Počas dopravnej špičky to na tokijských nástupištiach vyzerá ozaj zaujímavo.
TOKIO - Stáli ste niekedy v rannej špičke pred hromadným dopravným prostriedkom a premýšľali ste nad tým, kam a na úkor koho sa potlačíte? V niekoľkomiliónovom Tokiu je táto realita omnoho krutejšia.
Neboli by to však Japonci, keby si aj s týmto problémom neporadili po svojom. Tentokrát však riešenie neposkytla moderná technika, ale špecializovaní zamestnanci, tzv. oshiyovia.
Oshiya je japonský termín pre zamestnanca, ktorý stojí na nástupišti počas rannej a večernej špičky a tlačí ľudí do vlaku.
Keď sa oshiyovia prvýkrát objavili na stanici v Šindžuku, nazvali ich “personál pre usporiadanie pasažierov” a tvorili ich prevažne študenti s polovičným pracovným úväzkom. Vo viacerých prípadoch stoja na zastávkach a nástupištiach, radia pasažierom a zabezpečujú ich ochranu.
Oshiyovia v akcii:
Na tratiach, ako je i frekventovaná tokijská Keiō Inokashira, sa cestujúci často zhromažďujú do tých istých vozňov. To najmä v dopravnej špičke spôsobuje ich rýchle preplnenia. Vtedy zasahujú oshiyovia a snažia sa cestujúcich rozmiestniť. V našich zemepisných šírkach takéto problémy zatiaľ nepoznáme, no i u nás máme frekventované miesta, kde by sa ich výpomoc zišla. Ich pracovná náplň vyzerá asi takto:
1. Predtým než vlak príde na stanicu, skontrolujú bezpečnosť nástupištia.
2. Po príchode vlaku sledujú nástup a výstup pasažierov.
3. Usmerňujú pasažierov, v ktorej časti vlaku už nie je miesto a takisto, kde by ho ešte mohli nájsť.
4. Keď sa dvere na vozni uzavrú, kontrolujú, či z nich netrčí nejaký cestujúci alebo batožina.
5. Ak sa niekto z cestujúcich zachytí vo dverách, potlačia ho dovnútra, vo výnimočných prípadoch ho vedia vytiahnuť aj von.
6. Po uzavretí dverí dávajú vlajočkou alebo baterkou sprievodcovi signál na odchod.
Uzavrieť natrieskaný vlak, v ktorom počet pasažierov prevyšuje jeho kapacitu o 200 percent, je ozaj fuška. Japonci to už berú ako samozrejmosť. Existencia oshiyov je toho dôkazom. Môžeme len dúfať, aby sa nás to v takej veľkej miere dlhšie netýkalo, I keď možno by to pomohlo znížiť nezamestnanosť.
Keď sa oshiyovia prvýkrát objavili na stanici v Šindžuku, nazvali ich “personál pre usporiadanie pasažierov” a tvorili ich prevažne študenti s polovičným pracovným úväzkom. Vo viacerých prípadoch stoja na zastávkach a nástupištiach, radia pasažierom a zabezpečujú ich ochranu.
Na tratiach, ako je i frekventovaná tokijská Keiō Inokashira, sa cestujúci často zhromažďujú do tých istých vozňov. To najmä v dopravnej špičke spôsobuje ich rýchle preplnenia. Vtedy zasahujú oshiyovia a snažia sa cestujúcich rozmiestniť. V našich zemepisných šírkach takéto problémy zatiaľ nepoznáme, no i u nás máme frekventované miesta, kde by sa ich výpomoc zišla. Ich pracovná náplň vyzerá asi takto:
1. Predtým než vlak príde na stanicu, skontrolujú bezpečnosť nástupištia.
2. Po príchode vlaku sledujú nástup a výstup pasažierov.
3. Usmerňujú pasažierov, v ktorej časti vlaku už nie je miesto a takisto, kde by ho ešte mohli nájsť.
4. Keď sa dvere na vozni uzavrú, kontrolujú, či z nich netrčí nejaký cestujúci alebo batožina.
5. Ak sa niekto z cestujúcich zachytí vo dverách, potlačia ho dovnútra, vo výnimočných prípadoch ho vedia vytiahnuť aj von.
6. Po uzavretí dverí dávajú vlajočkou alebo baterkou sprievodcovi signál na odchod.
Uzavrieť natrieskaný vlak, v ktorom počet pasažierov prevyšuje jeho kapacitu o 200 percent, je ozaj fuška. Japonci to už berú ako samozrejmosť. Existencia oshiyov je toho dôkazom. Môžeme len dúfať, aby sa nás to v takej veľkej miere dlhšie netýkalo, I keď možno by to pomohlo znížiť nezamestnanosť.
