SLIAČ - Nielen viac ako sto priamych obetí a niekoľko stoviek zranených priniesol vstup spojeneckých vojsk do Československa dňa 21. augusta 1968. Ďalšie tisícky ľudí boli na tele či duši poznamenané aj pôsobením armád na našom území v nasledujúcom období.
Takými boli aj bratia Kuvikovci zo Sliača. Vyučení mladí kamenári sa v máji 1969 vracali z práce v Banskej Bystrici domov na motorke, keď ich na hlavnej ceste zrazilo nákladné auto vychádzajúce z brány letiska, ktoré bolo už v tom čase pod kontrolou okupačných vojsk. Pavel utrpel ťažké zranenia, výsledkom ktorých bola ochrnutá ruka, Ján mal pomliaždené kosti na ruke, otras mozgu a početné odreniny.
"Nehodu hneď na mieste vyšetrovali slovenskí príslušníci verejnej bezpečnosti. Spísali zápisnicu, podľa ktorej nám vojak nedal prednosť, keďže sme išli po hlavnej ceste. Až po určitom čase začali za nami chodiť sovietski "komandiri" s tým, že keďže na vine je ich vojak, prípad budú riešiť oni. Neskôr nám ale prišiel od nich list, že podľa ich vyšetrovania sme boli na vine my. Keď sme potom prišli na oddelenie našej polície, povedali nám, že všetky zápisnice z nehody si zobrali Sovieti a oni nemajú ani kópie. To už bol rok 1970 a politická situácia sa začala rýchlo meniť. Aj všetci nami oslovení advokáti začali dávať od prípadu ruky preč a niektorí nám vyslovene povedali, že pokiaľ ide o ruských vojakov, nechcú s tým mať nič spoločné," hovorí Ján, ktorý mal v čase nehody iba 24 rokov.
Mrazivé činy okupačných vojakov: Vražda ženy s deťmi, rozdrvený tankom a otrasné zverstvá
Bratia neskôr napísali aj niekoľko listov, adresovaných vysokým predstaviteľom vlády, nikde ale neuspeli. Ani nie symbolického odškodnenia sa dočkali len krátko po novembri 1989, keď na základe vládneho výnosu odškodňovali obete podobných prípadov. "Priznali nám dohromady 1500 československých korún," spomína Ján.
Pavol umrel v roku 2007. Mal iba 66 rokov. Podľa Jána sa na jeho skoršom úmrtí bezpochyby podpísala nešťastná nehoda z roku 1969. Od svojich 28 rokov bol totiž na čiastočnom invalidnom dôchodku s priznaným dôchodkom 140 československých korún. Incident mu od základov zmenil jeho ďalší život.
