BRATISLAVA - Prezidentské voľby sa pomaly, ale isto blížia, a s nimi prichádzajú aj prvé podrobné informácie o pozadiach financovania jednotlivých kampaní. Kým niektorí sú ochotní odhaliť akékoľvek transakcie, či už formou transparentných účtov, iní sa neodhodlali ani na prezentovanie svojich majetkových pozadí.
Na jeden z takýchto výskumov sa podujala organizácia Transparency International Slovensko (TIS), ktorá začala analyzovať majetkové pomery na kampaň všetkých pätnástich prezidentských kandidátov. Prieskum začal na samotných voličoch, ktorých sa pýtali otázky v rámci financovania kampane kandidátov. Ten ukázal, že viac ako polovica, a teda 61 percent voličov považuje za dôležité, kto a ako financuje kampaň daného kandidáta.
Na druhej strane zase 45 percent voličov nevie, odkiaľ berú kandidáti financie na svoje kampane.
Ochota ukázať dokumenty
V tejto rovine sa prieskum zároveň dostáva do transparentných vôd kandidátov. Z opýtaných kandidátov bolo doteraz ochotných ukázať svoje majetkové pozadie len šesť z pätnástich. medzi nimi sú Zuzana Čaputová, Eduard Chmelár, József Menyhárt, František Mikloško, Bohumila Tauchmannová a Ivan Zuzula. Z týchto šiestich sa však súhlasili prezentovať podrobne len traja. Ochotu ukázať kópie daňových priznaní či účtovné uzávierky mali len Čaputová, Menyhárt a Zuzula.
„Poznať majetkové pomery kandidátov je dôležité nielen pre neskoršiu kontrolu potenciálnych konfliktov záujmu budúceho prezidenta a jeho majetkových nárastov, ale aj pre uveriteľnosť financovania kampaní, do ktorých kandidáti nalievajú významné sumy vlastných peňazí,“ uviedol analytyk TIS Ľuboš Kostelanský. Robert Mistrík, Martin Dańo a Maroš Šefčovič Prisľúbili dodatočné vyplnenie majetkového priznania. Zvyšní kandidáti tieto žiadosti buď ignorovali, alebo odmietli.
Niektoré priznania politikov sú však podľa varovania analytikov ťažko čitateľné či nedostatočné. „Napríklad Béla Bugár už vložil do kampane 50.000 eur, čo podľa jeho strohého majetkového priznania na stránke NR SR zodpovedá celkovým dvojročným príjmom, pričom výšku úspor sa z priznania nedozvieme,“ poznamenal analytik TIS.
Voľby prezidenta SR sa konajú už 16. marca.
Výsledky volieb nájdete tu.
Obchádzanie limitu
Analytici pokračujú varovaním, že zákonný limit na výdavky kampane, ktorý dosahuje 500-tisíc eur sa dá obísť tretími stranami. Týchto tretích strán momentálne figuruje štrnásť. V prípade Mistríka to môže byť napríklad strana Spolu, Sloboda a Solidarita, či jeho manželka Zuzana Mistríková. Limit investície tretích strán je pritom stanovený na 100-tisíc eur. Teoreticky sa tak celková suma na kampaň môže vyšplhať až na 800-tisíc eur za kampaň.
Mistrík so Šefčovičom však vedú aj pri kategórii najmenej prehľadných účtov. "Z celkovo 435.225 eur, ktoré stála doteraz kampaň Mistríka, sa nedajú identifikovať takmer tri štvrtiny tejto sumy. Rovnako je to pri Šefčovičovi, kde z jeho doterajších výdavkov a výdavkov tretej strany - Smer-SD v celkovej výške 113.168 eur je nejasných 83.000 eur," uvádza organizácia TIS.
