PRAHA - On bol ženatý, ona vydatá a prežili spolu románik. Pomaly začali plánovať rozvody a spoločný život, lenže... Ona cúvla a herec Zdeněk Řehoř nikdy neodpustil kolegyni Jiřine Švorcovej, keď sa nakoniec rozviedla kvôli niekomu inému.
Zdeněk Řehoř sa narodil 30. augusta 1920 v Jičíně do bohatej rodiny obchodníka s odevmi. Mal šesť súrodencov. Po štúdiu na reálnom gymnáziu sa pripravoval na profesiu učiteľa.
Keď sa rodina v roku 1938 presťahovala do Prahy, zintenzívnili sa jeho kontakty s divadlom. Hral v Detskom divadle Míly Mellanovej (1941 – 1942), v známom Větrníku (1942 – 1945) a po vojne v Divadle pod Plachtou (1945 – 1947). Práve Jindřich Plachta ovplyvnil Řehořa nielen herecky, ale aj politicky. Ako presvedčený ľavičiar vstúpil do komunistickej strany, z ktorej však odišiel v roku 1968. Prakticky celý profesionálny život – až do svojej smrti v roku 1994 – pôsobil na doskách Divadla na Vinohradech.
Pred kamerou stál Zdeněk Řehoř prvý raz v roku 1941 vo filme Z českých mlýnů. Ako licitátor na dražbe sa v roku 1947 objavil v komédii Parohy režiséra Alfreda Radoka. Po viacerých epizódnych úlohách sa začal na plátne presadzovať počas 60. rokov 20. storočia.
Postavu moderného farára si zahral v komédii Zdeňka Podskalského Bílá paní (1965). Často sa tiež objavoval v detektívnych filmoch, prípadne v paródiách na kriminálky z tohto obdobia – v poviedkovom filme Zločin v dívčí škole (Konkrétne v poviedke Jak se koupe žena Ladislava Rychmana, 1965), o rok neskôr vo filmoch Poklad byzantského kupce (Ivo Novák) a Nahá pastýřka (Jaroslav Mach), a tiež v paródiách Rakev ve snu viděti (Jaroslav Mach, 1968) či Šest dívek v černém, aneb kam zmizel Zajíc (Ladislav Rychman, 1969).
Medzitým ho František Vláčil obsadil do historických filmov Markéta Lazarová a Údolí včel (1967). Neurotického pedagóga i manžela presvedčivo stvárnil v poslednom filme Martina Friča Nejlepší ženská mého života (1968). Svojím striedmym, civilným až nesmelým hereckým prejavom dokázal Řehoř vystihnúť komediálne, ale aj zložité dramatické charaktery a okoreniť ich presvedčivosťou i svojským humorom. V roku 1970 hral v komédii Zdeňka Podskalského Ďábelské líbánky či v komiksovej paródii Oldřicha Lipského "Čtyři vraždy stačí, drahoušku".
Nešťastná náhoda ho priviedla k úlohe v komédii Jak utopit Dr. Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách (1974). Pôvodne režisér Miloš Macourek obsadil do roly jedného z troch vodníkov Jana Libíčka, ten však náhle zomrel priamo počas nakrúcania. Namiesto korpulentného a hrmotného herca nakoniec rolu stvárnil typovo presne opačný, asketicky pôsobiaci Zdeněk Řehoř.
Uzavretosť a odstup od okolia boli podľa kolegov typické nielen pre jeho postavy, ale aj preňho samotného. V tom čase popularita Zdeňka Řehořa rástla aj vďaka televízii. Zažiaril v seriáli Taková normální rodinka (1971). Zahral si v nezabudnuteľných Krkonošských pohádkach (1974 – 1984), a tiež v normalizačnej ságe Žena za pultom (1977). Hlavnú postavu tu stvárnila Jiřina Švorcová známa svojím pevným komunistickým presvedčením – a s druhý raz ženatým Zdeňkom Řehořom ich spájal viac než len pracovný vzťah.
Respektíve, ich milostné dobrodružstvo sa odohralo už pred nakrúcaním a pred kamerou tak vládlo citeľné napätie. „Zamilovali sme sa, keď sme spolu hrali v hre Neznámá hvězda. Bola to nádherná láska a dokonca som sa k nej vtedy priznala aj svojmu manželovi Jindrovi. Povedala som mu, že sa chcem rozviesť, pretože mám rada iného. Bol to jeden z najhorších momentov, aké som prežila. On sa ale zachoval veľmi múdro. Nechal ma, aby to odznelo,” uviedla Švorcová vo svojej knihe Žena za pultom.
To, že jej láska postupne vyprchala, však nebola pre Řehořa jediná rana. „Zdeněk mi to nikdy neodpustil. Z jeho strany to bolo veľmi vážne, chcel si ma vziať. A keď som sa potom rozviedla kvôli Jirkovi Valovi, tak to mi už vôbec nemohol odpustiť,” priznala nenávisť zo strany exmilenca.
V 80. rokoch 20. storočia hral Řehoř v seriáloch Sanitka, Vlak dětství a naděje, či Synovia a dcery Jakuba Skláře. Jedného z pacientov stvárnil vo filme Dobří holubi se vracejí Dušana Kleina (1989). Dôkazom, že si dokázal nájsť veľký priestor aj v drobnej úlohe, je ďalšia Kleinova komédia Vážení přátelé, ano! – stvárnil v nej paranoického suseda, ktorý hlavnému protagonistovi (Milan Lasica) šušká cestou do práce dôverné správy o počasí získané od syna z armády.
Zdeněk Řehoř získal Cenu Zväzu českých dramatických umelcov (1978), Cenu Prix Bohemia (1981), titul Zaslúžilý umelec (1982) a Cenu Senior Prix (1993). Jeden z najobsadzovanejších českých hercov, ktorý zomrel 8. novembra 1994 v Prahe, má na konte dokopy viac než 250 filmov, televíznych inscenácií či seriálov.
