BRATISLAVA - Vedeli, že sa blíži koniec... Zamestnanci zariadenia, kde pred smrťou pobýval legendárny hudobník Braňo Hronec, upovedomili jeho rodinu o jeho zhoršujúcom sa stave. Naposledy vydýchol 40 minút po tom, čo sa s ním rozlúčila milovaná dcéra Zuzana. Dnes si pripomíname prvé výročie smrti uznávaného muzikanta.
Klavirista, skladateľ, aranžér a kapelník Braňo Hronec patril v 60. a 70. rokoch minulého storočia so svojím orchestrom k európskej špičke. Spievali s ním viaceré známe osobnosti, na svojich koncertoch využíval scénické, pohybové, akustické prvky a svetelné efekty, ktoré v tej dobe nemali v Československu obdobu.
Branislav (Braňo) Hronec sa narodil 22. decembra 1940 v Hronseku v rodine evanjelického farára. Muzikálnosť zdedil po rodičoch, už ako 13-ročný hrával na organe v krtíšskom evanjelickom kostole.
V rokoch 1955 – 1961 študoval na bratislavskom konzervatóriu hru na klavír a akordeón. Počas školy hrával v amatérskom jazzovom zoskupení a pravidelne vystupoval na jam sessions v kaviarni Reduta (1957 – 1958) a Tatra revue (1959 – 1961).
Bol zakladateľom a členom formácie West Coast Combo, ktoré bolo inšpirované hudbou Charlesa Hamiltona a Oscara Petersona. Neskôr sformoval Bratislavské jazzové štúdio zamerané na mainstreamovú džezovú hudbu. S ním vyhral v rokoch 1961 a 1962 aj prvé miesto v Súťaži tvorivosti mládeže.
Už vo svojich prvých kompozíciách prejavil aj skladateľský talent. V rokoch 1961 – 1969 svoje hudobné schopnosti Hronec ďalej rozvíjal na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. U profesora Alexandra Moyzesa študoval kompozíciu a dirigovanie.
Na jeseň 1963 si založil Skupinu Braňa Hronca. Najskôr išlo o sexteto, ktoré sa časom rozrástlo na Orchester Braňa Hronca. Spolu s ním Braňo Hronec precestoval takmer celú Európu, strednú Áziu a Kubu. Odohral mnohé úspešné koncerty, s jeho orchestrom účinkovalo viacero slovenských populárnych speváčok a spevákov: Jana Beláková, Eva Kostolányiová, Eva Máziková, Vlado Chválny a mnohí ďalší.
V rokoch 1968, 1970 – 1973 a 1975 prispel Orchester Braňa Hronca k vysokej hudobnej úrovni Bratislavskej lýry. Orchester Braňa Hronca bol úspešný aj na zahraničných pódiách. Kvalitnou hrou a atraktívnou šou sa vypracoval na špičkové hudobné teleso. Stal sa testovacou kapelou nemeckej firmy Dynacord potom, čo v roku 1965 predviedol gitarista a elektrotechnik kapely Gábor Koval vývojovým inžinierom firmy pódiový mixážny pult.
V roku 1981 rozpustil Hronec orchester a začal komponovať hudbu k rozhlasovým a televíznym hrám. V rokoch 1985 – 1990 bol dirigentom Tanečného orchestra Československej televízie a hudobným režisérom v Slovenskom rozhlase. V rokoch 1990 – 1997 vyučoval kompozíciu na VŠMU. Od roku 1997 sa venoval komponovaniu. Počas svojej dlhoročnej hudobnej kariéry zložil takmer 300 skladieb.
Vo vydavateľstve Opus mu v roku 1971 vyšla debutová platňa Braňo Hronec uvádza. "Nebol to celkom debut, v tom čase sme mali za sebou desiatky rozhlasových i televíznych nahrávok, hudbu k filmu Dialógy so skladbami Téma pre Hammond, Melanchólia, Lúčenie, I Follow You alebo I Scared Like You. Melanchólia sa vďaka kontaktu na Bratislavskej lýre stala zvučkou relácie jednej západonemeckej stanice," povedal o tomto projekte Braňo Hronec pre časopis Hudobný život.
Nasledovali albumy Srdečný pozdrav (1972), Natrhaj mi dážď (1976). Koncom 90. rokov minulého storočia mu vyšlo výberové CD z jeho tvorby. V edícii Opus 100 vyšiel v novembri 2009 prvýkrát na CD v reedícii známy album s názvom Braňo Hronec uvádza. V novembri 2013 vydal autobiografiu s názvom Život na klávesách.
Braňo Hronec bol ženatý s herečkou Juditou Vargovou. Spolu sa venovali hoteliérstvu. Umelecký talent po rodičoch zdedila aj ich dcéra Suzie Hroncová, ktorá je speváčkou. S otcom začala vystupovať v jeho kapele už ako trojročná.
Braňo Hronec zomrel 25. októbra 2022. Keď sa jeho stav začal zhoršovať, zamestnanci zariadenia, kde pobýval kvôli zdravotným problémom a potrebe rehabilitácií, povolali rodinu. S hudobníkom strávila niekoľko hodín jeho manželka Judy, syn Braňo aj dcéra Suzie. Telefonát o otcovej smrti prišiel len 40 minút po tom, čo sa s ním rozlúčila.
Pred pár dňami za neho prevzala cenu SOZA za celoživotné dielo. „V mene otca sme celá rodina za túto cenu veľmi vďační a vážime si to. Škoda, že sa toho nedožil. Bol to výnimočný človek a perfekcionista,” povedala pre Topky.sk Suzie.
