,,Dajte mi správny príbeh a režiséra a verím, že dokážem nájsť filmový štýl, ktorý potrebuje," povedal v roku 1982 v rozhovore pre American Cinematographer český kameraman svetového mena Miroslav Ondříček.
Na konte má viac ako štyri desiatky filmov a na Slovensku je najznámejší ako spolupracovník Miloša Formana. Ako kameraman je však podpísaný aj pod dielami viacerých iných významných režisérov. Artfilm mu 27. júna udelí cenu Zlatá kamera.
Ondříček sa narodil 4. novembra 1934 v Prahe. Pri filme začínal od piky, pracoval v komparze a vyučil sa v laboratóriách na Barrandove, kde získal dostatočné vedomosti z oblasti chémie a spracovania filmu. Bol asistentom kamery a koncom 50. rokov ukončil večernú školu filmovej tvorby pri FAMU v Prahe.
Ako samostatný kameraman debutoval Ondříček v roku 1963 v dvoch stredometrážnych polodokumentárnych filmoch Miloša Formana Konkurs a Kdyby ty muziky nebyly (1963). V celovečernom hranom filme debutoval v roku 1965 so snímkou Ivana Passera Intimní osvětlení. V tom istom roku pokračovala aj jeho neskôr dlhoročná spolupráca s režisérom Milošom Formanom. A to nielen doma - Lásky jedné plavovlásky (1965), Hoří, má panenko (1967), ale i v USA - Taking Off (1971), Vlasy (1979), Ragtime (1981), Amadeus (1984), Valmont (1989). Lásky jedné plavovlásky (1965) aj Hoří, má panenko (1967) získali oscarovú nomináciu v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. Spolupráca s Formanom vyniesla oscarové nominácie za kameru aj samotnému Ondříčkovi - jednu za film Ragtime (z ôsmich nomincií nezískal ani jedného Oscara), druhú za Amadea (získal osem Oscarov z jedenástich nominácií).
Keď s Formanom v šesťdesiatych rokoch nakrúcali Lásky jedné plavovlásky, v Prahe bol aj britský režisér Lindsay Anderson, ktorý Ondříčkovi ponúkol spoluprácu na svojej snímke Biely autobus (1967). V jednej z vedľajších rolí tu vo filme debutoval Anthony Hopkins.
Miroslav Ondříček spolupracoval i s Janom Němcom – Mučedníci lásky (1966) alebo Jiřím Krejčíkom – Božská Ema (1979).
Ako kameramana si ho vybral tiež americký režisér George Roy Hill. Nakrútili spolu napríklad Bitúnok č. 5 (1972) podľa románovej predlohy Kurta Vonneguta jr. Bitúnok získal v Cannes Cenu poroty. S režisérom neskôr Ondříček nakrútil ešte film Svet podľa Garpa (1982) s Robinom Williamsom a Glenn Close.
Niekoľko filmov nakrútil tiež s americkou režisérkou Penny Marshall - Čas prebúdzania (1990) s Robertom De Nirom, Robinom Williamsom a tromi oscarovými nomináciami vrátane kategórie najlepší film, Veľké víťazstvo (1992) s Madonnou a Geenou Davis alebo Kazateľova žena (1996), kde si hlavnú rolu zahrala speváčka Whitney Houston.
V roku 2000 prevzal Miroslav Ondříček Českého leva za prínos k českému filmu, v roku 2003 bol za celoživotné dielo ocenený v macedónskej Bitole.
V súčasnosti je Miroslav Ondříček, ktorého synom je známy český režisér David Ondříček (Šeptej, Samotáři), členom správnej rady Filmovej akadémie Miroslava Ondříčka v Písku.
Z ďalších filmov:
Homolka a Tobolka (r. Jaroslav Papoušek, 1972), Drahé tety a já (r. Zdeněk Podskalský, 1974), Příběh lásky a cti (r. Otakar Vávra, 1977)
