BRUSEL - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali vo štvrtok nelegislatívne uznesenie o ochrane investigatívnych novinárov v Európe, ktoré je reakciou na vraždu slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Uznesenie podporilo 573 zo 647 hlasujúcich zákonodarcov poslancov, 27 bolo boli proti a 47 sa zdržalo. Uznesenie vychádza zo zistení osobitnej delegácie šiestich poslancov EP, ktorí zastupovali rôzne politické skupiny tejto inštitúcie a Slovensko navštívili v dňoch 8. a 9. marca v rámci svojej pracovnej cesty.
Pôvodný text, ktorý reagoval aj na debaty europoslancov o situácii na Slovensku počas marcového plenárneho zasadnutia, bol pozmenený o viacero nových návrhov, a to najmä zásluhou politickej skupiny európskych ľudovcov, čo sa stretlo s kritikou viacerých poslancov z frakcie socialistov a demokratov (S&D), ako aj zaradením štyroch pozmeňujúcich návrhov, o ktorých poslanci hlasovali separátne.
Rezolúciu iniciovala EPP
Rezolúciu o ochrane investigatívnych novinárov v Európe, ktorá sa zaoberá aj prípadom vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, navrhla najvplyvnejšia politická skupina v Európskom parlamente (EP) - Európska ľudová strana (EPP). Uviedla to maltská poslankyňa Roberta Metsolová, ktorá bude predsedať štvrtkovému hlasovaniu o tejto rezolúcii.
Metsolová, hovorkyňa skupiny EPP vo Výbore EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, počas stretnutia so slovenskými novinármi v Štrasburgu ocenila, že desaťtisíce Slovákov vyšli do ulíc, aby prejavili odhodlanie bojovať za slobodu prejavu, tlače a za bezpečné médiá. "Slováci sa zhromaždili, aby požadovali rešpektovanie vlády zákona a postavili sa proti korupcii. Preto si zaslúžia našu vďačnosť a úctu," uviedla.
Zároveň upozornila, že frakcia EPP trvá na skutočne nezávislom a dôkladnom vyšetrovaní vrážd na Slovensku a na Malte a vyzýva Úrad EÚ pre boj proti podvodom (OLAF), aby vyšetril aj podvodnú činnosť, ktorú Ján Kuciak odhalil pred svojou vraždou.
"K týmto hrozným vraždám došlo v priebehu niekoľkých mesiacov. Európa bola svedkom atentátu na novinárov, ktorí vyšetrujú korupciu a jej väzby na špinavé peniaze," zdôraznila. Dodala, že od vraždy maltskej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej uplynulo už šesť mesiacov a stále sa nepodarilo vypátrať vinníkov atentátu.
Hlasovanie o rezolúcii, ktorá mapuje situáciu na Slovensku prichádza po spustení projektu Daphne, v rámci ktorého niektoré z popredných svetových médií pokračujú v práci zabitej maltskej novinárky. "To je silné posolstvo pre tých, ktorí sa snažia odhaliť pravdu, a aj pre tých, ktorí ju chcú pochovať. Je to odkaz, že novinári ani po svojej smrti nemôžu byť umlčaní. Pravda vyjde najavo," odkázala Metsolová.
Podľa jej slov EP bude sledovať, ako zareagujú slovenské orgány a aké konkrétne opatrenia prijmú na základe odporúčaní marcovej kontrolnej misie. Za problematický označila spolitizovaný spôsob výberu prokurátorov a policajných dôstojníkov a vyjadrila prekvapenie nad množstvom obvinení z korupcie proti vrcholným predstaviteľom a politikom. "Našou úlohou je pomôcť obnoviť dôveru občanov a zabezpečiť, aby ľudia nestratili dôveru v európsky projekt. Ukázali sme, že keď sa občania obrátia na Európsky parlament, môžeme im odpovedať," opísala situáciu.
Slovenský europoslanec Ivan Štefanec (KDH), ktorý v rámci EPP stojí za prípravou tohto uznesenia, pripomenul, že v tejto oblasti je situácia na Slovensku a na Malte naozaj vážna. Uznesenie, o ktorom sa okolo obeda bude hlasovať v pléne EP, vychádza zo zistení osobitnej delegácie šiestich poslancov EP, ktorá navštívila Slovensko v dňoch 8. a 9. marca v rámci prieskumnej pracovnej cesty.
Slovenskí europoslanci reagujú na uznesenie
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali vo štvrtok nelegislatívne uznesenie o ochrane investigatívnych novinárov v Európe, ktoré je reakciou na vraždu slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ivan Štefanec (KDH), ktorý rezolúciu inicioval a získal podporu európskych ľudovcov (EPP) a EP, uviedol, že obraz Slovenska sa za posledné týždne zmenil. Masové protesty podľa neho naznačili, že najmä mladí ľudia sa zaujímajú o budúcnosť krajiny.
"Rezolúcia je dobrá, zaoberá sa zvýšenou potrebou ochrany novinárov, vyzýva Európsku komisiu, aby obnovila správy o boji proti korupcii a že treba venovať väčšiu pozornosť členským štátom, aké protikorupčné opatrenia robia a ako funguje základná spravodlivosť a ochrana novinárov," uviedol. Dodal, že odporúčania obsiahnuté v uznesení sú nevyhnutným minimom potrebným na to, aby sa na Slovensku obnovila dôvera občanov v štát a jeho inštitúcie.
Štefanec ocenil, že sa do textu dostali podstatné veci, ako je vytvorenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu a kontrola podozrení zo zneužívania eurofondov v agrosektore. Upozornil, že špeciálny výbor EP pre daňové podvody (TAXE3) sa bude zaoberať kauzami, na ktorých pracoval Kuciak a teší ho, že novinárska stáž v EP ponesie meno po zavraždenom slovenskom novinárovi.
Monika Beňová (Smer-SD) z frakcie európskych socialistov a demokratov (S&D) uviedla, že demonštrácie, ktoré nasledovali po vražde Kuciaka a Kušnírovej, sú podobne ako aj inde v EÚ prirodzenou súčasťou spoločenského diania, zatiaľ však žiadna ponovembrová vláda na Slovensku nečelila takým mohutným prejavom občianskej nespokojnosti.
Beňová nemala námietky proti pôvodnému "vyváženému" textu uznesenia. Ten vychádzal zo správy kontrolnej misie EP, ktorá v marci navštívila Slovensko. Tvrdí, že pod tlakom iných politických frakcií boli do textu zakomponované ďalšie body, s ktorými nemohla súhlasiť. Upozornila na nesprávnosť zmienky, že na Slovensku sú regionálne médiá vlastnené regionálnymi politikmi cez nastrčené osoby. Nepáčili sa jej ani náznaky, že na základe infozákona sa mohli k ďalším osobám dostať informácie o tom, na čom pracuje Ján Kuciak.
"S čím ale vôbec nemôžem súhlasiť je to, že prokuratúra a prokurátori sú politicky dosadzovaní. Slovensko má ako jedna z mála krajín voľbu generálneho prokurátora priamo v parlamente, a to dokonca tajnou voľbou. Neviem si predstaviť legitímnejšiu voľbu," povedala Beňová. Jej stranícky kolega Boris Zala (Smer-SD; S&D) konštatoval, že uznesenie má dve stránky. Na jednej strane odsúdilo atmosféru, ktorá mohla viesť k vražde dvoch mladých ľudí, čo však EP vníma aj v súvislosti s vlaňajším atentátom na maltskú novinárku a so situáciou v ďalších krajinách, kde je ohrozená investigatívna žurnalistika.
"Na druhej strane rezolúcia pozitívne vníma, že občiansky vzdor na Slovensku je kultivovaný a že mieri na konkrétne veci, ako je boj s korupciou a s organizovaným zločinom," spresnil Zala. Dodal, že socialisti z EP niektoré veci v texte uznesenia pripomienkovali, lebo nesúhlasia s politizáciu voľby generálneho prokurátora a prokurátorov na Slovensku. Zároveň vyjadril nádej, že aj táto rezolúcia prispeje k ďalšiemu vyjasneniu pomerov na Slovensku.
Richard Sulík (SaS) z frakcie konzervatívcov a reformistov (ECR) povedal, že hlasoval za uznesenie, ktoré považuje za "smutnú, ale pravdivú vizitku Ficových vlád", lebo sa v ňom uvádza, že SR nedosiahla pokrok v posilňovaní boja proti korupcii. Postoj EP podľa neho znamená, že spolu s objasnením dvojnásobnej vraždy treba vyšetriť aj korupčné politické prepojenia, ktoré Ján Kuciak odhalil. Pri vyšetrovaní by malo Slovensko aktívne spolupracovať aj s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a Europolom, dodal.
Eduard Kukan (nezávislý) zo skupiny EPP konštatoval, že "lupa" EP namierená na Slovensko bude teraz dôkladnejšia. "Uznesenie poukázalo na hlboké systémové problémy, s ktorými zápasí Slovensko pri čerpaní európskych dotácií. Vyzývame preto európske vyšetrovacie orgány, aby boli všetky podozrenia korupcie pri rozdeľovaní európskych fondov a dotácii náležite prešetrené," uviedol.
József Nagy (Most-Híd) z EPP odkázal, že uznesenie pre Slovensko "nie je žiadna sláva". Slovenská politická scéna preukázala sebareflexiu odstúpením premiéra a vytvorením novej vlády, k čomu napríklad nedošlo na Malte po vražde novinárky.
