BRATISLAVA - Rozvíriť vody prezidentských kandidátov je pri mnohých zvučných menách veľmi obtiažne. Svoju filozofiu chce v prezidentských voľbách presadiť aj historik, politický a mediálny analytik, vysokoškolský učiteľ, publicista a občiansky aktivista Eduard Chmelár. Predstavujeme vám jeho profil.
Eduard Chmelár sa narodil 21. augusta 1971 v Modre. Jeho detstvo je späté s mestom Pezinok, kde aj vyrastal. Chodil tu na základnú školu i gymnázium a žil tu do roku 1996. Študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Cudzie mu neboli ani zahraničné štúdiá. V odbore interkultúrnych vzťahov sa vzdelal na zahraničnej University of Warwick v Spojenom kráľovstve.
Jeho meno sa spája aj s hnutím Verejnosť proti násiliu (VPN) v Pezinku, kde pôsobil ako jeho predstaviteľ práve počas roku 1989 behom nežnej revolúcie. Svoju novinársku prax uplatnil v týždenníku Slovo, ktorý založil. Za novinársku aktivitu bol aj mnohokrát ocenený.
Vodca kampaní
Do povedomia verejnosti sa dostal aj vďaka vedeniu celého radu občianskych kampaní, ako napríklad kampani za zrušenie základnej vojenskej služby z roku 2001. Bol aj pri najväčšej protivojnovej demonštrácii v dejinách Slovenska z 15. februára 2003, ktorej podstatou bol pochod proti vojne v Iraku. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo viac ako 2000 ľudí. V roku 2003 sa stal súčasťou petičného výboru za vypísanie referenda o vstupe do NATO ako predseda.
Akademické pôsobenie
Ako docent pôsobil v odbore slovenské dejiny. Vedúcu pozíciu zastával aj v Ústave politických vied Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Jeho pedagogická činnosť je známa aj z Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Senát Akadémie médií ho 22. novembra 2012 zvolil za prvého rektora tejto inštitúcie v rámci Vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave.
Míľnik v jeho živote predstavoval október roku 2008, kedy ako dovtedy jediný získal jednu z troch finálových nominácií na Cenu Európskeho parlamentu za žurnalistiku. O rok neskôr zas ako nezávislý kandidát chcel zamieriť do Európskeho parlamentu na listine Strany zelených.
Politické aktivity, kauza falošných preukazov
Chmelár sa v roku 2011 prezentoval ako jeden z členov a lídrov kandidátnej listiny hnutia 99 percent, kedy sa situácia na Slovensku sústreďovala okolo predčasných volieb, ktoré sa konali v roku 2012. Z kandidátky sa ale pre nezhody s vedúcimi predstaviteľmi hnutia napokon stiahol. Tu ale jeho politické pokusy nekončili.
Chmelárov SEN sa rozplynul: Falošné občianky pri zbieraní podpisov, dostal červenú!
Pokus registrovať hnutie SEN prišiel v roku 2015. Chmelár mal ambície toto hnutie presadiť v parlamentných voľbách v roku 2016. Žiadosť o registráciu hnutia bola ale nakoniec zamietnutá Ministerstvom vnútra kvôli nedostatočnému počtu platných podpisov, potrebných na registráciu tejto politickej strany. Ministerstvo následne oznámilo, že pri jednotlivých podpisoch boli uvedené aj falošné a aj skartované občianske preukazy. Vyskytli sa aj tzv. neexistujúci ľudia.
Prezidentský prieskum, Slovensko bez Kisku: Prekvapenie! Totálny prepad najsilnejších strán
Ohlásenie kandidatúry na prezidenta
Svoje rozhodnutie kandidovať za prezidenta ohlásil 23. apríla minulého roka aj na sociálnej sieti. "Možno sa vám bude zdať moje rozhodnutie odvážne, snáď až trúfalé – rovnako ako sa zdalo aj mne – ale ubezpečujem vás, že nie je výsledkom príliš vysokej mienky o mne samom, ale znepokojenia nad doterajším stavom a výkonom tohto úradu. Mám Slovensko rád, poznám ho v celej jeho rozmanitosti a rozumiem mu v celej jeho protirečivosti," napísal Chmelár na sociálnej sieti.
Chmelár odovzdal 28. januára hárky so 17.953 podpismi potrebnými na svoju prezidentskú kandidatúru. Chmelár vyhlásil, že chce byť prezidentom bežných ľudí. Slovenská spoločnosť je podľa neho rozdelená. "Vstupujem do tohto zápasu s presvedčením, že Slovensko viac ako predtým potrebuje človeka, ktorý ho zjednotí. Spoločnosť môže zjednotiť len veľká myšlienka, veľký plán. Slovensko trpí tým, že prestalo diskutovať o najzávažnejších otázkach, ktoré trápia nielen túto spoločnosť, ale aj Európu a svet," uviedol.
