PRAHA - Mnohé ženy, ktoré si prešli vzťahom s násilníkom, sa zhodujú v tom, že dlho nevedia nájsť cestu, ako uniknúť. A dokonca ho dokážu ospravedlňovať. Rovnako to mala aj herečka Tatiana Vilhelmová.
Tatiana Vilhelmová sa narodila 13. júla 1978 v Prahe. V detstve mala umelecké sklony – začínala najskôr so spevom, neskôr sa venovala baletu.
Ako 16-ročná si privyrábala ako go-fo tanečnica. „Nebolo to žiadne vyzliekanie sa pri tyči, aj keď mi to aj tak asi nikto neuverí, ale to je jedno. Robila som to ako brigádu a išlo skôr o to, že som sa pohybovala po baroch a tak. Bola to vtedy dosť drsná škola, ale zas boli peniaze na parádu,” prezradila kedysi.
Napokon sa rozhodla pre štúdium herectva na pražskom konzervatóriu (Pražská konzervatoř). Školu však neukončila. Napriek tomu však získala angažmán v Dejvickom divadle. Okrem domovskej scény hosťuje v Národnom divadle v Prahe a na mestských scénach divadiel Rokoko a Kašpar CD 94.
Prvej roly sa zhostila už ako šestnásťročná v poviedke Hotel pro sourozence (1994) v TV seriáli Prima sezóna. O rok nato stvárnila rolu v celovečernom filme Indiánske léto (1995), za ktorý bola prvýkrát nominovaná na Českého leva. V roku 1996 hrala hlavnú rolu vo filme Šeptej režiséra Davida Ondříčka.
Herečke sa začalo profesionálne dariť a objavila sa vo viacerých filmoch oceňovaných divákmi aj odbornou kritikou. Jedným z nich bol Návrat idiota (Saša Gedeon, 1999), nasledovala komédia Samotári (David Ondříček, 2000) a režijný debut Bohdana Slámu Divoké včely (2001). V tom istom roku hrala v hororovej snímke Filipa Renča Černí andělé: Pokoj bez oken (2001). Podľa kritiky pútavo nakrútená snímka príjemne prekvapila divákov.
V roku 2003 si opäť zahrala v čiernej komédii Davida Ondříčka Jedna ruka netleská. V roku 2005 získala svojho prvého Českého leva za rolu Moniky vo filme Štestí (Bohdan Sláma), kde boli jej hereckými kolegami Pavel Liška a Aňa Geislerová. O dva roky ju obsadil český režisér Jan Svěrák do filmu Vratné lahve (2007). So svojou menovkyňou herečkou Gabrielou Wilhelmovou si zahrala v televíznom filme Z rodinného alba (2002) v réžii Václava Křísteka.
Herečka hrala dokonca v dvoch filmoch dcéru známej českej herečky Elišky Balzerovej. V prvom z nich Teorie Tigra (2016) dochádza k stretu troch generácii žien v podaní Janžurová-Balzerová-Vilhelmová. Herečky predstavujú ukážkovú trojku "harpií", ktoré sa rozhodli ovládať svojich manželov. Druhýkrát sa Vilhelmová objavila v roli ťažko chorej dcéry Elišky Balzerovej v snímke Tátova volha (2018). Vo filme hral svoj prím čierny humor, ktorý výdatne okorenil dej a odľahčil vážne témy.
V roku 2016 sa Vilhelmová stala súčasťou hereckého tímu v psychologickej snímke Každý milion dobrý. Irena (Jiřina Bohdalová) energická majiteľka prosperujúcej firmy sa po autohavárii rozhodne firmu predať a peniaze chce venovať tým, ktorí ich potrebujú čo najviac. Dej sa zamotáva, keď syn Jarda v podaní Onřeja Vetchého zistí, že matka rozdáva majetok. Pod nátlakom svojej ženy (Tatiana Vilhelmová) sa snažiť vyhlásiť svoju matku za nesvojprávnu.
Hviezda filmového plátna zaujala divákov aj postavou komplikovanej nevesty v snímke Bohdana Slámu Bába z ledu (2017), kde hlavnú úlohu excelentne stvárnila slovenská herečka Zuzana Kronerová.
Niekoľkokrát bola herečka nominovaná na rôzne ocenenia (sedemkrát Český lev, Cena Thálie, Cena Alfréda Radoka, Neviditeľný herec). Siedma nominácia na Českého leva 2006 za hlavný ženský herecký výkon vo filme Štěstí bola korunovaná víťazstvom. Ocenenia získala aj na zahraničných festivaloch (Televízny festival Monte Carlo 2001 za snímku Společnice, "Shooting star 2003" (promo akcia pri MFF Berlín)).
V júli 2005 sa Tatiana Vilhelmová vydala za Pavla Čecháka. V roku 2005 sa im narodil syn František, roku 2008 druhý syn Cyril. V januári 2013 sa rozviedli. Jej manželom je teraz herec Vojtěch Dyk. V roku 2013 sa im narodil syn Alois.
Herečka sa netají tým, že patrí k ženám, ktoré si v živote prešli aj vzťahom s násilníkom. „Istý čas som bola veľmi bité dievča,” priznala kedysi pre Instinkt. „Proste som si myslela, že je to tá správna láska. A viete, ako sa hovorí o tých bitých a týraných ženách: Ako to mohla nechať zájsť tak ďaleko, prečo hneď neutiekla? Lenže ono je to strašne ťažké – aj ja som si, samozrejme, myslela, že je to rana z lásky, že je tak zúfalý alebo som ho tak veľmi vytočila, chudáka malého, až mi musel streliť. Takto si to dievčatá ospravedlňujú a ja tiež,” vyjadrila sa.
Postaviť sa na odpor nedokázala, pretože to bol chlap ako hora, nakoniec však našla odvahu ujsť. „Raz bolo natáčanie mimo Prahy, a tak som vzala nohy na ramená a utiekla som,” prezradila.
