PRAHA - Rok bojoval s rakovinou a keď choroba metastázovala, už to bolo nad jeho sily. Herec Václav Postránecký krátko pred smrťou priznal, že mu býva strašne zle a nedokáže odhadnúť, ako mu bude v ďalšej chvíli. A tak radšej o svojom stave mlčí...
Václav Postránecký sa narodil 8. septembra 1943 v Prahe. Už od detstva pôsobil v poloamatérskom divadle Menton v Prahe a ako detská hviezda sa začal objavovať aj vo filmoch. Prvý raz to bolo v agitke Konec strašidel v roku 1952.
Väčšia a výraznejšia úloha sa mu ušla v komédii vtedy ešte začínajúceho režiséra Oldřicha Lipského s názvom Vzorný kinematograf Jaroslava Haška (1955). V jednej zo štyroch Haškových poviedok si zahral chlapca, ktorý prevrátil chod domácnosti naruby, keď do nej priniesol škrečka a zvieratko sa natrvalo zahniezdilo v gauči. "V detstve, aj keď bol vo svojom okolí známy, nikdy nenosil nos dohora, bol to normálny chlapec," píše o hereckých začiatkoch Postráneckého webový portál Osobnosti.cz.
Len v roku 1956 hral v štyroch filmoch, do svojej plnoletosti ich stihol pätnásť. Jeho cesta k herectvu však nebola priamočiara, keďže ho najskôr neprijali na Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení (DAMU). Viedla cez zámočnícku profesiu, cez ktorú sa prepracoval k práci javiskového technika. Až v rokoch 1960 - 1962 dostal angažmán v Slováckom divadle v Uherskom Hradišti, následne strávil sedem rokov v Štátnom divadle v Brne (1962 - 1969).
V roku 1968 vyhral súťaž Divadelných novín v kategórii hercov do veku tridsať rokov a absolvoval ročný študijný pobyt vo Veľkej Británii. Bol členom Mestských divadiel pražských (1969 - 1978), aby sa napokon jeho domovskou scénou stalo Národné divadlo. Tu stvárnil významné postavy napríklad v inscenáciách Kráľ Lear (William Shakespeare), Zo života hmyzu (Josef a Karel Čapkovci) či v ďalšej Shakespearovej hre Rómeo a Júlia.
Postránecký pracoval pre film a najmä televíziu po roku 1969, odkedy sa jeho pôsobiskom stala Praha. Objavil sa v kriminálke Po stopách krve, čo bol autorská snímka Petra Schulhoffa (1969), či v detskom filme My tři a pes z Pětipes režiéra Ota Kovala (1971). Hlavnú rolu mu ponúkol Václav Vorlíček v kriminálke Smrt si vybírá (1972), kde herec stvárnil poštára pátrajúceho na vlastnú päsť po vrahovi svojho kolegu. Kriminálkam ostal verný aj v poviedkovom filme Motiv pro vraždu (1974).
Postráneckého popularita začala rásť najmä vďaka televíznym seriálom – v roku 1974 to bol seriál z obdobia druhej svetovej vojny Byl jednou jeden dům a následne jeho pokračovanie Dnes v jednom domě (1980), takisto aj normalizačné opusy Nejmladší z rodu Hamrů (1975) a Muž na radnici (1976). Najväčšiu popularitu však hercovi priniesol rodinný film Marie Poledňákovej S tebou mě baví svět (1982) o svojráznej dovolenke troch kamarátov s deťmi. Václav Postránecký si tu spoločne s Júliusom Satinským a Pavlom Novým zahral jedného z trojice vzorných oteckov.
Obdobie 90. rokov prinieslo Václavovi Postráneckému úlohy v populárnej komédii Černí baroni (r. Zdeněk Sirový, 1992) a vo filme Jedna kočka za druhou (r. František Filip, 1993). V trpkej komédii Andělské oči na motívy prózy Bohumila Hrabala (Dušan Klein, r. 1994) stvárnil majiteľa drogérie experimentujúceho s chemikáliami. Hlavnú úlohu vytvoril vo filme Konto separato (1996, Dušan Klein). Marie Poledňáková ho opäť obsadila do komédií Jak se krotí krokodýli (2006) a Líbáš jako bůh (2009). Zahral si aj vo vinárskych filmoch Tomáša Bařinu Bobule, 2Bobule a 3Bobule (2008, 2009, 2020).
V roku 1997 sa predstavil ako režisér, keď nakrútil podľa vlastného scenára horor Travis. Václav Postránecký sa presadil aj v dabingu, prepožičal svoj hlas Dustinovi Hoffmanovi vo filmoch Tootsie alebo Rain Man. Daboval tiež poľského herca Jerzyho Stuhra, Franca Nera, Anthonyho Hopkinsa alebo talianskeho komika Paola Villaggia. Ešte v roku 2018 ho diváci mohli vidieť vo filme Jana Pachla s názvom Ten, kdo tě miloval.
Obľúbený herec podľahol ťažkej chorobe 7. mája 2019. „Ochorel pred rokom na rakovinu pažeráka, na ktorú bol operovaný, ale, bohužiaľ, choroba začala metastázovať do celého tela. A aj keď bol veľmi statočný, tak to už v jeho silách nebolo možné poraziť,“ povedala pre portál blesk.cz jeho manželka.
Samotný herec ešte v apríli 2019 poskytol rozhovor denníku Aha! „Bolo by teraz lepšie o mojom zdravotnom stave radšej mlčať. Ja totiž sám neviem, na čom som. Naozaj sa nedá povedať, ako mi je. Raz lepšie, raz horšie,” zveril sa.
Herec trávil čas striedavo v nemocnici a doma. „Teraz práve sedím doma a musím priznať, že je mi momentálne tak zle, ako mi ešte v živote nebolo,” posťažoval sa. Ako vtedy dodal, nedalo sa predvídať, kedy znovu skončí v opatere lekárov.
„Neodhadnem dopredu, ako mi bude o sekundu. Preto radšej mlčím o tom, ako mi je. Ľudia potom nevedia, či sa majú radovať, alebo kondolovať,” vyhlásil mrazivo pár týždňov pred smrťou.
