PRAHA - Deväť Zlatých slávikov za sebou, piesne, ktoré sa stali hymnami, najpredávanejšia česká speváčka všetkých čias. Neha, ženskosť, ale aj neuveriteľná energia pasovať sa s chorobou, ktorá jej uberala sily. Bola jediná a jedinečná. Hanička Písnička, Hanička Bludička. Hana Zagorová († 75).
Výrazne ženský štýl, pohyby štíhlych rúk a nenapodobiteľný úsmev vytvorili za roky jej kariéry silnú symboliku, ktorej neprajníci posmešne hovorili: "Nedělej Zagorku!" Vraj ani nerozumela, čo tým myslia. Hana Zagorová († 75) by sa 6. septembra dožila 78 rokov.
Narodila sa 6. septembra 1946 v Petřkoviciach pri Ostrave, v detstve navštevovala dramatický krúžok a vo voľnom čase písala básničky. Vyznačovala sa zvláštnym a výrazným hlasom s dvoma defektami: po česky takzvanou "nakřáplostí" a nečistým vyslovovaním sykaviek. Práve vďaka nim sa stala populárnou, pretože tak ako ona nespievala nijaká iná speváčka. V roku 1963 sa na podnet svojho otca spolu s kamarátkami zo strednej školy zúčastnila na speváckej súťaži Hľadáme nové talenty, kde získala prvé miesto. Zaujala natoľko, že s ňou ihneď nadviazal pravidelnú spoluprácu Ostravský rozhlasový orchester i vtedy populárna skupina Flamingo. V roku 1965 už mala v televízii vlastnú reláciu Písničky pro Hanku.
Hanka vlastne pôvodne chcela byť herečkou, a tak v rokoch 1964 - 1968 študovala herectvo na JAMU v Brne. V absolventskom predstavení Vančurovej tragikomédie Jozefína vysielanom televíziou hrala hlavnú úlohu. Ihneď ju oslovili z viacerých pražských divadiel. V roku 1968 však už získala 5. miesto v speváckej súťaži Zlatý slávik, objavil sa jej prvý veľký hit Honey a bolo rozhodnuté. Celkom prekopala svoj život, v roku 1969 sa presťahovala do Prahy a záujem o spoluprácu s ňou prejavil skladateľ Karel Svoboda. Napísal pre ňu hity ako Gvendolína alebo Studánko stříbrná. Traduje sa jej úspešná spolupráca s Karlom Vágnerom, ktorý jej vymyslel prezývku Písnička (a keď sa hneval, tak bola "Píseň"). Premúdrení kritici hodnotili jej repertoár ako "kolísanie medzi hodnotnými šansónmi a kolovrátkovým popom". Verejnosť však celú jej tvorbu milovala. Spolupracovala aj s Petrom Rezkom a neskôr s mladými spevákmi Stanislavom Hložkom a Petrom Kotvaldom. Túto etapu na začiatku 80. rokov jej kritika vyčítala ako nedôstojnú dámy na prahu štyridsiatky, Hanka si však vždy vedela udržať hravú úroveň.
O svojich osobnostných kvalitách presvedčila, keď v roku 1989 podpísala petíciu proti režimu Niekoľko viet a odmietla podpis odvolať. Hudbymilovní komunisti neholdovali umeniu natoľko, aby nevedeli, čo je ich povinnosť. Nasledoval okamžitý zákaz vystupovať a spievať. Hanka trpela ani nie tak nemožnosťou pracovať ako tým, koľkí z jej takzvaných priateľov sa zrazu od nej odvrátili. Potom prišla revolúcia, ale Hankin návrat na výslnie sa spomalil. Takmer šesťdesiat rokov na scéne populárnej hudby bez straty úrovne je však hodných obdivu. Z hudobných televíznych relácií bol obľúbený cyklus Dlhy Hany Zagorovej, ktorý sa vysielal v 80. rokoch, neskôr bola moderátorkou programu Keď nemôžem spať alebo spolu s manželom Štefanom Margitom zábavnej šou Hogo Fogo. Prvým manželom Hany Zagorovej bol od roku 1986 tanečník Vlastimil Harepes. S ním sa v roku 1991 rozviedla a vzápätí sa vydala za slovenského operného speváka Štefana Margitu, ktorého v 90. rokoch sprevádzala na koncertných turné a divadelných angažmán po celom svete.
Deti nemala, pretože ju po celý život obmedzovalo ochorenie krvi, vážna porucha tvorby hemoglobínu a jediným riešením boli pravidelné transfúzie, preto ani nemohla opustiť Česko na dlhšie ako tri týždne. V roku 2015 ju uviedli do Siene slávy hudobných cien Anděl. Roku 2020 prekonala ťažký covid-19, ktorý oslabil jej zdravie.Tesne pred Vianocami spolu s Markom Ztraceným zaspievala vianočnú pieseň Vianoce ako predtým. Na veľkolepom koncerte v pražskej O2 aréne videlo české publikum svoju Zagorku naposledy naživo. Zomrela nečakane 26. augusta 2022 v pražskom Ústave hematológie a krvnej transfúzie. Rok po jej smrti uviedla tlač, že speváčka podľahla cievnej mozgovej príhode.
