Mimoriadne talentovaný a jeden z najuznávanejších režisérov sveta, ktorý si získal milióny divákov svojim nenapodobiteľným filmovým rukopisom. Srbský režisér Emir Kusturica, ktorého azda každý film už dnes možno označiť za kultový, získa na Art Film Feste ocenenie Zlatá kamera. Osobne si ho prevezme počas otváracieho ceremoniálu v piatok 17. júna.
Emir Kusturica vyštudoval Filmovú fakultu AMU v Prahe. Rovnako ako úspešní režiséri Věra Chytilová či Jiří Menzel, ani Emir Kusturica nedá dopustiť na svojho pedagóga Otakara Vávru. Po štúdiách sa v roku 1978 vrátil do Sarajeva, kde už jeho prvé televízne filmy ukázali, aký mimoriadny talent sa v ňom skrýva.
Milióny obdivovateľov na celom svete si získal fantazijnou a nenapodobiteľnou atmosférou svojich snímok, skvelým režisérskym vedením hercov aj hudbou, ktorá sa tiež stala kultová. Jeho prvý celovečerný film, nostalgická komédia Spomínaš na Dolly Bell? o trýznivom dospievaní chlapca v Sarajeve 60. rokov minulého storočia získala Zlatého leva a cenu FIPPRESCI na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach. Aj za svoje ďalšie filmy získal mnoho ocenení z najvýznamnejších filmových prehliadok.
Emir Kusturica patrí medzi ojedinelé osobnosti sveta filmu aj preto, že z festivalu v Cannes odišiel so Zlatou palmou až dva razy. V roku 1985 získal jedno z najprestížnejších filmových ocenení za snímku Otec na služobnej ceste a o desať rokov neskôr za jeden zo svojich najslávnejších filmov Underground.
Za film Dom obesenca z roku 1989 o živote juhoslovanských Rómov získal v Cannes Cenu za réžiu. Art Film Fest túto výnimočnú snímku na jeho počesť premietne.
V roku 1998 odcestoval do Benátok s Čiernou mačkou, bielym kocúrom a domov sa vrátil so Strieborným levom za réžiu.
Emir Kusturica vyučoval na Akadémii scénických umení v Sarajeve a neskôr prijal pozvanie na Kolumbijskú univerzitu v New Yorku.
Dnes žije v tradičnej srbskej dedine Drvengrad, ktorá bola postavená na nakrúcanie jeho filmu Život je zázrak z roku 2004, ktorý bol metaforou o juhoslovanskej vojne.
“Toto miesto je moja utópia. Stratil som svoje mesto Sarajevo počas vojny. Teraz je môj domov tu. Skoncoval som už s mestami. Štyri roky som strávil v New Yorku, desať v Paríži a chvíľu som bol v Belehrade. Pre mňa tieto mestá znamenajú už len letiská. Mestá sú ponižujúce miesta na život,” povedal.
Tu organizuje svoj vlastný filmový festival, ktorý má byť protipólom hollywoodskej produkcie a dáva šancu mladým filmárom.
