BRATISLAVA - Do spektra kandidátov o pozíciu prezidenta Slovenskej republiky sa dostáva aj niekdajší minister spravodlivosti, bývalý podpredseda vlády, bývalý predseda Najvyššieho súdu SR a sudca Štefan Harabin. Prinášame vám jeho profil.
Rodiskom Štefana Harabina je obec pri Kežmarku menom Ľubica. Tam sa narodil 4. mája 1957. O právo prejavil záujem štúdiom na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Tam figuroval aj v rámci svojej praxe ako justičný čakateľ na krajskom súde od roku 1980. Po troch rokoch Štefana Harabina vymenovali za sudcu na Okresnom súde v Poprade, na ktorom pôsobil až do revolučného konca osemdesiatych rokov.
Prvé roky na najvyššom súde a Baki Sadiki
Obdobie po Nežnej revolúcii znamenalo v živote Harabina ďalší kariérny rast. Ocitol sa na ministerstve spravodlivosti ako vedúci trestného oddelenia. Kľúčový bol však rok 1993. V tomto období sa Harabin stáva súčasťou Najvyššieho súdu SR.
Kosovský súd rozhodol o vydaní Bakiho Sadikiho na Slovensko!
Zhruba v tom čase sa Harabin mal telefonicky kontaktovať s dnes už odsúdeným Albáncom Bakim Sadikim, ktorý bol neskôr zodpovedný a obvinený z pašovania troch kilogramov heroínu u vtedajšieho ministra vnútra Ľudovíta Hudeka. Na toto prepojenie ešte v roku 2008 upozornil v pléne národnej rady exminister spravodlivosti Daniel Lipšic. Ten dokonca vtedy aj odovzdal riaditeľovi Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Františkovi Blanárikovi prepis telefonického rozhovoru, ktorý sa mal odohrať v roku 1994. Autentickosť rozhovoru potvrdil aj generálny prokurátor Dobroslav Trnka a označil ho ako súčasť dohľadového spisu celého prípadu.
Práve Trnka zverením sa novinárom spôsobil, že prokuratúra má Harabinovi platiť odškodnenie za nesprávny úradný postup. V prípade sudcu Najvyššieho súdu vraj pochybila aj tým, že bývalý šéf prokurátorov Dobroslav Trnka potvrdil novinárom existenciu prepisu telefonátu medzi Harabinom a drogovým dílerom Bakim Sadikim. Toto odškodnenie predstavuje sumu 150.000 eur.
Počas vlády Vladimíra Mečiara sa Harabin stáva na najvyššom súde aj predsedom trestného kolégia a vo volebnom roku 1998 sa prvýkrát ujíma kormidla predsedu najvyššieho súdu. Pri tejto funkcii zotrváva až do roku 2003, kedy sa stáva predsedom trestného senátu.
Masívne prepúšťanie na poste ministra
Zásadným rokom v Harabinovom životopise je obdobie 2006 až 2009. V tomto čase pôsobil ako nominant Mečiarovho hnutia ĽS-HZDS na stoličke ministra spravodlivosti. Bolo to počas koaličného zoskupenia Mečiarovcov, Smeru a SNS na čele s vtedajším predsedom Jánom Slotom.
Z uvedeného obdobia je známa Harabinova snaha zrušiť Špecializovaný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. V októbri 2006 behom dvoch dní prišli o prácu siedmi predsedovia okresných a krajských súdov. Medzi inými aj Darina Kuchtová v Bratislave, Ľudovít Bradáč v Banskej Bystrici či Róbert Urban v Žiline.
Práve Urban viedol súdny spor voči tomuto rozhodnutiu, avšak najvyšší súd rozhodol, že jeho odvolanie bez udania dôvodu bolo v súlade so zákonom, no Ústavný súd rozhodol, že v tejto veci Najvyšší súd rozhodol svojvoľne. Harabinovo masívne prepúšťanie sudcov sa týkalo najmä tých súdov, ktoré najviac spolupracovali s predchádzajúcim vedením.
Druhýkrát na čele
Harabin sa na Najvyšší súd vrátil znovu ako líder v roku 2009, kedy sa po dohode s Vierou Petríkovou, ktorá ho do funkcie vymenovala, dostala do ministerskej stoličky práve Petríková. Tiež ako nominantka ĽS-HZDS. V pozícii šéfa Najvyššieho súdu pôsobil až do roku 2014. V súčasnosti naďalej pôsobí ako sudca najvyššieho súdu. Štefan Harabin je ženatý s manželkou Gabrielou. Má aj štyri deti.
Do boja o prezidentské kreslo vstupuje Štefan Harabin: Chcem prezidentské voľby vyhrať
Chce vyhrať
Kandidatúru na prezidenta ohlásil v 18. apríla 2018. Potrebné podpisy odovzdal 18. januára 2019 do Národnej rady SR. Tieto podpisy zbieral za pomoci iniciatívy "Harabin na hrad". Sudca najvyššieho súdu odovzdal 31 993 podpisov. "Odovzdali sme podpisy. Všetko prebehlo organizačne v poriadku a chcem prezidentské voľby vyhrať, kto totiž nechce vyhrať, nemôže ísť do takéhoto súboja," povedal Harabin.
Na tlačovej konferencii 28. januára zdôraznil. že za hlavné problémy považuje migráciu, nízke dôchodky a bývanie pre mladých. "Ak štát nezačne podporovať mladé rodiny nájomným bývaním, my si zarábame na veľký problém," zdvihol varovný prst Harabin. Zdôraznil tiež, že jeho prioritným záujmom je aj zariadiť, aby sa mladí, ktorí sa vysťahovali za prácou do zahraničia vrátili späť na Slovensko. Všetky tieto problémy chce z pozície prezidenta riešiť formou programového vyhlásenia vlády. "Tieto veci sa dajú do programového vyhlásenia vlády zakotviť. Ak sa tak nestane, takéto vyhlásenie neprijmem," uviedol.
