PRAHA - Detstvo ovplyvňuje náš budúci život viac, než si myslíme. Výrazne sa to prejavuje u umelcov, ktorých tvorba je v mnohých prípadoch vyrovnávaním sa s traumami z mladosti. Režisér a herec Juraj Herz († 83) ich však spracoval s humorom a mystikou.
Dnes by sa dožil deväťdesiatky. Režisér a herec Juraj Herz sa narodil 4. septembra 1934 v slovenskom Kežmarku, žil a pôsobil v Česku, neskôr v Nemecku a po Nežnej revolúcii opäť v Česku. Pochádzal zo židovskej rodiny, ktorá v obavách z represálií v roku 1943 formálne konvertovala na evanjelické náboženstvo. Transporty však neušetrili ani konvertitov, a tak sa Herzovci skrývali v nemeckej dedine Eisdorf (teraz Žakovce) u prajných nemeckých sedliakov. Rodina sa neskôr dozvedela, že sa už netreba obávať a vrátila sa domov do Kežmarku, kde ju ihneď zatkla Hlinkova garda. Všetkých odviezli do koncentračného tábora v Ravensbrücku, neskôr ich rozdelili a Juraj sa ocitol v Sachsenhausene. Rodina ako zázrakom prežila až do oslobodenia. Keď sa Herzovci po vojne vrátili, Eisdorf už neexistoval a všetci Nemci boli presunutí do Nemecka. Zážitky z koncentračného tábora vzali Jurajovi detstvo. „V Kežmarku bolo jediné kino a mňa doň púšťali aj na mládeži neprístupné filmy. Pred vchodom stál policajt a keď sa ho ostatné deti pýtali, ako to, že mňa pustia a ich nie, povedal: Herz môže, ten už všetko prežil," spomínal režisér.
Vyštudoval fotografiu na umelecko-priemyslovej škole v Bratislave. Chcel pokračovať na VŠMU, no na odbor herectvo ho rektor Janko Borodáč neprijal, lebo by pre svoj zovňajšok a výrazný nos údajne nemal čo hrať. V Prahe na DAMU vyštudoval réžiu a bábkoherectvo a neskôr sa presadil aj ako herec vo filme Zbyňka Brynycha Každá koruna dobrá. Režisér mu ponúkol miesto asistenta réžie, potom pracoval ako pomocný režisér pre Kadára na filme Obžalovaný a na oscarovej snímke Obchod na korze. Kadár sa zaňho zaručil na Barrandove a Herz natočil svoj prvý film Zberné surovosti, pôvodne podľa poviedok Bohumila Hrabala Perličky na dne. Mal točiť v tíme, no kolegovia mu robili problémy alebo ho prehliadali. Napriek antisemitskej nálade v spoločnosti si však začal raziť svoju cestu. Jeho diela výrazne ovplyvnil Zlodej bicyklov tvorcu Vittoria de Sicu a Osem a pol Federica Felliniho. Ako režisér bol však iný, mal nepopierateľne svojský rukopis, rovnako ako herec malých úloh v Limonádovom Joeovi či v Pachovi, hybskom zbojníkovi.
Jeho prvý celovečerný film Znamenie raka ihneď rozpútal spoločenské vášne. Natočil ho podľa knihy Posledná večera zdravotnej sestry Hany Bělohradskej a vypovedá o klinike so senilnými profesormi a lekármi alkoholikmi protekčne dosadenými komunistami. Natáčanie sa takmer skončilo katastrofou, predstaviteľ hlavnej roly sa ocitol na protialkoholickom liečení a postsynchróny zaňho robil Jiří Sovák. Lekári rozhorčení postavou nekvalifikovaného lekára komunistu proti filmu protestovali. Zákazu filmu zabránil dr. Charvát, riaditeľ zariadenia, kde sa natáčalo, ktorý aj napriek výhradám snímku podporil ako podarené umelecké dielo. Schvaľovacia komisia však dala vystrihnúť väčšinu scén so sexuálnym podtextom. V českej Novej vlne sa jeho tvorba odlišovala od ostatných tvorcov prvkami hororu, humoru a erotiky. To všetko nájdeme v hororovej komédii Spaľovač mŕtvol, navrhnutej na Oscara - aj vďaka fantastickému hereckému výkonu Rudolfa Hrušínskeho st. (vlastným menom Rudolf Böhm). Film Petrolejové lampy uvedený na filmovom festivale v Cannes zasa zažiaril vďaka výkonu mladej herečky Ivy Janžurovej a jej hereckého partnera Petra Čepka.
Komédia sa v Herzových dielach, v ktorých musel pre nepriazeň komunistických vedúcich umelcov niekoľkokrát prepisovať scenár a strihať hotové snímky, prelína s drámou a tragédiou od Kulhavého ďábla cez Morgianu, Upíra z feratu, Buldoci a třešně, Holky z porcelánu, Holka na zabití, Den pro mou lásku, Panna a netvor a ďalšie. V jeho dielach sa vždy zjavila nová herecká nádej ako Dagmar Veškrnová, naša Zdena Studenková či jeho neskoršia manželka Tereza Pokorná. Alebo sa stalo niečo nečakané a tragické - ako smrť herca Jiřího Hrzána počas nakrúcania. Alebo mu papaláši zakázali filmovať. Pre film Straka v hrsti, ktorý pre súčasný dej situovaný do stredoveku ihneď skončil v trezore, sa Juraj Herz rozhodol emigrovať. Predtým však ešte natočil nesmierne úspešné Sladké starosti a drámu z koncentračného tábora Zastihla ma noc. Jednou zo scén v sprchách sa neskôr inšpiroval režisér Steven Spielberg, ak už rovno nepovieme, že ju vykradol. Herz emigroval v roku 1987 spolu s mladou manželkou a v Nemecku dostal široké možnosti filmovať. Po Nežnej revolúcii sa vrátil a natočil svoje druhé veľké dielo Pasáž, prijaté však doma s neporozumením. O spoluprácu ho preto žiadali najmä zahraniční tvorcovia. V roku 2010 natočil výborný Habermannův mlýn. Poslednú rolu mal hrať v roku 2017 vo filme Tlmočník Martina Šulíka. Jeho zdravotný stav to však už neumožňoval, tesne pred nakrúcaním ho vystriedal Jiří Menzel. Juraj Herz zomrel v Prahe 8. apríla 2018 vo veku 83 rokov.
Za televízny film Sladké hry minulého leta podľa poviedky Guya de Maupassanta získal na festivale v Monte Carlo Zlatú nymfu a Grand Prix. (Na nakrúcanie tohto filmu spomínal s nevôľou, lebo väčšina hercov nerešpektovala jeho príkazy a nadmieru holdovala alkoholu.) V roku 2013 ho Medzinárodný filmový festival ART FILM FEST v Trenčianskych Tepliciach ocenil Zlatou kamerou. Bol členom Európskej filmovej komisie. 20. októbra 2009 mu pri príležitosti 740. výročia udelenia mestských práv a pri príležitosti životného jubilea udelili čestné občianstvo mesta Kežmarok. Za celoživotné dielo si v tom istom roku prevzal Českého leva. O rok neskôr získal na festivale v Karlových Varoch Krištáľový glóbus za dlhoročný umelecký prínos k svetovej kinematografii, ocenenie v Chicagu, Veľkú cenu bavorskej televízie a Štátnu cenu Bavorska. V roku 2017 ho prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vyznamenal Radom Bieleho dvojkríža II. triedy za dlhoročné mimoriadne zásluhy v oblasti kultúry, filmového umenia a za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
