení vnútropolitickú aj zahraničnopolitickú diskusiu svojimi názormi, ale myslím si, že to patrí k tejto diskusii. Pre mňa je najdôležitejšie to, že nikto nespochybňuje zahraničnú politickú orientáciu Slovenska. Bol som osobne pri tom, keď traja najvyšší ústavní činitelia na Bratislavskom hrade podpísali veľmi významnú deklaráciu o smerovaní zahraničnej politiky. Pre mňa to je najdôležitejší dokument. Je to súčasť diskusie, ktorá prebieha v každej krajine.

Čo by ste ako prezidentský kandidát odkázali voličom?

Voličom by som odkázal a veľmi pekne ich poprosil, aby prišli voliť podľa svojho najlepšieho presvedčenia. Určite si myslím, že pre Slovensko je dôležité, aby si zvolilo dobrého prezidenta, ktorý bude mať proeurópske smerovanie a ktorý bude mať na pamäti sociálne rozdiely na Slovensku. Ľudia by si ho mali zvoliť čo najväčším počtom hlasov, lebo od priameho mandátu a od toho hlasu, ktorý prezident od ľudí dostane, sa odvíja aj to, s akou autoritou bude môcť vykonávať svoju funkciu. Čiže čím väčšia podpora prezidentovi, tým väčšia je jeho šanca na úspech a na to, že bude môcť v praxi realizovať to, čo im sľúbil počas predvolebnej kampane.