BANSKÁ BYSTRICA – Slovensko musí splatiť svoj historický dlh voči seniorom, konštatoval to v pondelok na tlačovej besede v Banskej Bystrici Maroš Šefčovič, ktorý kandiduje v blížiacich sa prezidentských voľbách s podporou Smeru-SD. Jeho program pre dôchodcov má názov Strieborný dlh a cieľom je dosiahnuť zlepšenie kvality života seniorov, v podobe napríklad zavedenia plnohodnotného 13. dôchodku, zníženia doplatkov za lieky, zavedenia seniorskej karty so všetkými dopravnými zľavami či v podobe väčších možností poskytovania kúpeľnej liečby.
"Krajine sa dnes ekonomicky darí. Musí sa preto vyrovnať so svojím záväzkom voči striebornej generácii seniorov, ktorá pred 30 rokmi zaplatila za zmeny v prospech demokracie a slobody. Tento dlh voči dôchodcom Slovensko dodnes nesplatilo," vyhlásil Šefčovič. Podľa neho je dôležité vytvoriť priestor na diskusiu za okrúhlym stolom o komplexnom zlepšení kvality života slovenských dôchodcov.
"Iba prezident s ľudskou tvárou a silným sociálnym cítením, presadzujúci spoločenský zmier, dokáže posadiť za jeden stôl politikov, odborníkov i samotných seniorov a pomenovať všetky oblasti, v ktorých sa striebornej generácii zatiaľ nevenuje dostatočná pozornosť," konštatoval prezidentský kandidát.
Ako pripomenul, rok 1989 priniesol ľuďom slobodu, demokraciu, možnosť cestovať, dal mladým obrovské perspektívy v rámci zjednotenej Európy. Časť súčasných seniorov však na tieto zmeny objektívne doplatila.
"Sú tu ľudia, ktorí roky vytvárali hodnoty, no zrazu sa rapídne znehodnotili ich celoživotné úspory. Prišli o miesta vo fabrikách, kde pracovali celé roky a nikto sa o nich nepostaral, nikto ich nerekvalifikoval. Neraz naleteli rôznym finančným podvodníkom, pretože nemali dostatok informácií a nevedeli sa zorientovať v rýchlo sa meniacej spoločnosti, kde v tom čase často víťazil ten, kto mal ostrejšie lakte a drsnejšiu kožu," zdôraznil Šefčovič.
Ilustroval to na konkrétnom príklade zo svojho života. "Krátko po revolúcii ostali obaja moji rodičia zrazu nezamestnaní. Otec aj mamička sa po zmene ekonomických vzťahov zrazu ocitli bez práce. S manželkou Helenkou sme vtedy akurát čakali našu prvorodenú dcéru, takže ani my sme nemali koruny nazvyš. Štyria dospelí ľudia z jednej rodiny sa zrazu ocitli v existenčných problémoch a dlho trvalo, kým sme začali žiť bez obáv z budúcnosti."
Podľa Šefčoviča je tu teda generácia, ktorá sa výrazne podieľala na tvorbe krajiny, no dnes rozhodne nestojí v strede jej záujmu. "Ak jej chceme vrátiť, čo sme dlžní, už nemôžeme ďalej čakať. Veľmi surovo, ale pravdivo povedané, títo ľudia nám postupne odchádzajú. A takýto spôsob riešenia problému – čakať, kým sám pominie – je nehodný krajiny, akou je Slovenská republika," dodal.
