BRATISLAVA - Politici si dnes uctili 50. výročie okupácie Československa. Na pietnom akte nechýbal Andrej Danko, Béla Bugár i ďalší ministri. Medzi nimi však jednoznačne vynikala svojím outfitom ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Kým všetci sa odeli do tmavých farieb, Matečná svietila v bielo-ružových šatách s veľkým bielym klobúkom.
Bývalí politickí väzni, politici, veľvyslanci, vojaci a verejnosť si v utorok pri pamätnej tabuli pred Univerzitou Komenského v Bratislave uctili pamiatku obetí okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. „Stojíme na mieste, kde vyhasli tri ľudské životy a dnes si uctíme aj všetkých ostatných, ktorí zomreli ako obete okupácie,“ privítal hostí Peter Sandtner, predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS), ktorá podujatie každoročne organizuje.
Nebyť občanov, okupanti by to mali jednoduchšie
„Do väzníc prišli ďalší politickí väzni, prví práve za aktívnu účasť na 21. auguste. Množstvo ľudí tiež bolo väznených za protesty na prvé výročie okupácie v roku 1969,“ vysvetlil Sandtner dôvod, prečo je pre KPVS tento dátum taký dôležitý. „De facto sme boli obeťami okupácie všetci okrem hŕstky kolaborantov,“ doplnil ho poslanec parlamentu a bývalý politický väzeň Ján Budaj (OĽaNO).
Na spomienkovej akcii vystúpil aj generál Svetozár Naďovič, ktorý bol po roku 1989 náčelníkom správy pre odsun vojsk z Československa. V roku 1968 bol vojakom. Tí podľa rozkazov proti okupantom nemali zasahovať. Podľa Naďoviča v tom čase nahradili armádu práve masy občanov. „Nebyť občanov, okupanti by to mali jednoduchšie,“ povedal.
Odvážna obeta
Pietnej spomienky sa zúčastnili aj predseda NR SR Andrej Danko (SNS), podpredseda NR SR Béla Bugár (Most-Híd), minister obrany Peter Gajdoš (SNS), ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová (nom. SNS) a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (SNS), štátni tajomníci, koaliční aj opoziční poslanci NR SR, europoslanec Ivan Štefanec, predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba, viacerí veľvyslanci, zástupcovia veľvyslanectiev aj vojenskí hodnostári. Obete okupácie si prišiel uctiť aj minister zahraničných vecí Rumunska Teodor-Viorel Melescanu, ktorý je na dvojdňovej návšteve Slovenska.
Okrem politikov, veľvyslancov a vojakov prišli aj zástupcovia viacerých hnutí a iniciatív, vrátane iniciatívy Za Slušné Slovensko. „Odvážna obeta nevinných, ktorí sa nezľakli okupantov, je pre nás výzvou a motiváciou aj naďalej pokračovať v zápase o slušné Slovensko,“ vyhlásili pri tejto príležitosti.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky (ČSSR). Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy vtedajších korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie.
